Natália Petranská-Rolková

Martin Chudík (1988) je mladý básnik žijúci a tvoriaci v Bratislave. Vyštudoval biológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Už niekoľko rokov sa javí ako výrazný talent. V roku 2012 sa stal laureátom literárnej súťaže Wolkrova Polianka 2012, kde rok predtým získal aj prvé miesto. Bol pravidelne oceňovaný aj v iných literárnych súťažiach. Svoje básne publikoval v literárnych časopisoch RAK, Dotyky, Slovenské pohľady a Divoké víno. Básnická zbierka Ukryté v dotykoch je jeho debutovou zbierkou. V prvej časti, Šepkanie, básnik postupne odhaľuje svoje tajomstvá, detailne vykresľuje obraz vzťahu medzi ním a milovanou osobou, v láske nachádza vnútornú rovnováhu. V druhej časti, nazvanej Tulák, sa objavujú melancholickejšie ladené, kontemplatívne a reflexívne básne. Autor v nich putuje, hľadá stratenú harmóniu, cestou dozrieva a opätovne sa „znovuzrodí“. Na margo zbierky známy slovenský básnik Igor Hochel napísal: „... tých osemdesiat básní tu nie je len do počtu, ale obohacujú súčasný lyrický kontext, majú výpovednú silu, prinášajú estetickú hodnotu. Zároveň potvrdzujú oprávnenosť autorových ambícií a výrazne signalizujú jeho perspektívy.“

José Lenzini, dlhoročný novinár alžírskeho pôvodu, zanietený camusológ sa už vyše dvadsať rokov špecializuje na Alberta Camusa, najmladšieho nositeľa Nobelovej ceny za literatúru 1957 a jeho dielo. V knihe venovanej Camusovi približuje chronológiu posledných dní života známeho spisovateľa originálnym spôsobom, vnáša svetlo do jeho politickej angažovanosti, nevyhýba sa ani nehanebným útokom jeho protivníkov, zakladá si na precíznych faktoch, na svedectve Camusových blízkych priateľov a kolegov, na dôvažok ich podopiera Camusovými spomienkami a citátmi z jeho diela, čím sa usiluje oživiť, respektíve podnietiť záujem o jeho tvorbu. Lenzini objasňuje aj spisovateľove pochybnosti o vlastnej schopnosti dokončiť rozpísaný autobiografický román Prvý človek, ktorý sa našiel v aktovke po tragickej nehode, ba i okolnosti, za ktorých sa ho ako „cudzinca“ usilovali zdiskreditovať parížski intelektuáli na čele so Sartrom, zdôrazňujúc, že si plne zaslúži rehabilitáciu. Veď ktorý spisovateľ lepšie vystihol svoju dobu a hodnotu ľudského života než odhodlaný humanista Camus, presvedčený, že „nijaká idea nestojí za to, aby sa pre ňu zabíjalo“?

Autor – profesionálny hudobník a spevák skupiny Nirvana, milovník poézie, filozofie a cestovania, absolvent Lekárskej fakulty v Košiciach sa v súčasnosti venuje aj tajomstvám a terapii ľudskej duše. Svoje vnútorné pocity pretavil do básnickej prvotiny Luna, skladajúcej sa z dvoch časti – Katarzia a Revolta. Básne venoval Klubu 27. Súčasťou Jakubčiakovej básnickej zbierky je aj vlastné hudobné CD nesúce názov Hviezdy, ktoré obsahuje 10 skladieb.

