Ján Púček

Skutočné srdce Európy bije na Spiši. Tam, kde sa stretáva a prelína osem rôznych kultúr. Tam, kde sa adresa domu za celé storočie nezmenila, no napriek tomu sa ocitol v štyroch rôznych štátoch. Tam, kde hranica predstavuje skôr ľudskú skúsenosť, než čiaru na mape. Dohody mocných. Posuny hraníc. Presídľovania ľudí. Náboženské obmedzenia. To všetko formovalo tvár dnešného Spiša. A tiež jeho príbehy. V tejto knihe sa dozvieš: – ako región Spiša ovplyvnili spišskí Nemci a aké stopy po sebe zanechali v spišských mestách – prečo bolo šestnásť spišských miest viac ako tristo rokov majetkom Poľska – akých osem kultúr formovalo a dodnes formuje tvár Spiša – ako a prečo kežmarský Kostol svätého Kríža opakovane menil svoju príslušnosť – ako v minulosti vyzeralo pašeráctvo na hraniciach a ako sa tento fenomén premietol do súčasnosti – ako sa na Spiši posúvali hranice po svetových vojnách a prečo je táto téma dodnes živá Na mnohé otázky je na Spiši ťažké odpovedať. Komu patrí jazyk? Komu územie? A komu pamäť? A čo so spomienkami, ku ktorým sa radšej nikto nechce vracať? Poľská novinárka Ludwika Włodek sa vo svojej reportážnej knihe Štyri vlajky, jedna adresa pokúša na tieto otázky odpovedať. A pridáva množstvo ďalších. Kam sa podeli Nemci a Židia? Prečo tu žije tak veľa Rómov? Je Spiš viac poľský alebo slovenský? Ludwika Włodek rozpráva pozoruhodný príbeh regiónu Spiša – priestoru, kde sa počas posledných približne päťsto rokov opakovane menili hranice, štátna príslušnosť, režimy i politická moc. Od spišského zálohu v 15. storočí, keď bolo šestnásť miest zastavených Poľsku a Spiš sa formoval ako hraničný priestor medzi Uhorskom a Poľskom, až po zlomové 20. storočie, ktoré prináša rozpad monarchie, vznik Československa, spory o hranice, vojnové násilie, vyhladenie židovských komunít, vysídľovanie, znárodňovanie a socialistickú prestavbu regiónu, ktorá znamenala radikálnu premenu vzťahu ľudí k domovu, pamäti i minulosti. Pre slovenské publikum je kniha mimoriadne zaujímavá tým, že sa dotýka známeho, no často málo reflektovaného úseku našich vlastných dejín. Kniha Štyri vlajky, jedna adresa ponúka citlivú literárnu reportáž o pamäti miesta, o hľadaní identity i o tom, ako sa veľké dejiny Spiša za posledných päť storočí zapisovali do každodenného života ľudí, ktorí tu žili. Spiš je zároveň správou o súčasnom stave Európy, ktorá nám hovorí, že najsilnejší sme vtedy, keď spolupracujeme. Reportážna kniha Štyri vlajky jedna adresa s podtitulom Spišské príbehy vychádza v preklade Jána Púčeka.

Rôzne miesta rozprávajú rôzne príbehy, stačí rozhrnúť zem a čítať. Kdekoľvek sa pozrieme, nájdeme jazvy po dotyku s dejinami. Tri básnické skladby Jána Púčeka obsiahnuté vo zväzku Sklená huta vyrastajú z konkrétnych miest v Malých Karpatoch a Strážovských vrchoch, na ktorých zanechali stopy nielen veľké dejiny, ale aj konkrétne práca sklárskych či drevorubačských komunít. Prelínajú sa v nich dokumentárne fakty, tradované mýty, fragmenty ľudských príbehov i vlastná skúsenosť autora. Sklená huta, Stará hradská i Údolie sú skutočné miesta, ktoré môžeme nájsť na každej mape, zároveň sú to však aj univerzálne metafory životného priestoru, do ktorého človek vtlačil svoju stopu a tá bujnie, alebo sa v priebehu storočí úplne stráca.

