Zora Prušková

Literárna teoretička a kritická Zora Prušková v monografii Ako si porozumieť s literatúrou ponúka možnosti uchopenia textu cez vlastnú čitateľskú a interpretačnú skúsenosť s dielami Leopolda Laholu, Dominika Tatarku, Juraja Špitzera, Jána Johanidesa, Dušana Kužela, Rudolfa Slobodu, Pavla Vilikovského, Alty Vášovej a Juraja Briškára. Kniha pozostáva z troch častí: Semiotické modely autorstva, Autor a žáner a Autor v skupenstve textu. Literárny vedec Peter Zajac na autorkinom prístupe k spracovaniu témy okrem iného ocenil, „že opisuje, vysvetľuje, rozpráva príbehy jednotlivých textov a autorov. Pracuje seriálne, dlhodobo číta tých istých autorov, pri jednotlivých textoch ju zaujímajú jemné posuny a nuansy jednotlivých čítaní”

Monografia Zory Pruškovej Keď si tak spomeniem na šesťdesiate roky je základné literárnovedné dielo k dejinám slovenskej prózy 60. rokov 20. storočia. Autorka interpretačne približuje tvorbu D. Tatarku, V. Šikulu, R. Slobodu, J. Johanidesa, D. Mitanu, P. Hrúza, P. Vilikovského, D. Kužela a J. Puškáša. Z aktuálnej inšpiračnej ponuky začiatku 90. rokov vniesla Z. Prušková do úvah o slovenskej próze Barthesovo exponovanie podvratne anarchistickej inštitúcie literatúry, Rortyho dôraz na „iróniu", resp. „konverzáciu" pri utváraní súdobého literárneho autora, textu, čitateľa a vôbec empatického človeka – súčasníka a exponovanie „línie odporu" v súčasnom umení, „odporu" voči totalizujúcim nárokom politiky a médií v intenciách Lyotarda.

Monografia Zory Pruškovej Keď si tak spomeniem na šesťdesiate roky je základné literárnovedné dielo k dejinám slovenskej prózy 60. rokov 20. storočia. Autorka interpretačne približuje tvorbu D. Tatarku, V. Šikulu, R. Slobodu, J. Johanidesa, D. Mitanu, P. Hrúza, P. Vilikovského, D. Kužela a J. Puškáša. Z aktuálnej inšpiračnej ponuky začiatku 90. rokov vniesla Z. Prušková do úvah o slovenskej próze Barthesovo exponovanie podvratne anarchistickej inštitúcie literatúry, Rortyho dôraz na „iróniu", resp. „konverzáciu" pri utváraní súdobého literárneho autora, textu, čitateľa a vôbec empatického človeka – súčasníka a exponovanie „línie odporu" v súčasnom umení, „odporu" voči totalizujúcim nárokom politiky a médií v intenciách Lyotarda.