Soroka Jerej

Kniha o živote a teologickom diela veľkého srbského teológa, Justína Čelijského (Popoviča), doktora teológie a univerzitného profesora. Bol to človek, ktorý v mladosti študoval všetko, čo sa len dalo a spoznával ľudí a mentalitu rôznych kultúr, aby bol neskôr prospešný svojej Cirkvi a pomohol teologicky a duchovne vzdelávať ďalšiu generáciu teológov, duchovných, episkopov, ale aj mníchov či veriacich v Srbsku. Bol vychovávaný vo svätej zbožnosti, a tak svoje všestranné vzdelanie spájal s modlitbou, pôstom a Bohočlovek Christos bol jeho životnou pomocou a inšpiráciou. Všetko v živote robil na oslavu svojho nebeského Stvoriteľa a vždy robil všetko tak, aby to bolo v zhode so Svätým Písmom. Jeho zbožnosť bola známa všetkým, ktorí ho poznali, avšak nie každý ju dokázal pochopiť. Mnohí ho dokonca považovali za fanatika a preto bol často vyhadzovaný zo škôl, kde učil a posielaný na misie do zahraničia, aby nebol v Srbsku. V rozkvete svojho teologického a vychovávateľského života (dlhé roky pôsobil ako vychovávateľ na bohosloveckých seminároch) odchádza univerzitný profesor, doktor teológie, filozof a zbožný askéta ako 54-ročný do ženského monastiera Čelije za duchovníka, kvôli svojim zbožným a bohabojným názorom. Tu, v zabudnutí nekonečných hôr, pokračuje vo svätom živote i teologickej práci, ktorá začala ešte viac prekvitať. Strávil tu zvyšných tridsaťjeden rokov života. Po jeho smrti mu však ani jeho bývalí nepriatelia nepovedia inak ako - prepodobný otec Justín.

Kniha o živote a teologickom diela veľkého srbského teológa, Justína Čelijského (Popoviča), doktora teológie a univerzitného profesora. Bol to človek, ktorý v mladosti študoval všetko, čo sa len dalo a spoznával ľudí a mentalitu rôznych kultúr, aby bol neskôr prospešný svojej Cirkvi a pomohol teologicky a duchovne vzdelávať ďalšiu generáciu teológov, duchovných, episkopov, ale aj mníchov či veriacich v Srbsku. Bol vychovávaný vo svätej zbožnosti, a tak svoje všestranné vzdelanie spájal s modlitbou, pôstom a Bohočlovek Christos bol jeho životnou pomocou a inšpiráciou. Všetko v živote robil na oslavu svojho nebeského Stvoriteľa a vždy robil všetko tak, aby to bolo v zhode so Svätým Písmom. Jeho zbožnosť bola známa všetkým, ktorí ho poznali, avšak nie každý ju dokázal pochopiť. Mnohí ho dokonca považovali za fanatika a preto bol často vyhadzovaný zo škôl, kde učil a posielaný na misie do zahraničia, aby nebol v Srbsku. V rozkvete svojho teologického a vychovávateľského života (dlhé roky pôsobil ako vychovávateľ na bohosloveckých seminároch) odchádza univerzitný profesor, doktor teológie, filozof a zbožný askéta ako 54-ročný do ženského monastiera Čelije za duchovníka, kvôli svojim zbožným a bohabojným názorom. Tu, v zabudnutí nekonečných hôr, pokračuje vo svätom živote i teologickej práci, ktorá začala ešte viac prekvitať. Strávil tu zvyšných tridsaťjeden rokov života. Po jeho smrti mu však ani jeho bývalí nepriatelia nepovedia inak ako - prepodobný otec Justín.