Martin Prebudila

Emocionálne ladené spomienkové skice a nekrológy v básnickej zbierke Martina Prebudilu, najmä v jej prvej časti s názvom Maliari básnici a iné svety, majú očarujúcu atmosféru melancholického básnenia opojeného krásou i múdrosťou, vzdialenou z hľadiska času, ale aj bližšou z hľadiska prežívania, neraz smutnou, no vždy nádejnou vo svojom lyrickom obsahu, vnútri tajomnej inšpirácie, ktorú môže poskytovať aj smútok, aj trpkosť minulých chvíľ, nenávratne vzdialených. V cykle Ak vieš o čom hovorím sa čitateľa dotkne závan domova, sebahľadania, sebareflexie, sebaanalýzy na pozadí vzťahov s inými. Momenty jemnej erotiky, záblesky strachu i porozumenia, odtiene smrti a milovania, úlomky našich snov a zmarených túžob, samoty a ľúbostného vzťahu. V poézii Martina Prebudilu ide predovšetkým o vzťahy, o vzájomné dotyky, o spolu­ nažívanie a najmä o spolu­ prežívanie, o začiatok a koniec života, o Boha, o lásku.

Posolstvu Sorena Kierkegaarda sú aj na Slovensku venované mnohé vedecko-výskumné, publikačné, prekladateľské a popularizačné aktivity. Ich súčasťou je i medzinárodná spolupráca. Preklad Martina Prebudilu umožňuje čitateľom zoznámiť sa s pohľadom Nebojšu Kuzmanoviča na život a dielo Sorena Kierkegaarda, Nebojšu Kuzmanoviča zaujal tento dánsky mysliteľ, teológ a spisovateľ už počas bakalárskeho štúdia na Katedre sociológie a filozofie Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade. Štúdium ukončil bakalárskou prácou Kierkegaardove sféry existencie. Pre Kierkegaarda je cieľom určenie seba samého vo vzťahu k Bohu prostredníctvom úzkosti, strachu, hľadania milosrdenstva. Tento cieľ sa dosahuje v troch etapách existencie: estetickej, etickej, náboženskej. Pozývame vás začítať sa a zistiť, v čom je výnimočný pohľad Nebojšu Kuzmanoviča na otca existencionalizmu.

Martin Prebudila sa narodil v roku 1960 v Obrenovci (Srbsko), žije a tvorí v Starej Pazove a pracuje v Novom Sade. Vyšlo mu sedem básnických zbierok, napísal aj dve knihy poviedok a dva romány. V roku autorovho životného jubilea vychádza kniha s jeho vybranými a novými básňami pod mnohovýznamovým názvom Všetko je svetlo. Nie náhodou sú v úvode zbierky ako motto uvedené slová veľkého mága svetla a centrizmu, zakladateľa slávnej skupiny Mediala Leonida Šejku o „Svetle úplnom, nikým videnom“. Lebo v tejto zbierke vždy ide o pátranie po svetle a metafyzike nádeje. Táto kniha básní so šťastne zvoleným názvom prináša viacvýznamový básnický jazyk, za ktorým stoja bohaté životné skúsenosti, kultúrny kapitál a krásna skúsenosť z čítania. Martina Prebudilu možno charakterizovať ako básnika s epickým videním ciest životom, hľadajúceho a vo veršoch nachádzajúceho svetlo života, ktoré preniká aj do hustej hmly každodennosti i neútešných životných situácií.

Martin Prebudila, invenčný, svojrázny spisovateľ a prekladateľ zo Srbska sa vo svojej tvorbe zamýšľa nad hodnotovou orientáciou súčasného človeka. Okrem iných publikácií napísal aj jedinečnú psychologickú románovú novelu No tak, usmej sa... Je to príbeh nadčasový, nie je ohraničený priestorom Vojvodiny ani Srbska, keďže by sa mohol odohrať kdekoľvek v našom tzv. civilizovanom svete. Hoci je univerzálny, predsa len sa opiera o reálie moderných dejín Vojvodiny a Srbska, aj Európy; v náznakoch hovorí tiež o vojnovej kríze a o útokoch na Novi Sad, aj o spoločenskej traume, ktorá postihla spoločnosť po rozpade Juhoslávie. Do takéhoto historického rámca je vsadený individuálny osud človeka, ktorý hľadá svoje miesto v spoločnosti. Autor priam kafkovským spôsobom naznačuje a rovnako tak aj zahmlieva pravé motívy svojho hrdinu, ktorý sa vracia z väzenia a musí sa zaradiť do mechanizmu spoločenských a medziľudských vzťahov. Na pozadí jeho úsilia vrátiť sa späť do normálneho života, autor opisuje pomery v malých komunitách, ktoré pozitívne i negatívne prijímajú hrdinu príbehu, no najmä – ako inak! – je tu dominantný jeho vzťah k ženám. Tieto aspekty a epizódy obohacujú dej o ďalší ľudský rozmer. Hoci z celého príbehu presakuje skepsa, predsa len sa hrdina nevzdáva hmlistých nádejí, ktoré ponúka každý ľudský osud.

Martin Prebudila (1960) žije a tvorí v Starej Pazove v Srbsku. Po maturite na gymnáziu v Starej Pazove študoval slovenský jazyk a literatúru na Univerzite v Novom Sade. Pôsobil ako pedagóg, novinár a v súčasnosti je redaktorom v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu. Patrí do literárneho zoskupenia – Generácia X. Je autorom románov a noviel (Rezervista bez rezervnej kože, 2000, No tak, usmej sa..., 2012), divadelných hier (Záložák, 1998), desiatky zbierok básní (výber z básnickej tvorby Nezamkýnaj prázdny dom, 2010), prekladov zo slovenskej literatúry do srbčiny i naopak. V roku 2013 mu v SVC v Báčskom Petrovci vyšla kniha postmoderných jednominútoviek Príbehy z čiernej skrinky. Na margo autorovej najnovšej básnickej zbierky (vydal ju Spolok slovenských spisovateľov) Ľubomír Feldek napísal: „Základnou črtou jeho básnického naturelu je úprimnosť. Martin Prebudila je slobodný duch, ktorý sa spovedá svojmu čitateľovi nielen zo svojich istôt, ale najmä zo svojich pochybností. Vieme však, že práve pochybnosti sú u dobrého básnika zdrojom básnickej sebaistoty – a u Martina Prebudilu sa s krásnymi pochybnosťami (čiže básnickými istotami) ako trebárs: so mnou sa nikdy nič dobre nezačínalo / ničím sa nič moje dobre nekončí... stretávame na každom kroku. Navyše – napriek spontánne napredujúcej básnickej výpovedi – cítime, že je v každej básni poriadok.“