Claude Pujade-Renaudová

Námetom románu francúzskej spisovateľky Claude Pujade-Renaudovej V tieni svetla je život, láska a smrť svätého Augustína (354 – 430), jedného z najobľúbenejších svätcov a učiteľov Cirkvi. Autorka v diele siaha po osvedčenej metóde rozprávania „spoza opony“, keď podanie príbehu prenecháva Elisse, postave z Augustínovho bohatého životopisu. Rozdelenie pozornosti na historickú osobnosť a prakticky neznámu ženu z úzadia otvára priestor na oživenie kulís staroveku a na zachytenie zložitého prerodu spoločnosti z pohanstva na kresťanstvo. V členitej, ale kompaktnej kompozícii sa Pujade-Renaud darí zachytiť nielen zložitú a protirečivú cestu Augustína k jeho svätosti, ale tiež vytiahnuť z tieňa na svetlo ženu, ktorá bola objektom Augustínovej vášnivej lásky, matkou jeho milovaného syna a dôvernou družkou pred jeho definitívnym obrátením a vysvätením za kňaza. Autorka vedome ide proti prúdu dejín tým, že dáva hlas a priestor ženám a ženskému svetu aj so všetkým, čo k nemu patrí. Preložil Igor Navrátil.

Román francúzskej spisovateľky Claude Pujade-Renaud Všetko pokojne spí okrem lásky sa upriamuje na životný príbeh dánskeho filozofa a prozaika Sorena Kierkegaarda, výnimočnej osoby, ktorá bezprostredne zasiahla mnohých súčasníkov a svojím dielom neprestáva priťahovať čitateľov doteraz. Kto bol Soren Kierkegaard, čomu veril, na koho sa spoliehal? Koho sa bál a prečo umrel predčasne? Pujade-Renaudová však román rozvíja ako širšie epické plátno a slávny filozof sa stáva súčasťou autorkinho štúdia ľudskej situácie. Rovnakú pozornosť ako rod Kierkegaardovcov dostávajú aj iné postavy, najmä protagonistka románu Regine, bývalá filozofova snúbenica, ktorá z časovej retrospektívy približuje udalosti zo spoločného života i dianie po jeho smrti. Autorka nadväzuje na tradíciu rozprávačského majstrovstva francúzskeho románu, vykresľuje plnohodnotné charakterové postavy, vťahuje čitateľa do ľudských pohnútok a neuhýba ani pred odvrátenou stránkou života, plne rešpektujúc, že námetom pre román sú skutočné udalosti.

Obyčejnost obyčejného vztahu dvou obyčejných lidí je jevištěm zobrazení krutosti a nemilosrdnosti šedého osudu člověka, toužícího po lásce a něze, která mu však stále uniká každičkým pohybem a gestem jeho bezvýznamnosti a s předzvěstí blížícího se konce.Román Macecha (Belle-mere), oceněný cenou Goncourt des lycéens, formálně vybroušené dílo plné literárního šarmu a elegance, je jedinečnou variací na hořkosladkou chuť samoty v touze po alespoň trochu důstojném naplnění života.