Radovan Potočár

Mladý muž nastupuje na stáž vo chvíli, keď zisťuje, že s partnerkou čakajú dieťa. V recyklačnej firme, kde pracuje, mu čosi nesedí — a podozrenie postupne silnie. Na starosti ho dostane starý inžinier, ktorý už iba odrátava roky do dôchodku. Lenže teraz sa zapotí. Polyméry je možné recyklovať, no časom strácajú kvalitu. V texte sa stávajú metaforou sveta, v ktorom sa nič nedá obnovovať donekonečna bez stôp a následkov. Satira, groteska, ale aj intímna reflexia pripomínajú, že i to, čo sa zdá pevné a stabilné, môže nečakane zlyhať. Ani ideálne podmienky však nemusia zabrániť rozkladu. Radovan Potočár (1993) zvíťazil v literárnej súťaži Poviedka 2015 a debutoval zbierkou krátkych próz Nádych (2018). Jeho druhá kniha, ironicko-trpká novela Polyméri, sa posúva od fragmentárnych príbehov k celistvej spoločenskej freske o ľuďoch, ktorí balansujú medzi kariérou a rodinou, medzi ambíciami a zodpovednosťou, medzi túžbou po zmysle a vedomím, že všetko podlieha zmene.

Nadýchnuť sa, zadržať dych a ponoriť sa... Mladí hrdinovia debutovej zbierky poviedok Radovana Potočára sa strácajú, aby sa vzápätí zjavili kdesi inde. Minulosť i prítomnosť sú ohybnejšie, než by sa mohlo zdať. Postavy splývajú alebo sa ostro vymedzujú jedna voči druhej. Čo hľadáme? A čo sme ochotní obetovať? Otázok pribúda, odpovede sú čoraz hmlistejšie.