Arktické leto, ľadové medvede a detektívna naháňačka za pytliakmi. Obľúbená poľská „reportérka severu“ prichádza s dobrodružným príbehom pre deti. Ako dopadnú severské prázdniny dvanásťročného Daniela, ktorý sa zapletie do pátracej akcie po krutých lovcoch zabíjajúcich ľadové medvede? Mali to byť pokojné prázdniny u obľúbenej tety. Aj keď trochu nezvyčajné. Na ďalekých Špicbergoch, uprostred sobov, aliek a fjordov. Dvanásťročný Daniel však nepredpokladal, že po pristátí na ľadovom ostrove sa ocitne uprostred kriminálneho vyšetrovania. Ktosi zabíja ľadové medvede a miestna polícia nedokáže vypátrať vinníkov. Je vôbec možné v takej situácii zostať nevšímavým? Zvlášť, keď má dostatok času, dušu detektíva a tetu novinárku, ktorá pozná ostrov ako vlastnú dlaň? Ilona Wiśniewska v Priateľovi severu prirodzene tematizuje pálčivé témy dneška ako neudržateľný cestovný ruch, vykorisťovanie prírody či katastrofálne klimatické zmeny, a stáva sa tak knihou, o ktorej sa môžete rozprávať naprieč generáciami. Ilona Wiśniewska je autorkou obľúbených reportážnych kníh z najsevernejších oblastí našej planéty, z ktorých sme niektoré v Absynte vydali. Priateľ severu je jej prvá kniha pre mladších čitateľov. Stretneme sa v nej s viacerými hrdinami a hrdinkami jej reportážnej knihy Biele, v ktorej s radosťou objaviteľky i dokonalou znalosťou miestnych reálií rozpráva príbehy pozoruhodných miest nórskych Špicbergov a ich obyvateľov. Kniha je vhodná pre čitateľov od 12 rokov.

Za stenou panelákového bytu sa odohráva čosi, čo znie ako vojna. Cesta starého muža do obchodu pripomína zápas o holý život. A rozhovor pri oberaní letných jabĺk púť hlboko do minulosti. O živote, ktorý sa kedysi odohrával v opustenom dome, nám zas najviac povie veľkokapacitný kontajner stojaci na ulici. A o tom, ako sa najlepšie zakoreniť na neznámom mieste hovorí žena, ktorej sa počas úmornej túry odtrhnú podrážky topánok. Plánky sú malé drámy v nepatrných životoch žien, mužov i detí. Sú to kyslé plody, ktoré nikto nezbiera, osamelé samorasty, za ktorými sa nikto neobzrie a nikomu nestoja za reč. A napriek tomu tvrdošijne lipnú na svojej existencii. Všetci títo ľudia sú totiž šťastní. Ale to vôbec nevadí.

