Yuriko Saito

Je pominuteľnosť krásy a starnutie iba negatívnym javom? Kedy je neporiadok esteticky v poriadku? Prečo nás učia, že sa máme starať o svoj zovňajšok, no neposudzovať ľudí podľa obalu? Je ego architekta viac než životné prostredie? Prečo nás uchvacujú končiare, nádherné scenérie a majestátne výhľady a nie údolia, mokrade a nenápadné lúky, a prečo chránime viac pekné cicavce než škaredé chrobáky? Akú krásu prináša wabi estetika a čo sa vieme naučiť z japonského čajového obradu? Ako by mal vyzerať citlivý a starostlivý dizajn a má zmysel estetizovať škaredé, no ekologicky užitočné riešenia? V tejto knihe nájdete odpovede nielen na tieto otázky, ale aj na mnohé ďalšie, s ktorými sa každodenne konfrontujeme. Mnohé z nich sú prehliadané, bagatelizované alebo len príliš všedné, aby sa im venovala seriózna estetická pozornosť. Vynikajúca japonsko-americká estetička Yuriko Saito ich však berie vážne a ponúka podnetné, nečakané a inšpiratívne odpovede. #estetika #každodennosť #EverydayAesthetics #Japonsko #wabi #filozofia #dizajn #umenie

Yuriko Saito explores the nature and significance of the aesthetic dimensions of people''s everyday life. Everyday aesthetics has the recognized value of enriching one''s life experiences and sharpening one''s attentiveness and sensibility. Saito draws out its broader importance for how we make our worlds, environmentally, morally, as citizens and consumers. Saito urges that we have a social responsibility to encourage cultivation of aesthetic literacy and vigilance against aesthetic manipulation. Yuriko Saito argues that ultimately, everyday aesthetics can be an effective instrument for directing the humanity''s collective and cumulative world-making project for the betterment of all its inhabitants. Everyday aesthetics has been seen as a challenge to contemporary Anglo-American aesthetics discourse, which is dominated by the discussion of art and beauty. Saito responds to controversies about the nature, boundary, and status of everyday aesthetics and argues for its legitimacy. She highlights the multi-faceted aesthetic dimensions of everyday life that are not fully accounted for by the commonly-held account of defamiliarizing the familiar.