Peter Prokopec

Nullae, čítaj „núllé“, rozumej NIČ. Keď je niečo ničím, neznamená to, že neexistuje; keď je niečo ničím, je dobré zamyslieť sa nad naozajstnou hodnotou nepolapiteľného. Krátkodyché, krátkozraké popevky bokom – tu ide o viac. V zápase o zmysel opiera sa Peter Prokopec o múdrosť. Je to nerovný boj. Ako každý, keď v ňom stojí človek sám proti presile, ako každý, keď nejde v prvom rade o víťazstvo. Tu je dielom obyčajný život. Tu záleží na kameni rovnako ako na zrnku prachu. Tu ide o každé vlákno. Peter Prokopec hľadá krásu. A hľadá ju všade. Svedčí o tom aj jeho dvojveršie: "Gravitácia funguje / krása leží pri nohách." Občas sa treba zohnúť a ušpiniť sa – všetko sa nám vráti niekoľkonásobne.

Život vrazený do chrbta je druhou básnická zbierkou Petra Prokopca, ktorý bol za svoj básnický debut Nullae (2014) ocenený prémiou Ceny Ivana Kraska. Autor vyštudoval na STU v Bratislave aplikovanú matematiku a táto jeho dispozícia pre exaktné skúmanie a popisovanie skutočnosti sa istým spôsobom odráža aj v jeho poézii. Ide o premýšľavého autora, ktorý pomerne nenápadnou a mierne eliptickou formou výpovede uvažuje o základných otázkach života a sveta. O veľkých témach však premýšľa malými, jednoduchými slovami. Volí si úsporný, takmer vecný jazyk a opiera sa o silu jasnej, no v prekvapivých súvislostiach nasvietenej myšlienky alebo niekedy len faktickej konštatácie. Svojím objavným, často skeptickým pohľadom na svet dokáže narušiť zabehané stereotypy vnímania a myslenia a podnietiť tak k hlbšiemu prežívaniu každodennej skutočnosti.

Po dvoch knihách poézie, skúmajúcich hĺbku ľudskej existencie a zaradenosť človeka v spoločnosti, sa Peter Prokopec (1988) predstavuje v básnicky netypicky praktickej a pragmatickej situácii. V knihe s dráždivo nejednoznačným názvom Reality (2023) sprevádza čitateľa príbehom hľadania a upravovania bytu pre seba a svoju rodinu. Básnická zbierka prostredníctvom drobných, ale presných pozorovaní zaznamenáva jednotlivé fázy celého procesu a odkrýva poetický potenciál aj na tých najnečakanejších miestach. Zdanlivá banálnosť náhle ustupuje, keď si uvedomíme, že ide o životné rozhodnutie, pretože toto miesto bude raz skrýšou, útočiskom a všetkým, čo čakáme od slova domov. Konceptuálny rozmer knihy, ktorá skúša možnosti civilnej, civilizačnej a mestskej poézie, podporuje minimalistický dizajn výtvarníčky Márie Čorejovej, ktorá do ilustrácií ukryla reálny pôdorys bytu, stojaceho v centre príbehu.