Za siedmimi horami a siedmimi dolinami, na hranici Poľska, Slovenska a Ukrajiny, leží jeden nezvyčajný svet, skutočná stredoeurópska Patagónia. Bieščady a Poloniny, krajina vydedencov i hrdých ľudí, krajina vlkov a medveďov, ale aj obľúbený cieľ mnohých turistov. Teraz ju môžete spoznať aj vy. V tejto knihe sa dozvieš: - prečo je v Bieščadoch tak veľa zaniknutých obcí - kde je skutočný prameň rieky San - čo sa stane, keď prejdete pešo cez Lupkovský tunel - kde rastú stromy staršie ako najstaršia ústava - ako sa do poľských Karpát dostala veľká grécka komunita - ako obyvateľom Osadného zmenil život dokumentárny film Marka Škopa - čo znamenajú slová kýčera, magura či polonina - aké piesne poslala matka Andyho Warhola do svojej rodnej obce Inšpirovaný slávnou cestopisnou knihou Brucea Chatwina V Patagónii vyráža poľský spisovateľ Adam Robiński na potulky po juhovýchode Poľska s cieľom nájsť podobne odľahlý a zabudnutý kraj, akým je juhoamerická Patagónia. A poľské Bieščady i slovenské Poloniny trochu také sú. Je to kraj hlbokých lesov, tmavej nočnej oblohy i pustých sadov, v ktorých jablone ešte stále rodia, hoci dedín, ku ktorým patrili, už dávno niet. V knihe Kýčery s podtitulom Potulky po Bieščadoch a Poloninách budeme putovať po poľskom, ukrajinskom i slovenskom pohraničí a stretávať pri tom ľudí, pre ktorých sa táto časť Karpát stala osudom: osamelých značkárov, kartografov, ľudí, čo týmto horám venovali celý život. Spoznáme gréckych osadníkov, ktorí tu zapustili korene po nútenom odchode z domoviny. Budeme pátrať po skutočnom prameni rieky San. Zistíme, ako sa zmenil život obyvateľom Osadného po vydarenom dokumentárnom filme Marka Škopa. Dozvieme sa o Rusínoch aj o starých miestnych názvoch. A keď sa ocitneme na mieste, kde sa stretávajú hranice troch krajín, na chvíľu môžeme naozaj nadobudnúť dojem, že prechádzame ďalekou Patagóniou a nie ostrovom hôr, ktorý máme na dosah ruky. Kniha Kýčery je o konkrétnom pohorí, no zároveň je aj univerzálnou príručkou o tom, ako pochopiť a obsiahnuť určitý výsek sveta a akými rôznymi spôsobmi sa môžeme dopracovať k poznaniu i k zblíženiu s vlastnou krajinou. Kniha Adama Robińského Kýčery s podtitulom Potulky po Bieščadoch a Poloninách vychádza v preklade Jána Púčeka.

Sú prázdniny a Filip sa doma totálne nudí. Rád sa bicykluje po rušnom sídlisku Rozkvet, pochutnáva si na tetiných koláčoch a túla sa po okolí so psíkom Bodkom. Najradšej zo všetkého si však vymýšľa príbehy. Čo ak ho však doma nikto neberie vážne a v jeho izbe sa zabývajú dve nesmierne otravné potvory, ktoré mu nedajú pokoj ani v noci? A k tomu všetkému ho prenasledujú vlky! Filip sa preto s pomocou neobyčajnej tety Agáty vydá na ďalekú dobrodružnú cestu menom písanie, na neznámu planétu Ďalej a Ďalej. A možno ešte ďalej... Kniha Ahoj, vlky! je plná slovných hier, radosti z jazyka, nehy a múdrosti. Dorota Kassjanowicz v tomto dobrodružnom príbehu dokazuje, akú obrovskú silu má detská fantázia a ako pomáha deťom prekonávať chvíle, ktoré považujú vo svojom živote za náročné. Nie nadarmo získala táto kniha v roku 2014 poľské ocenenie IBBY za najlepšiu detskú knihu a v roku 2015 bola zaradená do prestížneho katalógu White Ravens, v ktorom sa každoročne objavujú výnimočné knihy z celého sveta. Táto kniha vás presvedčí, aby ste nikdy neprestali snívať.

Karpaty! Tu som! Alebo nie? Krajina detstva a dospievania. Osvojená, prežitá, opustená a znovu nájdená. Krásna. No pre každého iná. Hranice tejto krajiny nie sú pevné. Pohybujú sa niekde na pomedzí reality a sna. Stretávajú sa v nej deti, tuláci, pútnici, drevorubači, grófi, mnísi, vynálezcovia, letci, filozofi aj spisovatelia. A napokon i celkom obyčajní ľudia. V tejto knižke nájdete množstvo príbehov, pozorovaní, zápiskov i úvah. Históriu i dnešok. Skutočnosť i fikciu. Násilie i nehu. Dejiny Pálffyovcov aj kamióny plné kameňov. Kvitnúcu jar aj snehom podlomené stromy. A keď budete chcieť, poslúži vám ako sprievodca po Malých Karpatoch, vďaka ktorému sa zaručene kamsi zatúlate. Kamsi, kde vás to uchváti. Tým či oným spôsobom. Táto knižka ponúka zápis všedných dní prežitých uprostred nevšednej krajiny, v ktorej sa obyčajná prechádzka za dedinu mení na dobrodružstvo alebo na výlet do minulosti plný nečakaných súvislostí. Poďte sa s nami prejsť! Text: Ján Púček Kresby, mapy a fotografie v obrazovej prílohe: Kristína Mičová Dizajn a sadzba: Boris Meluš

