Ritchie George

Ve svých dvaceti letech George Ritchie zemřel ve vojenské nemocnici. O devět minut později se navrátil do života. Co se mu během těchto minut stalo, bylo tak přesvědčivé, že to změnilo jeho život navždy. Kniha i Návrat ze zítřka /i vypráví o jeho mimotělesném setkání s dalšími nefyzickými bytostmi, o jeho cestě skrze různé dimenze času a prostoru a nakonec o jeho transformujícím setkání se Světlem světa, Synem Božím. Ritchieho úžasná zkušenost nejen změnila jeho pohled na věčnost - od té doby ho provázela a řídila celý jeho život. Jeden z nejpodivuhodnějších popisů posmrtného života, života na druhé straně , kniha plná naděje - i Návrat ze zítřka /i může změnit k lepšímu i váš život. S předmluvou R. A. Moodyho, autora knihy Život po životě 4

"Ak čitatelia tejto knihy z nej získajú toľko, koľko som získal ja, keď som Georgea Ritchieho poznal a počúval, budú žiť lepším životom a vďaka tomu sa budú báť smrti menej alebo sa jej prestanú báť úplne." - z predslovu Iana Stevensona, bývalého vedúceho Katedry psychiatrie na Lekárskej fakulte Virgínskej univerzity ...odporúčam všetkým, ktorí sa zaujímajú o nevšedné vízie zomierajúcich ľudí, aby si prečítali Môj život... po smrti. Raymond Moody, autor knihy Život po živote V decembri roku 1943 zomrel dvadsaťročný vojak amerického pozemného vojska George Ritchie na zápal pľúc. Po deviatich minútach sa vrátil do života ako celkom iný človek. To, čo zažil, kým jeho telo ležalo pod bielou plachtou, zmenilo život nielen jemu, ale aj jeho rodine, priateľom a pacientom. Napísal o tom knihu Návrat zo zajtrajška, ktorá sa stala bestsellerom. V tejto knihe sa Ritchie v krátkom prehľade vracia k svojmu príbehu a hovorí o tom, čo sa stalo neskôr. Opisuje ozajstné zázraky, ktorých bol svedkom počas rokov lekárskej a psychiatrickej praxe. Zahrnul sem pôsobivé príbehy telesného a citového ozdravenia inšpirované deviatimi minútami na "druhom brehu". "Je to náhoda, že ja a mnohí ďalší ľudia mali zážitky na prahu smrti? Alebo sme zomreli, či ocitli sa na hranici medzi životom a smrťou a prešli sme kataklizmatickou skúsenosťou preto, lebo milujúci Boh nás nielen zachránil, ale priviedol nás späť, aby sme svojím životom boli vzorom pre ostatných? Ako napísal veľký apoštol Pavol, musíme si dávať pozor na to, s kým sa spájame a s kým komunikujeme na druhom brehu, pretože môžeme stretnúť všelijaké bytosti - niektoré zablúdili, a keď ich budeme počúvať, zablúdime s nimi. Iné to je, keď sa stretneme so vzkrieseným Kristom alebo s bytosťami, ktoré mu pomáhajú meniť svet na lepšie miesto. V našom právnom svete platí, že neznalosť zákona neospravedlňuje. O koľko väčšmi to platí v Božom vesmíre a v zákonoch tejto planéty? Som presvedčený, že Boh na nás neposiela katastrofy - prinášame si ich sami, pretože ho nepočúvame, rovnako ako ani jeho syna, veľkých prorokov a učiteľov, ktorých nám poslal. Ak mlčia tí ľudia, ktorí sa stretli s ním alebo s niektorou z jeho svetelných bytostí, pričom vidia, že ostatní pôsobia v našom univerze ako diverzanti, potom sú vinní tým, že nerobia to, čo od nich Boh očakáva. Ježiš a proroci zaplatili životom za to, že hovorili proti nesprávnym praktikám organizovaného náboženstva a skorumpovaným vládam svojej doby. Vždy bolo ťažšie postaviť sa na stranu pravdy a pohodlnejšie podrobiť sa klamstvu a zlobe. Náš Boh a otec nám ukázal, že existuje najvyšší cieľ či konečný osud pre všetkých, ktorí sa podrobia jeho vôli, ako to urobil Ježiš. Ani telesná smrť nemohla zabrániť tomuto osudu, ktorý vedie do oblasti, kde existuje pravda, láska a život na úrovni, akú si nevieme predstaviť, kým ju neuvidíme."

...odporúčam všetkým, ktorí sa zaujímajú o nevšedné vízie zomierajúcich ľudí, aby si prečítali Môj život... po smrti.Raymond Moody, autor knihy Život po živote V decembri roku 1943 zomrel dvadsaťročný vojak amerického pozemného vojska George Ritchie na zápal pľúc. Po deviatich minútach sa vrátil do života ako celkom iný človek. To, čo zažil, kým jeho telo ležalo pod bielou plachtou, zmenilo život nielen jemu, ale aj jeho rodine, priateľom a pacientom. Napísal o tom knihu Návrat zo zajtrajška, ktorá sa stala bestsellerom. V tejto knihe sa Ritchie v krátkom prehľade vracia k svojmu príbehu a hovorí o tom, čo sa stalo neskôr. Opisuje ozajstné zázraky, ktorých bol svedkom počas rokov lekárskej a psychiatrickej praxe. Zahrnul sem pôsobivé príbehy telesného a citového ozdravenia inšpirované deviatimi minútami na „druhom brehu“. „Je to náhoda, že ja a mnohí ďalší ľudia mali zážitky na prahu smrti? Alebo sme zomreli, či ocitli sa na hranici medzi životom a smrťou a prešli sme kataklizmatickou skúsenosťou preto, lebo milujúci Boh nás nielen zachránil, ale priviedol nás späť, aby sme svojím životom boli vzorom pre ostatných? Ako napísal veľký apoštol Pavol, musíme si dávať pozor na to, s kým sa spájame a s kým komunikujeme na druhom brehu, pretože môžeme stretnúť všelijaké bytosti – niektoré zablúdili, a keď ich budeme počúvať, zablúdime s nimi. Iné to je, keď sa stretneme so vzkrieseným Kristom alebo s bytosťami, ktoré mu pomáhajú meniť svet na lepšie miesto. V našom právnom svete platí, že neznalosť zákona neospravedlňuje. O koľko väčšmi to platí v Božom vesmíre a v zákonoch tejto planéty? Som presvedčený, že Boh na nás neposiela katastrofy – prinášame si ich sami, pretože ho nepočúvame, rovnako ako ani jeho syna, veľkých prorokov a učiteľov, ktorých nám poslal. Ak mlčia tí ľudia, ktorí sa stretli s ním alebo s niektorou z jeho svetelných bytostí, pričom vidia, že ostatní pôsobia v našom univerze ako diverzanti, potom sú vinní tým, že nerobia to, čo od nich Boh očakáva. Ježiš a proroci zaplatili životom za to, že hovorili proti nesprávnym praktikám organizovaného náboženstva a skorumpovaným vládam svojej doby. Vždy bolo ťažšie postaviť sa na stranu pravdy a pohodlnejšie podrobiť sa klamstvu a zlobe. Náš Boh a otec nám ukázal, že existuje najvyšší cieľ či konečný osud pre všetkých, ktorí sa podrobia jeho vôli, ako to urobil Ježiš. Ani telesná smrť nemohla zabrániť tomuto osudu, ktorý vedie do oblasti, kde existuje pravda, láska a život na úrovni, akú si nevieme predstaviť, kým ju neuvidíme.“