Ondrej Sliacky

Ako každý národ i ten náš má svoj príbeh. Vlastne má ich dva. Jeden uložený v dielach historikov, druhý poskladaný v srdciach, fantázii a pamäti mnohých generácií. Kým prvý rozpráva o faktoch a udalostiach, ako sa odohrali v kraji medzi Tatrami a Dunajom, ten druhý, povesťový, hovorí o túžbach, šťastí i nešťastí ľudí, ktorí v tomto kraji od vekov žili. O nich je táto kniha, do ktorej skutočný znalec vybral tie najkrajšie z tisícov klenotov v duchovnej pokladnici národa. Začítajte sa a dozviete sa, ako víla Dudinka vrátila život rímskemu chlapcovi, ako obyčajný bratislavský rybár potopil mohutnú franskú flotilu a záhadná Sabína zachránila uhorského kráľa. Povesť vám prezradí, prečo je lipa posvätným stromom Slovanov. Zaiste vám rozbúcha srdce príbeh o Haničke, ktorá namiesto staručkého tatíčka šla pod Komárno bojovať proti Turkom. Dočítate sa, aký zázrak vykonal slávny doktor Paracelsus v medenom meste na Hrone, a spoznáte človeka, ktorý žije už tristo rokov. Veríme, že objavíte aj tajomstvo krásy našich povestí. Nad všetko zlato sveta si totiž ctia dobro, lásku a ľudskú šľachetnosť.

Kniha, sa mala pôvodne volať Národná svätyňa, resp. Národný panteón. Znelo to však príliš pateticky. Tým, čo Prvé slovenské ev. a. v. gymnázium roku 1862 založili, nešlo pritom o pátos, o vznešené slovíčka. Šlo im o školu. A že ju ich neprajníci nazvali krpčiarskou či mendíckou, to ich už netrápilo. Naopak, hrdili sa tým. Veď mohli vzdať väčšiu poctu svojim materiam a otcom, než že ich reč po prvý raz v našich dejinách povýšili na „naukozdelnú“? A pritom nešlo iba o samotnú reč. Podstatné bolo, že revúcki učbári, už nie vyslúžení vojaci či negramotní remeselníci, ale všetko absolventi slávnych európskych univerzít, učili svojich žiakov suverénne ovládať jazyk svojej uhorskej vlasti. A ctiť si ho. A nielen jazyk. Učili ich poznať kultúru a mravné hodnoty všetkých uhorských národov a národností.

Viac ako jeden a pol storočia ohrozoval územia dnešného Slovenska krvavý tieň osmanského polmesiaca. Od pamätnej bitky pri Moháči v roku 1526, keď vojská sultána Sulejmana I. rozdrvili uhorskú armádu, až do oslobodenia Nových Zámkov v roku 1685 podnikali turecké hordy hrôzostrašný seriál nájazdov a lúpežných výprav na domovinu našich predkov. Ich útoky a rabovačky sa hlboko zapísali nielen do našej histórie, ale aj do nášho duchovného dedičstva.

V knihe Pavel Dobšinský – život s rozprávkou jej autor Ondrej Sliacky pútavou a rozprávkovo-fiktívnou formou približuje Pavla Dobšinského nielen ako kňaza, pedagóga, prekladateľa, redaktora, editora, publicistu, etnológa a rozprávkara, ale predovšetkým ako človeka, ktorý v čase, keď sa lámal chlieb, jasnozrivo pochopil, že národ môže svoj nečas prežiť len vtedy, ak má svoje kultúrne a mravné hodnoty. To ony, tieto dva atribúty, sú jeho koreňmi. Pavel Dobšinský sa s posadnutosťou jemu vlastnou oddal veci, ktorá nezaručovala zisk, ba ani len „pozlátkový“ úspech. Chorľavý a chudobnejší ako myš sa venoval písaniu a vydávaniu Slovenských povestí, teda toho, čím sa dnes pýšime pred sebou i svetom. Kniha Pavel Dobšinský – život s rozprávkou je poctou človeku, ktorý do rozprávky o troch grošoch ukryl nielen prapodstatu mravnej ľudskej existencie, ale touto rozprávkou aj žil. Jeden groš vracal, z druhého žil a tretí požičiaval.

Prvé literárnohistorické dielo o vývine slovenskej literatúry pre deti mládež od osvietenských počiatkov do polovice 60. rokov 20. storočia. Druhé vydanie autor rozšíril o nové pramenné literárnovedné výskumy v najstaršom období, keď vznikali prvé "knižečky" pre deti. V publikácii nejde len o chronologické zoraďovanie faktov, ale aj o výklad jednotlivých literárnych javov.