Anton Pižurný

Spisovateľ Anton Pižurný (ročník 1961) sa literatúre a literárnej tvorbe venuje už niekoľko desaťročí. Píše poéziu, vydal desať zbierok poézie, úspech mali napríklad „Vtáčie mlieko“ a „Pandorina skrinka“, prózu ako napríklad „Povesti 1 – 2, eseje „Dobové tance“, zbierka reportáží „Nebo & Peklo & Raj“. Vydával aj viacero periodík, z ktorých „Sitniansky vatrár“ bol ocenený Slovenským syndikátom novinárov ako najlepšie regionálne periodikum a ďalšie. Z jeho próz najviac zaujala autobiografická „Biela skrinka – Chlapci zo Schubertovej ulice“ (VSSS 2016) v ktorej pôvabným spôsobom opisuje svoje detstvo v minulom storočí. Venuje sa ajdetskej tvorbe, napríklad jeho leporelo „Muky ruky“ (1999) bolo nominované Bibianou na Knihu roka. Zbierka „Povesti medzi peklom a rajom“ je tretím dielom jeho historických príbehov z našej minulosti. Prvý diel „Povesti Medzi láskou a smrťou“ vydal Ikar v roku 2021, obsahuje 15 literárne spracovaných povestí, druhý diel „Povesti Naše korene sú našou korunou“ vydal Tranoscius v roku 2023, obsahuje 17 povestí. Tretí diel „Povesti medzi peklom a rajom“ obsahuje 20 príbehov, ktoré sa viažu k slovenským hradom a päť je z francúzskeho prostredia. Záverečným príbehom rukopisu je stretnutie mladej Maríny Pischlovej s Andrejom Braxatorisom v Banskej Štiavnici. Príbehy sú napísané pružným, civilným štýlom,sú aj vtipné, s nadhľadom, nemajú historizujúci pátos. Obsahujú aj edukatívny rozmer, keďže autor vyberal zo skutočných legiend, viažucich sa k jednotlivým lokalitám. Čítajú sa ľahko, sú to vlastne poviedky s často prekvapujúcou pointou.

Zistite viac o živote na slovenských hradoch, zámkoch a v známych regiónoch. 15 príbehov od Antona Pižurného je plných dobových postáv, historických slovenských lokalít a dávnych zvykov a dokážu zaujať nielen dospelých čitateľov, no aj mládež. Dopĺňajú ich príbehy obyčajných ľudí - poddaných. Autor tieto povesti rozvíja čitateľsky príťažlivou literárnou formou a zároveň sprostredkúva mnoho informácií o historických udalostiach a postavách. Príbehy sa ďalej orientujú na zápas o moc, no i lásku a dôležitosť rodiny. Autor taktiež vychádza z nadčasovej idey boja dobra so zlom. Súčasťou knihy sú aj ilustrácie talentovaného výtvarníka Juraja Bociana.

Prozaické dielo Antona Pižurného (1961) Biela skrinka – krátke spomienky autora na detstvo v rodných Želiezovciach – sa vyznačuje mimoriadne zaujímavými textami, ktoré sú umeleckým aj emočným osviežením, dokonca aj pre „smartfónovú“ generáciu. Knižka je totiž vtipná, dynamická a ukazuje cestu hrdinu, ktorou autor kráčal od svojich mladých rokov až po niekedy neúspešnú, inokedy zase úspešnú dospelosť. Je to záznam skutočností, napísaný literárnym štýlom. Ladislav Mňačko by ju možno označil ako umeleckú reportáž. Spisovateľ Jaro Minárik na margo knihy napísal, že je to „smutnokrásna správa o svete, ktorý bol síce mizerný, pokrytecký, nedokonalý a šedivý vo svojej dobovej klietke, ale obdarený, ozvláštnený a naplnený ľuďmi, ktorých sme mali úprimne radi (a oni nás) a ktorí nás už nikdy neopustia, lebo...