Najnovšiu knihu známej slovenskej herečky, už etablovanej autorky Zuzany Cigánovej (finalistky ceny Anasoft litera z roku 2008 za knihu Šampanské, káva, pivo) je možné nazvať trpkokrásnym príbehom o zložitom bytí (škaredej) ženy, ktorá je navyše osamelou matkou. O žene, ktorá nemohla žiť veľkými vecami, tak žila malými. Spojenie skúseností a vynikajúceho pozorovacieho talentu spolu s nevídanou empatiou pri psychologizácii postáv robí z tohto textu hodnotné dielo. Obsah tvorí dokonale odpozorovaná všednosť každodennosti, podaný je pritom nevšednou formou povyšujúcou rozprávanie na umenie. Každý odsek je tu minipríbehom, poviedkou s pointou alebo s niekoľkými. Tvrdá realita sa spája s fantáziou, prelína sa bdenie a snenie, dokonale splývajú udalosti a pocity, žité a túžené. Dielo sa môže navyše pýšiť vysokou jazykovou úrovňou, používa širokú paletu slov – od tých najobyčajnejších, úderných, až po tie najoriginálnejšie; všetky zdrobneninky a všetky štipľavé slová spolupracujú na vytvorení ohromne výstižnej atmosféry. Autorka pri písaní vsadila na svoju schopnosť ukázať nám kúsok z nás a našich všedných strastí a radostí, nech žijeme kdekoľvek na svete. A to umeleckou a pritom dokonale uveriteľnou formou. To robí z tejto knižky nielen atraktívny kúsok do našich knižníc, ale aj časť nášho kultúrneho dedičstva zasluhujúceho ocenenie.

Tvorivé úsilie básnika a spisovateľa Igora Gallu a jeho rozprávačské majstrovstvo zatiaľ uzatvára zbierka štyroch komorne ladených noviel Putovanie s obojkom, ktorým dal názvy Chodníkom starého muža, Putovanie s obojkom, Návštevníci v drevenici a Stretnutia s bielou holubicou. Všetky štyri novely, kompozične prepojené priliehavými básňami z autorovej lyrickej postate, svojím obsahom a poetikou akoby dotvárali posolstvo, ktoré nám básnik zanechal v celej svojej predchádzajúcej tvorbe, opäť predovšetkým v opusoch poézie. Aj v tomto diele sa vrátil do svojich rodných končín, na milované Pohronie, do epicentra prírodného vrchárskeho šperku, na Sihlu. Táto kniha akoby však bola aj určitou syntézou jeho doterajšieho literárneho úsilia. Veľmi presne v nej môžeme vystopovať aj všetky najobľúbenejšie a najčastejšie literárne motívy a rekvizity. Na prvom mieste sú to opäť ľudia s ojedinelými, niekedy až mysterióznymi životnými osudmi, so zvláštnymi charaktermi i so zdanlivo naivným prístupom k životu, ktorého koniec je obyčajne tragický. Opakovane tu však nachádzame aj typický „gallovský“ motív holubov, ktoré sa od útleho detstva a zdá sa, že už navždy zahniezdili v jeho duši a celkom nahlas až doteraz hrkútajú v jeho srdci.

Veselé príbehy čertíka Froliša, ktoré nesú i vážne posolstvo, ako sa stať zo zlého dobrým, či ako sa dostať z pekla do neba sú odzrkadlením detského sveta. Čerti a anjeli vystupujúci v príbehoch sa ponášajú na deti, preto je pre ne Frolišovo putovanie pútavé. Tento malý čert najprv utiekol z pekla na zem, kde sa po neúspešnom vyskúšaní kominárskeho remesla sa rozhodol raketou vyletieť do neba. Nebeskou bránou prenikol len vďaka kominárskym šatám ako kominár Miško a vďaka kominárskej brigáde u svätého Petra sa dostal ďalej, do neba. Problémy pre Froliša nastali, keď anjeli odhalili jeho pravú identitu. Konfrontácia rozdielnych svetov sa ponáša na šarvátky detí. Rôznymi príhodami sa však anjeli s čertíkom spriatelia. Froliš sa bojí návratu do pekla a zaslúženého trestu, radšej by ostal v nebi. Najprv sa však musel do pekla vrátiť, ale tam polepšeného čerta nechceli, tak ho anjel odniesol do neba. Kniha je ilustrovaná nádhernými farebnými kresbami akad. maliara Martina Kellenbergera

Krása a Bolesť je čtvrtou básnickou zbierkou autora (nar. 1958). Obsahuje poéziu sýtenú modernou obraznosťou, tematicky ukotvenú v priestore existenciálnych a duchovných otázok. Básnik vo veršoch mapuje údel tvorivého človeka s vlastným pohľadom na svet, vypovedá o hľadaní a nachádzaní, tematizuje krásu a bolesť ako atribúty života. Zbierka pozostáva z troch častí (Narodený 16. júla 1958, Krása a Bolesť, Sentiment), ktoré tvoria zmysluplný básnický celok so zrejmými autobiografickými prvkami.

