Vincent Šikula strana 2 z 2

Jeho umelecký talent sa najviac prejavoval v próze a poézii, no po celý život aj v písomne nezachytenej hudbe, jeho tretej vášni.
      Patrí k najvýraznejším a umelecky najpriebojnejším osobnostiam našej národnej spisby druhej polovice 20. storočia. Jeho debutová zbierka poviedok mala názov Na koncertoch sa netlieska (1964) a v tom istom roku vyšla ďalšia Možno si postavím bungalov. Príbehy poviedok sú založené na autentickom zážitku zo stretnutí so zaujímavými ľuďmi rôznych profesií a záujmov. V novele S Rozarkou (1966) rozvinul baladický príbeh mentálne postihnutej dievčiny, v ktorej napriek dospelosti zostalo zakódované detské videnie sveta. Kniha poviedok Nebýva na každom vŕšku hostinec (1966) je obrazom životných príbehov ľudí zo spoločenskej periférie, ktorí sú však často obdarení veľkou vnútornou silou. V zbierke poviedok a noviel Horská robota (1968) sa vrátil k osudom hrdinov, akých zobrazil v prvých dvoch knihách. V prózach okrem známeho prieniku do citového sveta postáv rozvíja aj vážne až tragické motívy.
      Je autorom románovej trilógie Majstri (1976), Muškát (1977) a Vilma (1979). Zobrazil v nej udalosti v západoslovenskej dedine v rokoch druhej svetovej vojny, počas Slovenského národného povstania (SNP) a v prvých povojnových rokoch. Napísal novely Vlha (1978) a Vojak (1981), prózu Liesky (1980), netradične komponovaný životopisný román Matej (1983) o osudoch slepého šíriteľa literárnej kultúry v 19. storočí Mateja Hrebendu i knižku esejistických textov o umení a literatúre Nokturná (1983).
      Do prostredia domova a rodného kraja sa Šikula tematicky vrátil v knihách poviedok a noviel Heroické etudy pre kone (1987), Pastierska kapsička (1990), Pôstny menuet (1994), Ornament (1991) a Veterná ružica (1995).
      Významnou súčasťou literárnych záujmov Vincenta Šikulu je aj tvorba pre deti a mládež. Prvou knihou tohto druhu bola zbierka poetických literárnych miniatúr a poviedkových čŕt Pán horár má za klobúkom mydleničku (1965), v ktorej konfrontoval čistotu bezbranného detstva s doliehajúcimi obludnosťami vojny. Próza Prázdniny so strýcom Rafaelom (1966) je príbehom desaťročného dedinského chlapca, ktorý sa učí hrať na heligóne. Podľa knihy bol nakrútený film Otec ma zderie tak či tak (1980). Kniha Ďuro pozdrav Ďura (1978) je súborom rozprávok o starom vrabcovi a jeho spoločníkoch. Zvieracími rozprávkami, vychádzajúcimi z poetiky ľudovej slovesnosti, sú knižky Vajíčko sliepky liliputánky (1981) a O múdrom kohútikovi (1984). Deťom sú určené aj autorské "rozprávky a rozprávania" Augustín a zvon (1996) a Medardove rozprávky (1997).
      Vincent Šikula sa nám predstavil aj ako básnik zbierkami Z domu na kopci (1983), Zo zanedbanej záhrady (1993) a Bubeník september (1998), ktoré sú vyznaním autorovej lásky k domovu a predkom i vyjadrením obdivu ku kráse a premenám prírody, ktorú pociťuje ako súčasť vlastnej osobnosti. Autobiografické texty Tam, kde sa cesta skrúca a Požehnaná taktovka zostavila Šikulova manželka Anna Blahová z autorovej písomnej pozostalosti.
      Vincent Šikula sa narodil 19. októbra 1936 v Dubovej pri Modre. Po štúdiu na meštianskej škole v Modre študoval na Hudobnej škole pedagogickej v Bratislave, hru na lesný roh na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Pôsobil ako organista v Ivanke pri Dunaji, učiteľ hudby na Ľudovej škole umenia v Modre, redaktor Romboidu a redaktor pôvodnej tvorby vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Zomrel v Modre 16. júna 2001 vo veku nedožitých 65 rokov.

(Zdroj TASR, foto: k2studio)