Johny Salónka

Život na základnej vojenskej službe ako ho videl a zažil špagát Johny Salónka! Povedal mi, že vojaci sú opití, tak ich zbalil. „Ale okrem toho urobili niečo zlé?“ Fakt blbá otázka, lebo vojak socialistickej armády nesmie slopať. Musí byť vždy v strehu a pripravený brániť výdobytky socializmu. Toto som si uvedomil hneď, ako som vyslovil otázku, ale bolo už neskoro. Čo už, myslí mi to. Špagát na to nepovedal nič, len ako si nás obzeral, bolo na ňom vidno, že sa akurát rozhodol a ku dvom zadržaným mu pribudnú ďalší traja. Plukovníka, ako rečnil, som si za ten čas obzrel, veď iné sa ani nedalo robiť. Sedel, ale aj tak pôsobil ozrutne. Obrovská hlava, na nej prešedivené spotené strapaté vlasy. Asi preto, lebo tesne predo mnou dal dole plácačku a vonku bol dobrý hic. Pot z neho len tak tiekol. Líca ako syseľ. V tvári celý červený. Uši veľké, mäsité, dobré na tlačenku, uvažoval som. Hlas mal naozaj hromový. Hrudník ako medveď, mal odkiaľ ísť taký mocný hlas. A za tie roky na vojne sa vymakal. Bol to typ, ktorý, musím priznať, už len svojim zjavom vzbudzoval rešpekt. Ale, neviem prečo, moja prítomnosť ho dobre vytáčala. Možno to bolo tým, že na mne očividne videl, ako na neho serem. V tom som dobrý, nemusím povedať ani slovo. Myslím si, že takýto stav nám obom vyhovoval. On si porečnil a ja som na neho sral. Spravodlivo rozdelené.

25 krátkych príbehov, ktoré sa skutočne stali mačkám v mestečku Liptovský Hrádok. Hlavnými hrdinami sú Mica a jej mačiatko, biely kocúrik Ťuťo, ktorý sa narodil hluchý. Jeho hendikep mu ale vôbec neprekáža v šantení. Dobrodružstvá mačiek opisuje Zuzka, ktorá do Hrádku chodí na prázdniny za starou mamou a ujom. Niekedy prinesie aj psíka Tima: Máme päťročného pudlíka Tima a Tuťo bol ešte malé mačiatko, keď sme s ním prišli k starej mame. Tešila som sa, ako ich zoznámim a skamarátia sa. Ako to dopadlo? A prečo Ťuťo rád chodil na WC? Kam zmizla klobása a aká zvláštna vec sa prihodila Mici? Viac vám už prezradí Zuzka, tak pozorne počúvajte.

Román Nezamestnaný mapuje pracovné úspechy, no najmä neúspechy hlavného hrdinu, ktorý si vo svojom živote vyskúšal niekoľko zamestnaní i statusov nezamestnaného. Pri poslednej evidencii na úrade práce si uvedomí, že ak sa nechce odsťahovať, v okolí svojho domova si už nenájde inú prácu než vo výrobe a za minimálnu mzdu. Našťastie má kde bývať a celkovo, jeho nároky na život nie sú veľké. Predčasný odpočinok na dôchodku bez dôchodku však naruší nariadenie vlády, ktoré ho prinúti chodiť na aktivačné práce. Pri zametaní ulíc stretáva ďalších aktivačných pracovníkov, odkrývajú sa pred ním ich životy a príhody. Román vyznieva ako akási paródia na život nezamestnaného, môžeme ho však chápať aj ako realitu, ak si uvedomíme, že na spokojný život nám vlastne stačí málo. Ukážka: ,,Už som spomínal, že som inakší, a naozaj, nikto z našej krčmovej partie nie je nezamestnaný, na druhej strane nikto z nich nič poriadne nevyhral. Ja občas podám tiket, a keď som inakší, mohol by som niečo skásnuť, ale hovno, tiež nič nevyhrám, v tomto som ako ostatní! Niekedy ma hnevá, keď si v krčme zo mňa robia srandu, že som nezamestnaný a zametám ulice, no ja to na sebe nedám znať, ostáva mi už len vydržať a prebojovať sa do dôchodku. Mám z toho trochu obavy, lebo podaktorým mojim známym, ktorí pracovali, sa to nepodarilo, tesne pred dôchodkom umreli. Ale nepozerám sa na to až tak pesimisticky, ako by sa mohlo zdať, hlavne aby sme boli zdraví, čo sa mi ale až tak moc nedarí.,,