Branislav Potančok

Autor, ktorý dáva jasne najavo, že dôverne pozná pomery v zdravotníctve, vás zavedie do jednej z bratislavských nemocníc, kde sa stretnú traja hlavní protagonisti príbehu: lekár s pacientom a s jeho susedom, ktorý ho našiel doma v bezvedomí. Spomienky sa striedajú s prítomnosťou a názormi na dianie nielen v slovenskom zdravotníctve, ale i v celej spoločnosti pred rokom 1989 i po ňom. Časť príbehu sa odohráva v Kanade, kde tajomná puška spája i rozdeľuje celú rodinu. Príbeh, ktorý sa v knihe odohráva môže byť niekomu povedomý, veď ide o lásku, zradu, klamstvo, vyhorenie v práci či hľadanie svojho miesta na svete aj v zrelom veku. lustrácia na obálke: Dušan Kállay

Lekár, vdovec na dôchodku, sa dostane na prechodný čas do luxusného domu seniorov. Cez prizmu minulosti skúma a spoznáva prítomnosť, no zároveň rieši svoj životný problém po náhodnom stretnutí so starým priateľom. Príbeh pretne nastávajúca koronakríza, hlavný hrdina pokračuje v chronologických zápiskoch a podáva pravidelné správy po celý rok pandémie. Teda z obdobia, ktoré všetkých vydesilo niečím, čo dovtedy nezažili. Smrť bola zrazu veľmi blízko. „Vtedy som dospel k rozhodnutiu. Asi som nevedel odolať pokušeniu byť znovu užitočný. Videl som sa, ako kráčam do svojej nemocnice, dýcham, pracujem, ale tiež milujem s rovnakým entuziazmom ako kedysi, opäť som s priateľmi celé noci hore, spievam a smejem sa s nimi a hlavne, bezstarostne, bez toho, aby som podvedome len stále sledoval sekundovú ručičku nebeských hodín, míňam svoje drahocenné momenty bytia. Veď inak sú mi načo?

Pri písaní románu autor čerpal nielen z vlastných skúseností a zo spomienok členov rodiny, priateľov i známych, ale aj z rozhovorov a diskusií s neznámymi ľuďmi, ktoré zažil, odpozoroval alebo len okolo seba napočúval. Inšpiráciou mu bol prastarý otec, dedinský kováč, pansláv. Jeho hrdý postoj voči moci vzbudzuje úctu aj po rokoch. Mala to byť kniha o vnútornej sile jednotlivca, lenže postupne si autor uvedomoval, že nič nie je len čierno-biele, že život, to sú aj slabosti, zlyhávania a pády. Áno, všetko sa opakuje, ako čítame v Biblii, všetko už bolo, ale s trochou optimizmu dodajme, že aj sa vyvíja a mení, niekedy k dobrému, inokedy k zlému, závisí od človeka, čo všetko ho dokáže ovplyvniť, veď každá priveľká túžba, nielen materiálna, má v sebe potenciál stať sa bremenom. Rozmotávať klbko minulosti si nemôže dovoliť každý, na to treba mať odvahu, čas i šťastie. Mnohí sa v minulosti iba viac zamotajú, začnú ňou žiť, o prítomnosť stratia záujem. Odvahu a čas Hannah mala, o prítomnosť už dávno stratila záujem, a či je to šťastie, neskúmala. Celé hodiny presedela na verande svojho bungalova a hľadela na more, bol to jej spôsob meditácie, únik z prítomnosti, položiť svoj myšlienkový surf na jednu vlnu a ňou dať sa unášať do minulosti. Ilustrácia na obálke: Dušan Kállay