Radovan Šoltés

autor

Úvod do filozofie


V priebehu svojich dejín sa filozofia formovala a zaoberala množstvom otázok a problémov, na ktoré sa pokúšala hľadať odpovede a riešenia. Ako cesta hľadania pravdy a zmyslu sa stala neodmysliteľnou súčasťou ľudských dejín, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňovala spoluúčasťou pri formovaní svetonázorových orientácii ľudí. Prešla vývojom od predvedeckej formy až k postupnému systematickému mysleniu, ktoré sa diferencovalo v rozličných filozofických disciplínach, ako ich poznáme dnes. Stala sa súčasťou života v súvislosti s hľadaním zmyslu a životnej orientácie, ako aj súčasťou vedeckého bádania, ktoré sa snaží systematicky premyslieť nastolené otázky. Filozofovať však znamená viac, ako len si nezáväzne v dlhej chvíli položiť otázku o zmysle života. Je to zámer, ktorý vyplýva z nespokojnosti a túžby človeka po „inom“, ako aj túžby byť samým sebou. Preto sa filozofovanie môže stať „nebezpečným“, ak sa človek nachádza v prostredí, ktoré sa nekriticky riadi konformným správaním a myslením. Filozofia v takýchto situáciách zneisťuje a znepokojuje. Nie však kvôli neistote samej, ale kvôli túžbe poznať, ktorá sa s filozofickým hľadaním spája. Táto fundamentálna nespokojnosť vyplýva zo samotnej podstaty otázky ako takej, ktorá sa dotýka hraníc nášho poznania, našich istôt, tradícií a zabehnutého spôsobu života. Zvlášť je to nevyhnutné v dnešnej dobe médií, ktoré sa podľa J. Habermasa aktívne podieľajú na formovaní svetonázoru súčasného človeka, na vytváraní obrazu o našom svete a jeho interpretácii. Médiá v celom rozsahu prispievajú k našej predstave o čom je skutočný svet. Bez kritického myslenia filozofie je ťažké zostať nezávislým od splynutia s myslením davu. Preto sa filozofické pýtanie môže stať problémom pre ľudí, ktorí sa zaistili vo vlastnom poznaní, tým, že ho považujú za definitívne. Takéto postoje nazýva Solovjov duchovnou lenivosťou, ktorá nás nabáda uspokojiť sa s málom, s tým čo je dané a hotové, čo si od nás nevyžaduje vnútorné úsilie. Minulosť nás však neustále presviedča, že ako vo filozofických, tak aj v náboženských dejinách priniesli posun práve tí myslitelia, ktorí sa odvážili pýtať na hranice. Ich odvaha bola prejavom sily ducha, slobody a tvorivosti, ktoré nenašli vždy porozumenie u druhých. Sú to tí, ktorých odvaha a sloboda bola často spojená s daňou, aj najvyššou. To je údel filozofie v konformnom prostredí. No len slobodný a poctivý filozofický prístup nás môže uchrániť pred duchovnou lenivosťou, ktorá vždy napomáhala zrodu ideologických systémov a praktík. Filozofia nemôže zastať pred hranicou doposiaľ poznaného len preto, že sa obáva straty istoty a straty gnozeologického pohodlia. V duchu objasňovania a hlbšiemu porozumeniu bytia sa bude snažiť o neustále sebapresahovanie. To je vlastná povaha filozofie. Nesmieme si však pokrok filozofie zamieňať s technickým pokrokom, ktorý môžeme empirický merať. Ekonomicko-technická mentalita súčasnej spoločnosti sa snaží presadiť tento rozmer aj v humanitných vedách. Mnohé podnety, ktoré priniesli dejiny filozofie však môžu byť nanovo premyslené v kontexte dnešných historických situácii. Vo filozofii totiž nejde len o neustále nové a originálne. Ak sme k sebe úprimní, musíme priznať, že mnohé z toho čo a ako myslíme, je vďaka tomu, čo sme si prečítali a osvojili. Dnešný filozof preto bude viac sprostredkovateľ idey ako ich tvorca. Môže to však robiť vždy novým originálnym spôsobom. Preto je potreba filozofie stále aktuálna. Vymieňanie a spoznávanie iných názorov v dialogickom diskurze nás posúva v riešení otázok a problémov, ktoré prináša doba. To ešte neznamená, že sa z času na čas neobjaví originálny mysliteľ s novými ideami, ale to nie je prvoradým cieľom filozofie. Šťastie však praje pripraveným.
Vypredané
9,25 € 9,74 €

Teórie pravdy


Keith Lehrer v úvodnej kapitole svojej knihy píše: „Všetci súhlasia, že poznanie je hodnotné, ale tým sa zhoda končí. Filozofi sa rozchádzajú v tom, čo je poznanie, ako k nemu dospievame, a dokonca aj v tom, či možno nejaké poznanie dosiahnuť.“ Na problém poznania pravdy môžeme teda nazerať z rôznych hľadísk. V predloženej publikácii, zameranej na odvekú filozofickú problematiku, sa pokúsime predovšetkým načrtnúť posun od moderného chápania pravdy k dnešnej, postmodernej filozofii a zároveň poukázať na možnosti a podmienky, prostredníctvom ktorých môžeme o poznaní pravdy hovoriť. Stručný úvod do problematiky teórií pravdy je určený najmä pre študentov teologickej fakulty, ale môže poslúžiť aj pre ostatných záujemcov o filozofickú problematiku. Základná noetická otázka „Čo je pravda?“ viedla v dejinách filozofie k vytváraniu rôznych teórií o pravde a o podmienkach, možnostiach a spôsoboch poznania pravdy. K základným a najbež-nejšie používaným teóriám patrí korešpondenčná teória, ktorú nachádzame už v Aristotelových vyjadreniach. Podľa neho je pravda vyjadrená zhodou medzi výrokom a objektom myslenia. Postupne sa však v epistemologickej problematike začali vynárať kritické otázky prehodnocujúce neproblematický prístup k objektu myslenia a začal sa zohľadňovať nielen spôsob vyjadrenia zhody, ale aj okolnosti a podmienky, v ktorých ku tejto zhode môže dôjsť. To posunulo úvahy o poznaní novým smerom, čo prinieslo odlišné teórie poznania pravdy.
Vypredané
8,21 € 8,64 €