Vyšplhať sa na vrchol zvyčajne nebýva ľahké. A verte, že ani v prípade, ak vás naň opakovane ťahá lanovka či vlek. V našom príbehu sa to jednému vytrvalému dievčaťu podarilo. Volá sa Veronika, zoznámte sa. Jej príbeh je o láske k lyžovaniu a k horám, o tvrdej drine a sile priateľstva, o veľkých snoch, ktoré si však vyžadujú veľkú obetu. Prečítajte si o dievčati z mesta, zo sídliska, z paneláku, ktoré sa túžilo stať svetovou lyžiarkou. A svojmu snu podriadilo úplne všetko. A navyše, ak sa chcete dozvedieť aj čosi viac o alpskom lyžovaní, ste na správnom mieste. Otvorte knižku a vhupnite sa do nej ako do čerstvo napadaného snehu.

Čo nám napovedá minulosť, ktorú už nezmeníme? Pre Jána Púčeka je téma pamäti a historického dedičstva kľúčová. Svoju novú knihu s názvom Med pamäti venoval osudom, ktoré (ne)stihol poznačiť masaker s názvom 20. storočie. Cez príbehy nenarodených a hmlisté rodinné spomienky oživuje traumatizujúce udalosti dejín starého kontinentu, pričom v intímnom monológu formuluje otázky, na ktoré môže byť už zajtra neskoro.

Čo nám napovedá minulosť, ktorú už nezmeníme? Pre Jána Púčeka je téma pamäti a historického dedičstva kľúčová. Svoju novú knihu s názvom Med pamäti venoval osudom, ktoré (ne)stihol poznačiť masaker s názvom 20. storočie. Cez príbehy nenarodených a hmlisté rodinné spomienky oživuje traumatizujúce udalosti dejín starého kontinentu, pričom v intímnom monológu formuluje otázky, na ktoré môže byť už zajtra neskoro.

Čo nám napovedá minulosť, ktorú už nezmeníme? Pre Jána Púčeka je téma pamäti a historického dedičstva kľúčová. Svoju novú knihu s názvom Med pamäti venoval osudom, ktoré (ne)stihol poznačiť masaker s názvom 20. storočie. Cez príbehy nenarodených a hmlisté rodinné spomienky oživuje traumatizujúce udalosti dejín starého kontinentu, pričom v intímnom monológu formuluje otázky, na ktoré môže byť už zajtra neskoro.

Ľudské životy sa uzlia. Jeden s druhým. S tretím. So sebou samým. Nerozmotateľne. Neprehľadne. A pritom je to také jednoduché; stačí sa obzrieť ponad plece a vidíme celkom jasne, že všetko tu už dávno bolo. Tretia kniha Jána Púčeka s názvom Uchom ihly (a podtitulom Pletky) je stručnou históriou jednej rodiny tiahnucej sa naprieč celým dvadsiatym storočím, no najmä príbehom lásky murára Jána a krajčírky Boženy, ktorých životy plynuli paralelne vedľa seba, až kým sa v jednom bode nutne nepreťali a nezauzlili. Jánove peripetie počas Druhej svetovej vojny, protifašistický odboj, päť a pol roka v nemeckých lágroch a basách, šťastný návrat domov a nový začiatok, ktorému neveril nikto – a možno ani on sám – založenie malej textilnej fabričky, znárodnenie... Pletky... Možno sú to všetko iba kulisy, na pozadí ktorých sa odohráva ich láska v rôznych podobách. Môže byť nová a horúca. Môže byť jesenná. Ale aj jesennejšia. Rodina. Deti. Dom. Pletky...