Jozef M. Rydlo
autor
Od ruského mesianizmu k ruskému komunizmu
Autor vo svojej knihe skúma ideu mesianizmu, tak ako sa táto idea prejavuje v ruských dejinách. Obsah knihy je členený periodizáciou ruských dejín, v rámci ktorej autor sleduje prejavy mesianizmu. V úvode si všíma geografickú polohu Ruska na pomedzí Európy a Ázie. Píše o obojakosti Rusov a uvádza, že práve ona bola zdrojom povedomia, že ruský národ má priniesť „slovo“, ako úplne nový význam, ktorý sa uplatní. Ruský mesianizmus v tejto etape chápe ako čisto duchovný jav. Súčasťou toho je nie ovládnuť svet mocou, silou, ale zachrániť ho. Cituje Berďajeva, ktorý pripomína predtuchu, že Rusko môže dať významné duchovné podnety, ktoré sa ukážu dôležité aj pre Západ. V súvislosti s ruským mesianizmom je potrebné ako podobu mesianizmu pripomenúť marxizmus ? Marx mesianistickú víziu preniesol na robotnícku triedu. Môžeme povedať, že aj človeka odvodil od sociálnych a ekonomických procesov. Vieme, ako sa to skončilo.
Knihu možno považovať za prínos pri hľadaní vzťahu medzi historickými udalosťami a mentálnymi procesmi, ktorými sa dajú pochopiť a pomenovať skutočnosti týchto javov. Len takto možno dosiahnuť, aby sa to, čo sa javí v európskom živote ako odstredivá sila, zmenilo pochopením a začalo do seba zapadať.
Vznik Svetového kongresu Slovákov a jeho hlavné aktivity
Publikácia Vznik Svetového kongresu Slovákov a jeho hlavné aktivity, ktorej autorom je Jozef M. Rydlo, obsahuje text prednášky na medzinárodnej konferencii Svetový kongres Slovákov v zápase proti komunistickému režimu. Prednášku usporiadal Ústav pamäti národa 17. júna 2015 na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.
Publikácia vychádza pri príležitosti storočnice narodenia Štefana B. Romana (17.4.1921 - 23.3.1988), člena Slovenského ústavu, ako pripomienka 50. výročia vzniku Svetového kongresu Slovákov, ktorý založil.
Kresťanská filozofia
Monografia predstavuje priekopnícke vedecké dielo, pretože v slovenskej historiografii, či filozofickej a teologickej spisbe problematika zmyslu dejín, tobôž z kresťanského pohľadu na svet, nie je dostatočne pertraktovaná.
Autor načrtáva najprv rámce kresťanskej filozofie a analyzuje dôvody, prečo sa zaoberať históriou, aký je jej význam pre spoločnosť. Poukazuje na tradičnú kresťanskú koncepciu dejín Jacquesa Benigne Bossueta, ktorú narušilo sprvu osvietenstvo (Voltaire) a potom materialisticky svetonázor a utópia Marxa a Engelsa. Kresťanská filozofia dejín a Katolícka cirkev po Druhom vatikánskom koncile sú predmetom osobitnej autorovej pozornosti.
Metódou postupného objasňovania doterajších prístupov a prehĺbením pojmu dejín ako sveta ľudského jestvovania autor dospieva k definícii pojmu filozofie dejín ako kritického skúmania dejín, pričom zisťuje ich súčasti. Podľa autora úlohou kresťanskej filozofie dejín je hájiť jednotnú, integrálnu súčasť človeka v rámci celého historického diania vrátane ustavičného technického a vedeckého pokroku.
Monografiu uvádza cirkevný historik Viliam Judák, sídelný biskup nitriansky, uzatvára ju preklad eseje nemeckého teológa Huga Rahnera SJ Zmysel dejín : osobnosť a dejiny a Poznámky o zmysle našich dejín z pera slovenského kardinála Jozefa Tomku. Samozrejmosťou je obsažný výber špecializovanej literatúry zameranej na kresťanskú filozofiu a na kresťanskú filozofiu dejín.
Vypredané
13,78 €
14,50 €
