Daniel Škoviera
autor
Latinský humanizmus
Kniha odráža aktuálny stav výskumu a popularizácie literatúry renesančného humanizmu na našom území.
Na sklade 1Ks
5,00 €
11,62 €
Sambucus VII. - Práce z klasickej filológie, latinskej medievalistiky a neolatinistiky
Po siedmy raz ponúka Sambucus na svojich stránkach štúdie z oblasti vied o antickom staroveku a stredovekej i novovekej recepcie tejto kultúry. Azda o niečo výraznejšie oproti predchádzajúcim zväzkom sa v ňom dostávajú k slovu mladší autori a ukazujú, že tematický záber ich výskumných záujmov je takisto pozoruhodne široký. Ani v tomto zväzku nevyplýva poradie príspevkov z abecedného poradia priezvisk, ale dôsledne sa nedalo použiť ani prísne chronologické hľadisko.
Súbor štúdií otvára Peter Fraňo, ktorý dokladá, ako Cicero v spise O osude pracoval s učením stoika Poseidonia. Rétoriku pred filozofiou uprednostnil v príspevku o rečníckej osnove látky a rétorickej interpretácii starovekých textov Jiří Pavlík. V oblasti gréckych štúdií sa pohybujú príspevky Andrey Námerovej a Alexandry Kavečanskej; prvá rozoberá Lukianov dialóg Skýt a pripomína, že vo vnímaní Skýtov ako necivilizovaných išlo neraz o klišé, zatiaľ čo druhá nám zvolila za sprievodcu po Kykladách Strabóna.
Na menej známe stránky antického kresťanstva sa zamerali dve autorky. Marcela Andoková dokazuje, aký ťažký boj s antickým divadlom, konkrétne s populárnym mimickým žánrom, zvádzali kresťanskí vzdelanci, kým Ema Pavľáková na papyruse G 2312 z viedenskej zbierky exemplifikuje, čo si zachoval a akými zmenami prešiel v prostredí egyptských kresťanov taký dávny apotropaický nástroj, akým je amulet.
Biblická gréčtina
U Č E B N I C A O B S A H U J E
• podrobný výklad gramatiky s dôrazom na logické súvislosti preberaných javov
• ukážky textov z Nového zákona, Septuaginty, byzantskej liturgie a klasickej literatúry
• prehľad slovies a hlavných vzorov skloňovania a časovania
Spoľahlivá jazyková učebnica nielen pre študentov základných kurzov gréčtiny, ale aj pre tých, ktorí sa chcú venovať biblistike.
Vďaka prehľadnému členeniu na číslované paragrafy a registrom môže slúžiť aj ako referenčná príručka gréckej gramatiky.
Sambucus VII.
Sambucus zahrnul do svojho ôsmeho zväzku pätnásť štúdií v širokom tematickom i časovom zábere. Aj tentoraz ich poradie neurčil sled písmen abecedy, vek či postavenie autorov, ale viac-menej tematicko-chronologické hľadisko.Grécko-rímsky starovek dominuje v úvodných štyroch príspevkoch: v prvom, ktorý je zameraný lingvisticky, Barbora Machajdíková zisťuje, do akej miery je dnes pri štúdiu italických jazykov únosné akceptovať výpisky Sexta Pompeia Festa z rozsiahlej zbierky Verria Flacca De verborum significatu. Opierajúc sa o Frontinov spis De aquaeductu urbis Romae, približuje Lenka Fišerová význam rímskej vodovodnej siete, jej prevádzku a postavenie správcov za vlády cisára Nervu a jeho nástupcu Traiana. Príspevok Jozefa Kordoša si kladie otázku o objektivite a spoľahlivosti podaniagrécko-rímskeho historika Cassia Diona v opise nástupu Severovcov, ak sa porovná s anonymným životopisom Didia Iuliana. Napokon Erika Brodňanská načiera do veršovanej korešpondencie sv. Gregora z Nazianzu, aby ukázala na kolízne body medzi štátom a cirkvou v epoche kappadóckych cirkevných Otcov.Na vrcholný stredovek upriamuje pozornosť štúdia Wilkena Engelbrechta o Jánovi z Garlandie, predstavujúc jeho kritickú mienku o obľúbených, autonómne latinských gramatikách Alexandra de Villa Dei a Eberharda de Béthune. Na prechádzku po cestách vývinu cirkevnej stredovekej hudby ako nositeľky pomerne rôznorodých latinských textov pozýva Ivan Balta, ktorý pripomína aj významný zástoj Dalmácie v tejto oblasti. Vzťah medzi básnikom Petrarcom a hipponským biskupom Augustínom, ktorý cez priestor storočí vychovával humanistovo svedomie, približuje Katarína Karabová.Novolatinské písomníctvo má už tradične medzi štúdiami najpočetnejšie zastúpenie. V tejto skupine najprv Jana Balegová skúma intertextové vzťahy Bocatiovej eklogy Celadon k rímskym elegikom. Až do 18. storočia a k mnohostrannej osobnosti Mateja Bela posúvajú čitateľa Imrich Nagy a Erika Juríková; Nagy vrhá svetlo na Belovo spracovanie dejín Zvolena, Juríková zasa na opis Skalice. Akým humorom okoreňovali svoj život jezuitskí misionári v ťažkých životných podmiekach vzdialenej cudziny, odhaľuje Petr Zavadil. Malý krok k prehodnoteniu neraz paušálne podceňovanej príležitostnej novolatinskej poézie urobili Miriam Poriezová a Angela Škovierová.Posledné tri príspevky sa zameriavajú na najnovšiu tematiku. V štúdii o zásadách prepisu a flexie starogréckych a antických mien, ktorých sa plánuje pridŕžať chystaný špecializovaný slovník, Ľudmila Buzássyová naznačila, či vôbec a ako sa dá plávať medzi Skyllou vernosti východiskovému jazyku a Charybdou zdomácnenia. V menej riskantných vodách sa pohyboval Peter Fraňo, keď poukázal na objektívny prínos prekladov Miloslava Okála k štúdiu helenistickej filozofie na Slovensku, hoci ho súdobá kritika nedocenila alebo obišla nezáujmom. Okála, ktorého storočnica narodenia pripadá na rok 2013, sa v nemalej miere týka aj príspevok Daniela Škovieru o peripetiách univerzitnej i stredoškolskej latinčiny na Slovensku medzi rokmi 1922 až 2008.S okálovským jubileom súvisí pozornosť, ktorú venujú nášmu prvému profesorovi klasickej filológie dva príspevky v rubrike správ. Ostatné správy informujú ako zvyčajne o vedeckých podujatiach, príp. iných udalostiach. Šírku tematického spektra vied o antickom staroveku a jeho dedičstve vcelku vyvážene odráža šestnásť recenzií nových publikácií. Predložený zväzok završuje súpis diplomových prác obhájených na Trnavskej univerzite v roku 2012 zo širšie ponímanej klasickej filológie.
Vypredané
9,50 €
10,00 €