B. Belák je dlhoročný prekladateľ odbornej, náboženskej a umeleckej literatúry, autor básnických zbierok, krátkych próz, noviel či reportážnych čŕt. Zbierka Sedem košov odrobiniek je básnickým hľadaním prepony medzi zástupom biblických hrdinov a dnešnými či ešte nedávnymi typmi slovenského človeka. Významovú prepojenosť osudov známych historických či biblických osobností a osudov našich „malých“ nositeľov rovnakého mena autor cez kolektívneho rozprávača zjavne vidieckeho pôvodu štylizovane komentuje a v nestráženej chvíli pretŕha náhlou metaforickou skratkou v snahe vydolovať z epicky formulovaného príbehu poznávacie a lyrické maximum. Formálnym dôsledkom takéhoto zámeru je voľný, nerýmovaný verš, dostatočne civilný na to, aby uniesol vonkajšiu „epiku“. Rytmus podania sa preto len minimálne viaže na využívanie zvukových nástrojov a organizáciu verša má na starosti členenie témy a spád výrokov.

Zuzana Cigánová sa po úspešnom titule Šampanské, káva, pivo (VSSS) prezentuje tentoraz nevšednou knihou, ktorá je veľkosťou, rozsahom i formou vernou kópiou divadelného scenára. Jej dej sa odohráva na doskách, čo znamenajú svet, v divadelnom prostredí, ktoré je autorke celé roky veľmi blízke – profesionálne aj ľudsky. Už v podtitule svojej Divadelnej hry avizuje, že zhruba takýto scenár dostávajú do rúk aj herci. Jeho dej zachytáva jedno obyčajné skúšobné obdobie, prípravu nového umeleckého diela. Počas tohto obdobia sa v dialógoch a komentároch dozvedáme viac o povahách postáv, ale aj o ich osudoch. Aktérmi Cigánovej hry pritom nie sú iba herci, ale aj postavy, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť divadelného predstavenia – režisér, garderobierka, technik, kostymér, inšpicient. A okolo nich a s nimi autorka rozohráva originálne napínavé dejstvá. Hra je písaná skvelým štýlom, nechýba jej ani primeraná dávka humoru. Čitateľa vťahuje do neobyčajného príbehu, pričom až postupne zisťuje, že v tejto „hre“ ide vlastne o smiech cez slzy.

V ďalšom príbehu o zvedavej lúčnej víle, ktorá rada lúšti záhady, Krídluška tento raz zisťuje, prečo a kam miznú deti. Janko s priateľmi dostanú výstražnú správu od poštového holuba zo Severozeme. Varovanie pred nebezpečným drakom prišlo na poslednú chvíľu – podivnú školy začali budovať už aj tu, v Ríši Slávy. Propagátori moderného vzdelávania presvedčili mnohých rodičov, a tí sa rozhodli dať deti do exkluzívne vybavených dračích škôl. Kým sa začne školský rok, rozhodla sa Krídluška zistiť pravdu a nahliadnuť veciam pod povrch. Ako píše prof. Eva Vitézová „autorka si zvolila opäť kontroverznú tému, o ktorej však treba rozprávať na všetkých úrovniach, literatúru pre deti nevynímajúc. Dieťa je totiž vnímavý čitateľ i poslucháč, a žáner rozprávky je veľmi vďačný na komunikovanie o závažných problémoch...“ Krídluška v krajine stratených detí je knihou pre deti i dospelých, pretože popri rozprávkovom príbehu v sebe skrýva aj symbolickú – filozofickú rovinu. Filozofické podobenstvo založené na príbehu s hlbším posolstvom má ambíciu osloviť širšie spektrum príjemcov. Kniha je písaná ľahkým, pútavým štýlom a bohatým jazykom. Text dopĺňajú pestré, hravé a výrazné ilustrácie akademickej maliarky Anny Gajovej.

