Natália Petranská-Rolková strana 2 z 2

Kniha je vrcholným dielom detskej literatúry. Po mnoho generácií ostáva ozajstným dokumentom o kráse, sile a skutočnosti detského videnia sveta. Autor knihu venoval deťom základných škôl od deviatich do trinástich rokov. Napísal ju podľa denníkových zápiskov svojho syna, žiaka tretej triedy talianskej obecnej školy. Snažil sa pritom zachovať autentické myšlienky a slová. Je to príbeh jedného školského roku (1881 – 1882). Dielu dominuje úprimná výpoveď hlavného hrdinu Enrika, ktorý celým srdcom vníma udalosti, osudy detí i dospelých okolo seba. Detské zážitky dopĺňajú „mesačné poviedky“. Každý mesiac dával jednu z nich žiakom prepísať ich učiteľ. Ide o krátke príbehy s výrazným morálnym apelom. Pre mnohých sa táto kniha, plná obetavosti, ušľachtilosti, lásky a priateľstva, stala celoživotným vzorom, o ktorý by nemala byť ochudobnená ani súčasná detská generácia. Kniha je ilustrovaná pôsobivými kresbami akad. maliara Martina Kellenbergera.

Krása a Bolesť je čtvrtou básnickou zbierkou autora (nar. 1958). Obsahuje poéziu sýtenú modernou obraznosťou, tematicky ukotvenú v priestore existenciálnych a duchovných otázok. Básnik vo veršoch mapuje údel tvorivého človeka s vlastným pohľadom na svet, vypovedá o hľadaní a nachádzaní, tematizuje krásu a bolesť ako atribúty života. Zbierka pozostáva z troch častí (Narodený 16. júla 1958, Krása a Bolesť, Sentiment), ktoré tvoria zmysluplný básnický celok so zrejmými autobiografickými prvkami.

Krása a Bolesť je čtvrtou básnickou zbierkou autora (nar. 1958). Obsahuje poéziu sýtenú modernou obraznosťou, tematicky ukotvenú v priestore existenciálnych a duchovných otázok. Básnik vo veršoch mapuje údel tvorivého človeka s vlastným pohľadom na svet, vypovedá o hľadaní a nachádzaní, tematizuje krásu a bolesť ako atribúty života. Zbierka pozostáva z troch častí (Narodený 16. júla 1958, Krása a Bolesť, Sentiment), ktoré tvoria zmysluplný básnický celok so zrejmými autobiografickými prvkami.

Autor – profesionálny hudobník a spevák skupiny Nirvana, milovník poézie, filozofie a cestovania, absolvent Lekárskej fakulty v Košiciach sa v súčasnosti venuje aj tajomstvám a terapii ľudskej duše. Svoje vnútorné pocity pretavil do básnickej prvotiny Luna, skladajúcej sa z dvoch časti – Katarzia a Revolta. Básne venoval Klubu 27. Súčasťou Jakubčiakovej básnickej zbierky je aj vlastné hudobné CD nesúce názov Hviezdy, ktoré obsahuje 10 skladieb.

José Lenzini, dlhoročný novinár alžírskeho pôvodu, zanietený camusológ sa už vyše dvadsať rokov špecializuje na Alberta Camusa, najmladšieho nositeľa Nobelovej ceny za literatúru 1957 a jeho dielo. V knihe venovanej Camusovi približuje chronológiu posledných dní života známeho spisovateľa originálnym spôsobom, vnáša svetlo do jeho politickej angažovanosti, nevyhýba sa ani nehanebným útokom jeho protivníkov, zakladá si na precíznych faktoch, na svedectve Camusových blízkych priateľov a kolegov, na dôvažok ich podopiera Camusovými spomienkami a citátmi z jeho diela, čím sa usiluje oživiť, respektíve podnietiť záujem o jeho tvorbu. Lenzini objasňuje aj spisovateľove pochybnosti o vlastnej schopnosti dokončiť rozpísaný autobiografický román Prvý človek, ktorý sa našiel v aktovke po tragickej nehode, ba i okolnosti, za ktorých sa ho ako „cudzinca“ usilovali zdiskreditovať parížski intelektuáli na čele so Sartrom, zdôrazňujúc, že si plne zaslúži rehabilitáciu. Veď ktorý spisovateľ lepšie vystihol svoju dobu a hodnotu ľudského života než odhodlaný humanista Camus, presvedčený, že „nijaká idea nestojí za to, aby sa pre ňu zabíjalo“?

José Lenzini, dlhoročný novinár alžírskeho pôvodu, zanietený camusológ sa už vyše dvadsať rokov špecializuje na Alberta Camusa, najmladšieho nositeľa Nobelovej ceny za literatúru 1957 a jeho dielo. V knihe venovanej Camusovi približuje chronológiu posledných dní života známeho spisovateľa originálnym spôsobom, vnáša svetlo do jeho politickej angažovanosti, nevyhýba sa ani nehanebným útokom jeho protivníkov, zakladá si na precíznych faktoch, na svedectve Camusových blízkych priateľov a kolegov, na dôvažok ich podopiera Camusovými spomienkami a citátmi z jeho diela, čím sa usiluje oživiť, respektíve podnietiť záujem o jeho tvorbu. Lenzini objasňuje aj spisovateľove pochybnosti o vlastnej schopnosti dokončiť rozpísaný autobiografický román Prvý človek, ktorý sa našiel v aktovke po tragickej nehode, ba i okolnosti, za ktorých sa ho ako „cudzinca“ usilovali zdiskreditovať parížski intelektuáli na čele so Sartrom, zdôrazňujúc, že si plne zaslúži rehabilitáciu. Veď ktorý spisovateľ lepšie vystihol svoju dobu a hodnotu ľudského života než odhodlaný humanista Camus, presvedčený, že „nijaká idea nestojí za to, aby sa pre ňu zabíjalo“?

