Jaroslav Rezník

Mapa Slovenska je hustá a členitá, plná miest a mestečiek, ktoré ukrývajú svoje príbehy. Presne taká je aj nová kniha Jaroslava Rezníka s názvom Túry do literatúry. V týchto dňoch vyšlo jej druhé, prepracované a podstatne rozšírené vydanie.

Listovanie v knihe je nevšednou prechádzkou literárnymi pamiatkami Slovenska, skutočným poznávaním zemepisu našej literatúry. Rozsiahle dielo zoznamuje čitateľa so životom 1736 spisovateľov a básnikov, od historických čias až po súčasnosť. Je obohatené o takmer rovnaké množstvo fotografií a ilustrácií.
      Literárne potulky po Slovensku sú spestrené krátkymi epizódami zo života niektorých spisovateľov, úryvkami z diel a fotografiami miest spojených s ich činnosťou a životom. Každá kapitola obsahuje mapku trasy, po ktorej bude čitateľa sprevádzať. Už sa len rozhodnúť a vydať na cestu.

Spisovateľ a básnik Jaroslav Rezník sa narodil v roku 1942, v Ružomberku. Vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Pedagogickom inštitúte v Martine a muzeológiu na Univerzite T. G. Masaryka v Brne. Pracoval v Literárno-múzejnom oddelení Matice slovenskej, neskôr v Slovenskej literárnej agentúre. V januári 1990 ho zvolili za predsedu Spolku slovenských spisovateľov (SSS) a v roku 1993 sa stal riaditeľom Vydavateľstva SSS. V rokoch 1997-1999 pôsobil ako šéfredaktor denníka Slovenská Republika a od roku 2000 do 2011 bol redaktorom v časopise Tele plus. Žije a tvorí v Bratislave.
      Debutoval básnickou zbierkou Váhavosť (1966). Ďalšími jeho zbierkami sú Prijímanie (1968), S vodou na jazyku (1970), Horúčava (1993), Dôstojnosť a iné básne (1997). Napísal bábkové hry Margita a Besná (1972), O cárovi Saltánovi (1974), Živé svetlo (1983) a Ako to naozaj bolo alebo Príhody Janka Hraška (1989). Pre deti a mládež napísal Zvieratká píšu deťom (1994), Len z črpáka s pekným uškom (1995), Rozprávky o Mladuškovi (2005).
      Je autorom literárneho scenára k televíznemu filmu Chlapci (1974) a k televíznym hrám Blízko odpovede (1980), Nech sa niekto opováži alebo Ako Ďurko Konôpka o fujaru prišiel (1982), Ján Literát (1985), Živé svetlo (1989) a Megalé syntaxis, čiže Veľká skladba (1992). Známe sú jeho televízne rozprávkové seriály Medvedí rok (1974) a Rozprávky z praveku (1992).
      Spisovateľ pripravil päť ročníkov Slovenského literárneho kalendára na roky 1994-1998, je editorom deviatich zväzkov viacjazyčnej edície slovenskej poézie Bibliofílie LITA. Redakčne pripravil na vydanie päť básnických antológií pre potreby účastníkov kultúrnych slávností Slovesná jar v Martine. V roku 2001 vydal rozsiahle encyklopedické dielo Túry do literatúry - Po literárnych stopách Slovenska. Získal zaň hlavnú cenu Literárneho fondu za rok 2001. Jeho kniha o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi s názvom Oči plné oblohy vyšla vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v roku 2010.
(Zdroj TASR)