Lucia Satinská

Lucia tizenhat éves, amikor elveszíti az édesapját, aki az ország, (Cseh-) Szlovákia egyik legnépszerűbb színésze volt. A veszteséggel a maga módján próbál megbirkózni: leveleket ír neki. Beszámol aktuális olvasmányairól, iskolai hírekről, családi eseményekről, apró-cseprő dolgokról és nagyszabású gálaestekről egyaránt. Sallangok nélkül ír arról, ha szomorú, ha egy dal megérinti, vagy ha úgy érzi, nem értik meg az osztálytársai. Soraiból kirajzolódnak egy tizenéves lány mindennapjai, de a kétezres évek elejének társadalmi abszurditásai is, és a végén még egy családi titok is napvilágra kerül. Az írónő édesapja halála után húsz évvel döntött úgy, hogy kiadja e leveleket, amelyeket most a magyar olvasó is kézbe vehet. E rendkívüli megfigyelőképességről és érzékenységről árulkodó írások autentikusan tükrözik, miként éli meg egy kamaszlány a gyászt, Lucia Satinská kötete ily módon sokaknak vigaszt és kapaszkodót nyújthat.

Maďarčina je v Bratislave doma nepretržite viac ako tisíc rokov. Funguje a fungovala tu v kontakte s inými jazykmi. Kniha predstavuje objavovanie historických a súčasných jazykových stôp maďarčiny vo verejnom aj súkromnom priestore. Vychádza z výskumov, ktoré autorka realizovala v rokoch 2009 - 2019, a majú spoločného menovateľa - naratívne rozhovory s maďarsky hovoriacimi rôzneho veku. Predstavuje typy ľudí, čo v súčasnej Bratislave hovoria po maďarsky. Konkrétne ide o staré Bratislavčanky, viacjazyčné rodiny a študujúcich, ktorí prichádzajú do hlavného mesta za štúdiom z južného Slovenska. Okrem empirického materiálu kniha reflektuje aj viacero teoretických a metodologických konceptov, akými sú jazyk a identita, etnicita, jazykový manažment či jazyková diskriminácia. Uplatňujú sa v nej rôzne sociolingvistické metódy - od naratívnych rozhovorov a jazykových biografií až po skúmanie jazykovej krajiny, teda nápisov vo verejnom priestore.

Keď zomrel Július Satinský, jeho dcéra Lucia mala 16 rokov. Aby sa vyrovnala so stratou, rozhodla sa mu písať listy. Listy z tohto sveta. O tom, ako jej chýba, o spomienkach na detstvo, o tom, čo všetko sa s jeho dielom dialo. Tento roku uplynie od smrti Júliusa Satinského 20 rokov a Lucia sa rozhodla svoje listy zverejniť. Ako píše v poslednom liste: „Venujem ich čitateľstvu na Tvoje okrúhle smrtiny. Autorka týchto listov nezomrela, len už neexistuje. Ani svet, v ktorom sme žili my dvaja spolu, už neexistuje. Pre mňa sú dnes tieto listy nečakane spomienkou nielen na Teba, ale aj na ten svet. "

Keď zomrel Július Satinský, jeho dcéra Lucia mala 16 rokov. Aby sa vyrovnala so stratou, rozhodla sa mu písať listy. Listy z tohto sveta. O tom, ako jej chýba, o spomienkach na detstvo, o tom, čo všetko sa s jeho dielom dialo. Tento roku uplynie od smrti Júliusa Satinského 20 rokov a Lucia sa rozhodla svoje listy zverejniť. Ako píše v poslednom liste: „Venujem ich čitateľstvu na Tvoje okrúhle smrtiny. Autorka týchto listov nezomrela, len už neexistuje. Ani svet, v ktorom sme žili my dvaja spolu, už neexistuje. Pre mňa sú dnes tieto listy nečakane spomienkou nielen na Teba, ale aj na ten svet. "