Ondrej Sliacky

Prvé literárnohistorické dielo o vývine slovenskej literatúry pre deti mládež od osvietenských počiatkov do polovice 60. rokov 20. storočia. Druhé vydanie autor rozšíril o nové pramenné literárnovedné výskumy v najstaršom období, keď vznikali prvé "knižečky" pre deti. V publikácii nejde len o chronologické zoraďovanie faktov, ale aj o výklad jednotlivých literárnych javov.

Voľné pokračovanie „zážitkovej vlastivedy“ ponúka množstvo nových príbehov a unikátnych informácií, ktoré zviditeľňujú skutočné, hoci často málo známe divy okolo nás. Rozpráva o olympijskom víťazovi Jankovi Zacharovi, o legendárnom pilotovi Ottovi Smikovi, o zabudnutom geniálnom vynálezcovi J. W. Kempelenovi, ktorý uvádzal svet do úžasu hovoriacim strojom, o lietajúcom mníchovi Cypriánovi, o vynálezcovi padáka, o tajomstve veľkomoravského kostolíka v Holíči... Pútavým spôsobom alternuje školskú vlastivedu a pozýva na zážitkové poznávanie našej vlasti.

V knihe Pavel Dobšinský – život s rozprávkou jej autor Ondrej Sliacky pútavou a rozprávkovo-fiktívnou formou približuje Pavla Dobšinského nielen ako kňaza, pedagóga, prekladateľa, redaktora, editora, publicistu, etnológa a rozprávkara, ale predovšetkým ako človeka, ktorý v čase, keď sa lámal chlieb, jasnozrivo pochopil, že národ môže svoj nečas prežiť len vtedy, ak má svoje kultúrne a mravné hodnoty. To ony, tieto dva atribúty, sú jeho koreňmi. Pavel Dobšinský sa s posadnutosťou jemu vlastnou oddal veci, ktorá nezaručovala zisk, ba ani len „pozlátkový“ úspech. Chorľavý a chudobnejší ako myš sa venoval písaniu a vydávaniu Slovenských povestí, teda toho, čím sa dnes pýšime pred sebou i svetom. Kniha Pavel Dobšinský – život s rozprávkou je poctou človeku, ktorý do rozprávky o troch grošoch ukryl nielen prapodstatu mravnej ľudskej existencie, ale touto rozprávkou aj žil. Jeden groš vracal, z druhého žil a tretí požičiaval.

Viac ako jeden a pol storočia ohrozoval územia dnešného Slovenska krvavý tieň osmanského polmesiaca. Od pamätnej bitky pri Moháči v roku 1526, keď vojská sultána Sulejmana I. rozdrvili uhorskú armádu, až do oslobodenia Nových Zámkov v roku 1685 podnikali turecké hordy hrôzostrašný seriál nájazdov a lúpežných výprav na domovinu našich predkov. Ich útoky a rabovačky sa hlboko zapísali nielen do našej histórie, ale aj do nášho duchovného dedičstva.

Ťažko uveriť, že jedným z bielych miest na knižnej povesťovej mape Slovenska doteraz bola aj Banská Bystrica. Rušnú minulosť Medeného mesta a okolia sprítomňuje súbor originálnych povestí a príbehov, ktoré pre vás zozbieral naslovovzatý majster, rozprávkar a zberateľ povestí Ondrej Sliacky.

Kniha, sa mala pôvodne volať Národná svätyňa, resp. Národný panteón. Znelo to však príliš pateticky. Tým, čo Prvé slovenské ev. a. v. gymnázium roku 1862 založili, nešlo pritom o pátos, o vznešené slovíčka. Šlo im o školu. A že ju ich neprajníci nazvali krpčiarskou či mendíckou, to ich už netrápilo. Naopak, hrdili sa tým. Veď mohli vzdať väčšiu poctu svojim materiam a otcom, než že ich reč po prvý raz v našich dejinách povýšili na „naukozdelnú“? A pritom nešlo iba o samotnú reč. Podstatné bolo, že revúcki učbári, už nie vyslúžení vojaci či negramotní remeselníci, ale všetko absolventi slávnych európskych univerzít, učili svojich žiakov suverénne ovládať jazyk svojej uhorskej vlasti. A ctiť si ho. A nielen jazyk. Učili ich poznať kultúru a mravné hodnoty všetkých uhorských národov a národností.

Ako každý národ i ten náš má svoj príbeh. Vlastne má ich dva. Jeden uložený v dielach historikov, druhý poskladaný v srdciach, fantázii a pamäti mnohých generácií. Kým prvý rozpráva o faktoch a udalostiach, ako sa odohrali v kraji medzi Tatrami a Dunajom, ten druhý, povesťový, hovorí o túžbach, šťastí i nešťastí ľudí, ktorí v tomto kraji od vekov žili. O nich je táto kniha, do ktorej skutočný znalec vybral tie najkrajšie z tisícov klenotov v duchovnej pokladnici národa. Začítajte sa a dozviete sa, ako víla Dudinka vrátila život rímskemu chlapcovi, ako obyčajný bratislavský rybár potopil mohutnú franskú flotilu a záhadná Sabína zachránila uhorského kráľa. Povesť vám prezradí, prečo je lipa posvätným stromom Slovanov. Zaiste vám rozbúcha srdce príbeh o Haničke, ktorá namiesto staručkého tatíčka šla pod Komárno bojovať proti Turkom. Dočítate sa, aký zázrak vykonal slávny doktor Paracelsus v medenom meste na Hrone, a spoznáte človeka, ktorý žije už tristo rokov. Veríme, že objavíte aj tajomstvo krásy našich povestí. Nad všetko zlato sveta si totiž ctia dobro, lásku a ľudskú šľachetnosť.