Bobo Pernecký

Zbierka pôvodných humoristicko-satirických mikrožánrov prózy i poézie Dva konce sveta je inšpirovaná predpoveďou „konca sveta“ v roku 2012, ktorý v nej štedro prichádza dokonca z dvoch strán: zľava i sprava! V hre umeleckej kompozície ide o paralelu reprezentatívnych žánrov z „dvoch koncov“ sveta – írskych limerikov zo západu a japonských haiku z východu. Ťažiskovo v nich, ale i v aforizmoch, bonmotoch, parabolách, výsmešných definíciách a v ďalších útvaroch sa v ironicko-sarkastickej tónine pertraktujú aktuálne deformácie z oblasti morálky, ekológie, kultúry, sociológie a politiky z domáceho i zahraničného prostredia, ktorých výjavy logiku možného konca sveta príliš nevyvracajú... Autor sa k tomu vyslovuje celou tisíckou jednotiek literárnych miniatúr už spomenutých, ako i v úsmevných postrehoch a sloganoch, v zádrapčivých narážkach, maximách a blackoutoch, i bluetách, glosách a causerie sardonického (gréc. trpkého) smiechu. Touto svojou ôsmou knihou sa B. Trnavec prezentuje ako slovenský humorista a satirik s najväčším rozsahom používaných štruktúr.

Kniha Námesačné limeriky predstavuje pestré spektrum humoristicko-satirických mikrožánrov, tentoraz s jednotiacim spoločným menovateľom námesačníctva. Najvýraznejšie toto chorobné postihnutie spoločnosti ukazuje vo výsmešných, hravo-dravých limerikoc h (päťriadková veršová forma) a potom tú istú chorobu prejavujúcu sa v skrytejšej podobe diagnostikuje cez ostatné žánre od aforizmov až po poviedky. Dominantné limeriky celú túto zbierku výrazne rámcujú. Námesačné limeriky sú autorovou siedmou kniho u a predsa v nej niet ani tieňa tematickej vyčerpanosti či autorovej únavy. Naopak, svedčia o autorových nových a nevyčerpateľných bystrých postrehoch z nášho súčasného užšieho i širšieho regiónu, odetými do tvaru lakonicky úsporných literárnych hu moristicko-satirických žánrov

Komorovskej Bonvivánske chiaroscuro tvorí s predchádzajúcimi titulmi Všivavé osudy a Papendeklová idylka voľnú trilógiu. Vo všetkých troch autorka použila ten istý zorný uhol, ten istý štýl a ten istý jazyk. Atmosféru a dianie jednotlivých príbehov možno vystihuje výraz „chiaroscuro“, použitý v názve knižky, čo v preklade z taliančiny znamená šerosvit. Ak by sme V. Komorovskú porovnali s inými slovenskými autorkami, ktoré vyznávajú zásadu, že dobro zvíťazí nad zlom, ak nie hneď, tak na konci, a narušené vzťahy sa napokon urovnajú, tak ona je kdesi na opačnom konci škály. Nie ako nenapraviteľná pesimistka, ale ako tvrdá realistka, ktorá vie, že život sa s nami nemazná. Vo všetkých troch „dieloch“ autorka odkrýva odvrátenú stránku skutočnosti, ktorú buď ignorujeme, alebo si ju odmietame priznať. Presvedčivosť jednotlivých príbehov vyviera predovšetkým z jazyka, ktorý sa vyznačuje naliehavosťou, emocionalitou – až brutalitou – a pohotovosťou. Všetky príbehy autorka postavila na ja-rozprávaní, ktoré poskytuje tú správnu ilúziu autentickosti. Každé rozprávanie má charakter spovede a tá vyžaduje úprimnosť.

Humoristicko-satirická kniha B. Trnavca s ironizujúcim názvom Celoplošný Alzheimer zábudlivému našincovi naznačuje, že často stráca sebazáchovnú pamäť. Je pestrým spektrom kratších literárnych útvarov: aforizmov, epigramov a ultramikropoviedok, koncentrujúcich briskné, stručné sarkastické diagnózy, veršované i neveršované. Nápaditý a lákavý satirický mix dokumentujú už samotné názvy jednotlivých sekvencií tejto knihy pre zábudlivých – Uzly na vreckovke, Zabudnuté odpovede, Pamätné tabule, Púšť, Opakovanie z geometrie, Straty a nálezy, Post scriptum... Trnavec je nielen humorista, ale aj humanista, a preto nám opätovne ponúkol knihu ako kritické, satirické svedectvo našich čias, kde vstupný epigram, zhodný s názvom knihy – Celoplošný Alzheimer – predstavuje absolútnu diagnózu doby: Pomery až hrôzu budia, jak s Alzheimerom v čiernej dráme dnes zabúdame, zabúdame... zabúdame už byť ľudia!!!