Peter Pišťanek strana 3 z 3

Peter Pišťanek (1960 - 2015) debutoval románom Rivers of Babylon (knižná séria Rivers of Babylon), ktorý je považovaný za jeden z najlepších po revolúcii. Študoval dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU. Vystriedal viacero zamestnaní, pracoval ako redaktor aj ako textár v reklamných agnetúrach.

Publikovať začal koncom 80. rokov v časopise Slovenské pohľady, debutová knižka mu vyšla až v roku 1991. Námety pre svoje diela čerpal zo svojho bydliska, ktoré sa nachádza na pomedzí veľkomesta a vidieka. Jeho diela sa vyznačujú priamočiarosťou rozprávania a rýchlym spádom deja, namiesto psychologických rozborov písal svoje diela odosobnene, lakonicky, no s veľmi presnými opismi. Patril k prekladaným slovenským autorom, jeho románová trilógia Rivers of Babylon vyšla vo viacerých jazykoch. Na námet románu Rivers of Babylon nakrútil režisér Vladimír Balco roku 1998 celovečerný film, na námet novely Muzika nakrútil roku 2007 celovečerný film Juraj Nvota, ktorý nakrútil rovnomenný film aj podľa posledného Pišťankovho románu Rukojemník. Peter Pišťanek sa na filmoch podielal scenáristicky i herecky.

Mladý Dônč (1993) je súbor troch noviel – Debutant, Mladý Dônč a Muzika, ktoré možno chápať ako naozajstné potvrdenie prozaického talentu Petra Pišťanka. Novela Debutant je parodickou sondou do života jednoduchého, ba až primitívneho a zakomplexovaného človeka, ktorému sa podarí uskutočniť podivuhodnú kariéru nad rámec jeho schopností. Titulná novela Mladý Dônč je hyperbolicko-ironickým, bizarným obrazom alkoholizmom degenerovanej rodiny Dônčovcov. Jeden z jej členov sa pokúsi vyslobodiť sa z tohto rodinného prekliatia, ale neúspešne. Pišťanek v novele využil čierny humor, pričom miestami sa pohybuje na hranici morbídnosti. Pozoruhodné je, že naozaj nekonvenčne dokázal nadviazať na Timraviných Ťapákovcov, zároveň parodizuje klasickú slovenskú dedinskú prózu. Novela Muzika používa postupy grotesky. Na pozadí sledovania kariéry dedinskej bigbítovej kapely, ktorú tvoria nenadaní a neinteligentní mladí muži, podáva sociologickú sondu do života slovenskej spoločnosti obdobia tzv. normalizácie v 70. rokoch.
Roku 1994 nadviazal na románovú prvotinu pokračovaním Rivers of Babylon 2 alebo Drevená dedina v štýle poklesnutých žánrov. Rozvíja v ňom ďalšie osudy svojich hrdinov, či skôr antihrdinov. Obraz spoločenskej spodiny, ktorá zbohatla, sa mu však už nepodarilo prehĺbiť o ďalšie aspekty. Neodradilo ho to však od napísania úspešnejšej záverečnej časti tejto románovej trilógie Rivers of Babylon 3: Fredyho koniec (1999).
Takzvaná skazková trilógia Skazky o Vladovi pre veľkých a malých (1995), časť z nej autor publikoval na stránkach Kultúrneho života, Nové skazky o Vladovi (1998) a Posledné skazky o Vladovi (1999) prináša mikropoviedky ironizujúce – a prostredníctvom čitateľných alúzií veľmi menovite – slovenskú politickú scénu posledného desaťročia minulého storočia. V autorskom tandeme s Dušanom Taragelom vyšla kniha Sekerou a nožom (1999), obsahujúca poviedky z rokov 1981—1999. Zatiaľ najnovšou Pišťankovou knihou sú Recepty z rodinného archívu (2003), ktorú sám autor zaraďuje skôr medzi prozaické ako kuchárske knihy, napriek tomu, že 60 príbehov = 60 kresieb = 60 receptov. Inšpiráciou mu bola zbierka receptov jeho deda, starého bratislavského čašníka, krčmára a cestovateľa. Najlepšie, generáciami jeho rodiny overené, recepty okorenil zábavnými príhodami, príbehmi aj zaujímavými okolnosťami vzniku či objavenia receptu. Výber z autorovej publicistiky vyšiel roku 2003 pod názvom Traktoristi a buzeranti. Úspešne sa podpísal ako iniciátor a spoluautor pod vydarený knižný projekt trinástich popredných autorov, nazvaný Roger Krowiak.

(zdroj www.books.sk)