Keď mladý, dovtedy takmer neznámy predseda Kráľovského súdu v Bordeaux vydal v roku 1721 Perzské listy, ukázalo sa, že dielo napísal ozajstný majster. Parížania rozchytali niekoľko vydaní a podnikaví vydavatelia pridali ešte zopár napochytro vyrobených napodobenín. A hoci Montesquieu svoj „preklad z perzštiny“ vydal anonymne, stal sa hneď slávnym. Obdobie, v ktorom autor žil, naskrze nebolo také, že by na ňom nebolo čo kritizovať. Lenže útočiť vždy nemožno alebo neradno priamo: musíte hovoriť vážne, a pritom žartovať, váš bič môže šľahať, nie však vážne zraniť. Túto ťažkú úlohu brali na seba cudzokrajní návštevníci, ktorí prišli do Francúzska a opisovali, čo tu videli. Cudzinec si mohol dovoliť povedať všetko, aj to, čo si sami Francúzi len tajne mysleli – a pritom ho nemuseli brať vážne. Tak sa stal orientálny cestovateľ obdobou stredovekých múdrych šašov na kráľovskom dvore. Túto novú formu neobjavil Montesquieu. Mal veľa predchodcov. Forma tu bola, lenže nedokonalá. Montesquieu jej dal švih, ľahkosť a rafinovane presné dávkovanie vážnych úvah a šteklivých poviedok, žánrových obrázkov a háremových dobrodružstiev, vážnych kritík i nenáročných anekdot.

Ak je niekto zo Slovákov žijúci v cudzine dobre známy medzi krajanmi v Amerike, Kanade, Argentíne, Austrálii, v Nemecku a inde, tak je to bez pochyby Ignác Zelenka, básnickým pseudonymom Eugen Vesnin (1913 – 1983). Poznajú ho nielen Slováci, ale vďaka jeho vedeckému a básnickému dielu aj mnohí cudzinci. Jeho básne boli preložené do viacerých jazykov, pričom odborná kritika ich prijala pochvalne. Žiaľ, takmer neznámy alebo málo známy je doma, na Slovensku. A prečo? Všetky jeho diela vyšli v zahraničí a sú už len ťažko dostupné. Ako napísal autor František Michalovič (editor) „... táto kniha vychádza na počesť 100. výročia narodenia a 30. výročia smrti básnika, prekladateľa, redaktora a renomovaného knihovníka-bibliografa... Ako prvý pokus priblížiť Vesnina slovenskej verejnosti. Je to výber z jeho poézie, ktorý ho predstavuje ako básnika, ale najmä ako človeka... človeka, ktorý z tohto sveta odišiel ako muž bez občianstva, pretože česko-slovenského sa po vojne zriekol a o talianske, hoci žil na Apeninskom polostrove polstoročie, nikdy nepožiadal...“

Autor – profesionálny hudobník a spevák skupiny Nirvana, milovník poézie, filozofie a cestovania, absolvent Lekárskej fakulty v Košiciach sa v súčasnosti venuje aj tajomstvám a terapii ľudskej duše. Svoje vnútorné pocity pretavil do básnickej prvotiny Luna, skladajúcej sa z dvoch časti – Katarzia a Revolta. Básne venoval Klubu 27. Súčasťou Jakubčiakovej básnickej zbierky je aj vlastné hudobné CD nesúce názov Hviezdy, ktoré obsahuje 10 skladieb.

Autor – profesionálny hudobník a spevák skupiny Nirvana, milovník poézie, filozofie a cestovania, absolvent Lekárskej fakulty v Košiciach sa v súčasnosti venuje aj tajomstvám a terapii ľudskej duše. Svoje vnútorné pocity pretavil do básnickej prvotiny Luna, skladajúcej sa z dvoch časti – Katarzia a Revolta. Básne venoval Klubu 27. Súčasťou Jakubčiakovej básnickej zbierky je aj vlastné hudobné CD nesúce názov Hviezdy, ktoré obsahuje 10 skladieb.

Autorka detskému čitateľovi hravou formou odkrýva tajomstvá abecedy. Krátke prozaické útvary sú venované predmetu či bytosti, ktoré sa začínajú na písmeno sprítomňované v príbehoch. Autorka vníma abecedu ako živý priestor, v ktorom jednotlivé písmená ožívajú. A, paradoxne, nie sú len svojbytné, samostatné, ale na to, aby splnili svoje poslanie, musia so svojimi „kolegami“ – ďalšími písmenkami – aktívne spolupracovať, aby sa vďaka nim mohli ľudia-čitatelia medzi sebou dorozumievať. Táto poetická detská knižočka je navyše umocnená podmanivými kresbami renomovaného ilustrátora Martina Kellenbergera.