Vladimír Seiler

Od čias Immanuela Kanta vo filozofickej tradícii zaznieva myšlienka o subjektívnej transformácii objektívnej reality, spočiatku na úrovni poznávacích schopností človeka, neskôr jazyka. V súčasnosti sa táto transformácia skúma už komplexnejšie a za hrňuje aj prostriedky masovej komunikácie...Z obsahu: Masmédiá v epistemologickom rámci vedecko-technologickej civilizácie Predmet komunikácie a hodnoty Epistémy masmediálnej reality Sociokultúrna determinácia obrazu/modelu reality v masmédiách Obraz y človeka v ére spotreby a masovej komunikácie Pojem kultúra verzus masmediálna kultúra Tematizácia filozofickej refelexie masmédií

Obsah: 1. Dva historické fakty 20. storočia a Marxov objav štrukturalizácie spoločenských vzťahov 2. Marxova paradigma funkcie výrobncýh síl (technológií) v štrukturalizácii spoločenských vzťahov 3. Prvé uznanie Karla Marxa kapitálovému vzťahu 4. Druhé uznanie Karla Marxa kapitálovému vzťahu. Voľný čas a nový hodnotový pojem bohatstva 5. Regulácia a plánovanie ekonomiky spoločnosti 6. Kolaps totalitarizmu a obnova kapitalizmu. Príklad Československa 7. Filozoficko-antropologický rozmer spoločenskej produktivity práce. Funkcia prostriedku v štruktúre ľudského konania 8. Spoločenská zákonitosť, vedomá a živelná regulácia spoločenských procesov 9. O jednej dezinterpretácii zákona kapitalistickej akumulácie

Štúdia z hľadiska socio-filozofických ideí Karla Marxa interpretuje: a)kolaps sovietskeho modelu socialistickej spoločnosti a vznik sociálneho štátu b)horizonty kapitálového vzťahu v podmienkach vedecko-technologických revolúcii. Horizonty kapitálového vzťahu sú späté so skracovaním pracovného času, ktoré je organickou súčasťou protirečenia historickej tendencie akumulácie kapitálu, najnovšie v podmienkach vedecko-technologickýh revolúcií. Prenikavé zvýšenie spoločenskej produktivity práce odstraňuje bremeno existenčnej núdze, rozširuje voľný čas na slobodný rozvoj indivíduí a stáva sa centrom nového pojmu bohatstva, v súčasnosti sa ohlasuje v úsilí ľudí o novú kvalitu života.