František Škvrnda

Svet antickej ekonomiky pred nami odhaľuje nový horizont hospodárenia nielen na mikroúrovni (domácnosť), ale aj makroúrovni (štát). Jej praktická orientácia na morálne hodnoty, akými sú cnosť a spravodlivosť, blaženosť a sebestačnosť, dobro a šťastie, môže predstavovať inšpiráciu pre problémy súčasnej konzumnej spoločnosti. Návrat k ideálom a hodnotám klasického staroveku cez prizmu antických ekonomických myšlienok tak odkazuje k jednej z hlavných tém filozofie – k prehodnoteniu toho, akú úlohu zohrávajú v našich životoch peniaze a bohatstvo a aký je ich vzťah k ľudskému šťastiu, blaženosti a zmyslu života.

Sociológia existuje ako samostatná veda necelé dve storočia, pričom tesne pred svojím vznikom sa pomenovávala ako sociálna fyzika. Za vyše 150 rokov vývoja sociológie sa z nej stala jedna z najrozšírenejších, ale aj najzložitejších spoločenských vied. Vzniklo v nej mnoho názorov, ideí a pojmov, ktoré sa prejavujú v spojeniach vytvárajúcich viacero škôl, smerov, paradigiem, prúdov a línií. Tieto súhrny myšlienok sa ovplyvňujú a doplňujú, ale aj navzájom kritizujú. Objasnenie vývoja sociologického myslenia preto predstavuje náročnú záležitosť, ku ktorej sa dá pristúpiť rôznymi spôsobmi.