José Lenzini, dlhoročný novinár alžírskeho pôvodu, zanietený camusológ sa už vyše dvadsať rokov špecializuje na Alberta Camusa, najmladšieho nositeľa Nobelovej ceny za literatúru 1957 a jeho dielo. V knihe venovanej Camusovi približuje chronológiu posledných dní života známeho spisovateľa originálnym spôsobom, vnáša svetlo do jeho politickej angažovanosti, nevyhýba sa ani nehanebným útokom jeho protivníkov, zakladá si na precíznych faktoch, na svedectve Camusových blízkych priateľov a kolegov, na dôvažok ich podopiera Camusovými spomienkami a citátmi z jeho diela, čím sa usiluje oživiť, respektíve podnietiť záujem o jeho tvorbu. Lenzini objasňuje aj spisovateľove pochybnosti o vlastnej schopnosti dokončiť rozpísaný autobiografický román Prvý človek, ktorý sa našiel v aktovke po tragickej nehode, ba i okolnosti, za ktorých sa ho ako „cudzinca“ usilovali zdiskreditovať parížski intelektuáli na čele so Sartrom, zdôrazňujúc, že si plne zaslúži rehabilitáciu. Veď ktorý spisovateľ lepšie vystihol svoju dobu a hodnotu ľudského života než odhodlaný humanista Camus, presvedčený, že „nijaká idea nestojí za to, aby sa pre ňu zabíjalo“?

Zuzana Cigánová sa po úspešnom titule Šampanské, káva, pivo (VSSS) prezentuje tentoraz nevšednou knihou, ktorá je veľkosťou, rozsahom i formou vernou kópiou divadelného scenára. Jej dej sa odohráva na doskách, čo znamenajú svet, v divadelnom prostredí, ktoré je autorke celé roky veľmi blízke – profesionálne aj ľudsky. Už v podtitule svojej Divadelnej hry avizuje, že zhruba takýto scenár dostávajú do rúk aj herci. Jeho dej zachytáva jedno obyčajné skúšobné obdobie, prípravu nového umeleckého diela. Počas tohto obdobia sa v dialógoch a komentároch dozvedáme viac o povahách postáv, ale aj o ich osudoch. Aktérmi Cigánovej hry pritom nie sú iba herci, ale aj postavy, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť divadelného predstavenia – režisér, garderobierka, technik, kostymér, inšpicient. A okolo nich a s nimi autorka rozohráva originálne napínavé dejstvá. Hra je písaná skvelým štýlom, nechýba jej ani primeraná dávka humoru. Čitateľa vťahuje do neobyčajného príbehu, pričom až postupne zisťuje, že v tejto „hre“ ide vlastne o smiech cez slzy.

Keď mladý, dovtedy takmer neznámy predseda Kráľovského súdu v Bordeaux vydal v roku 1721 Perzské listy, ukázalo sa, že dielo napísal ozajstný majster. Parížania rozchytali niekoľko vydaní a podnikaví vydavatelia pridali ešte zopár napochytro vyrobených napodobenín. A hoci Montesquieu svoj „preklad z perzštiny“ vydal anonymne, stal sa hneď slávnym. Obdobie, v ktorom autor žil, naskrze nebolo také, že by na ňom nebolo čo kritizovať. Lenže útočiť vždy nemožno alebo neradno priamo: musíte hovoriť vážne, a pritom žartovať, váš bič môže šľahať, nie však vážne zraniť. Túto ťažkú úlohu brali na seba cudzokrajní návštevníci, ktorí prišli do Francúzska a opisovali, čo tu videli. Cudzinec si mohol dovoliť povedať všetko, aj to, čo si sami Francúzi len tajne mysleli – a pritom ho nemuseli brať vážne. Tak sa stal orientálny cestovateľ obdobou stredovekých múdrych šašov na kráľovskom dvore. Túto novú formu neobjavil Montesquieu. Mal veľa predchodcov. Forma tu bola, lenže nedokonalá. Montesquieu jej dal švih, ľahkosť a rafinovane presné dávkovanie vážnych úvah a šteklivých poviedok, žánrových obrázkov a háremových dobrodružstiev, vážnych kritík i nenáročných anekdot.

Autorka detskému čitateľovi hravou formou odkrýva tajomstvá abecedy. Krátke prozaické útvary sú venované predmetu či bytosti, ktoré sa začínajú na písmeno sprítomňované v príbehoch. Autorka vníma abecedu ako živý priestor, v ktorom jednotlivé písmená ožívajú. A, paradoxne, nie sú len svojbytné, samostatné, ale na to, aby splnili svoje poslanie, musia so svojimi „kolegami“ – ďalšími písmenkami – aktívne spolupracovať, aby sa vďaka nim mohli ľudia-čitatelia medzi sebou dorozumievať. Táto poetická detská knižočka je navyše umocnená podmanivými kresbami renomovaného ilustrátora Martina Kellenbergera.

Autorka detskému čitateľovi hravou formou odkrýva tajomstvá abecedy. Krátke prozaické útvary sú venované predmetu či bytosti, ktoré sa začínajú na písmeno sprítomňované v príbehoch. Autorka vníma abecedu ako živý priestor, v ktorom jednotlivé písmená ožívajú. A, paradoxne, nie sú len svojbytné, samostatné, ale na to, aby splnili svoje poslanie, musia so svojimi „kolegami“ – ďalšími písmenkami – aktívne spolupracovať, aby sa vďaka nim mohli ľudia-čitatelia medzi sebou dorozumievať. Táto poetická detská knižočka je navyše umocnená podmanivými kresbami renomovaného ilustrátora Martina Kellenbergera.