Ján Šándor

Neutešený život si vyžaduje utešenie. A to dávajú odnepamäti rozprávky. A tých mali a majú plné noše aj Rómovia. Folklór je najživší v tých národoch, ktoré prebiehajú procesom konštituovania sa, sebauvedomenia. A to o Rómoch platí. Stále žijú živým folklórom, stále sa tvoriacim. Podporuje to aj ich neutešená sociálna situácia. Keď nemáš na chlieb, dáš si aspoň za dúšok rozprávky. Radšej ako pálenky, a môže rovnako či viac rozjariť, pomôže zabudnúť na chvílu, osviežiť sa. U Šándora je povzbudivé, že vo svojich rozprávkach sa snaží hľadať nielen chvíľkové zabudnutie, ale aj povzbudenie a návod k činu. Jeho rozprávky sa preplietajú s bežným životom chudobných Rómov - tak, ako ho aj on prežíva so svojou skromnou rodinou na Slovensku.