Milan Stano strana 3 z 3

Hlavnou postavou knihy výtvarníka a spisovateľa Milana Stana je spisovateľ, politik, diplomat a bývalý prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster. Je to jeho životný príbeh, ktorý bol napísaný na základe jeho autentických spomienok. V knihe nájdete príbehy z jeho detstva v Medzeve, jeho štúdií v Košiciach a na SVŠT v Bratislave, o „pyžamovej revolúcii“ v roku 1956, o študentských karnevaloch. Píše sa v nej o jeho práci v SAV v Bratislave a odchode do Košíc na rozostavené VSŽ, o jeho pôsobení na košickej radnici. O tom ako sa stal predsedom SNR po novembri 1989, o jeho odchode do Kanady, kde bol veľvyslancom. Odtaľ sa vrátil do Košíc, kde ako primátor zrekonštruoval mesto. Sú tu príbehy o jeho súkromnom živote, rodine, o jeho pôsobení v politike až po funkciu najvyššiu -- prezident Slovenskej republiky. Rudolf Schuster je autorom nohých kníh, výborným fotografom, veľkým propagátorom Slovenska a presadzovateľom jeho národných záujmov. V súčasnosti pôsobí ako predseda Svetového mierového inštitútu na Islande. Kniha je ilustrovaná archívnymi a dokumentárnymi fotografiami a je doplnená výpoveďami jeho najbližších spolupracovníkov a priateľov P. Dvorského, A. Hykischa, K. Peteraja, D. Jamricha, J. Miklošku, E. Labaniča J. Leikerta, R. Ferka, J. Sarvaša, J. Leikerta a iných

Hlavnou postavou knihy výtvarníka a spisovateľa Milana Stana je spisovateľ, politik, diplomat a bývalý prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster. Je to jeho životný príbeh, ktorý bol napísaný na základe jeho autentických spomienok. V knihe nájdete príbehy z jeho detstva v Medzeve, jeho štúdií v Košiciach a na SVŠT v Bratislave, o „pyžamovej revolúcii“ v roku 1956, o študentských karnevaloch. Píše sa v nej o jeho práci v SAV v Bratislave a odchode do Košíc na rozostavené VSŽ, o jeho pôsobení na košickej radnici. O tom ako sa stal predsedom SNR po novembri 1989, o jeho odchode do Kanady, kde bol veľvyslancom. Odtaľ sa vrátil do Košíc, kde ako primátor zrekonštruoval mesto. Sú tu príbehy o jeho súkromnom živote, rodine, o jeho pôsobení v politike až po funkciu najvyššiu -- prezident Slovenskej republiky. Rudolf Schuster je autorom nohých kníh, výborným fotografom, veľkým propagátorom Slovenska a presadzovateľom jeho národných záujmov. V súčasnosti pôsobí ako predseda Svetového mierového inštitútu na Islande. Kniha je ilustrovaná archívnymi a dokumentárnymi fotografiami a je doplnená výpoveďami jeho najbližších spolupracovníkov a priateľov P. Dvorského, A. Hykischa, K. Peteraja, D. Jamricha, J. Miklošku, E. Labaniča J. Leikerta, R. Ferka, J. Sarvaša, J. Leikerta a iných

Hlavnou postavou knihy výtvarníka a spisovateľa Milana Stana je spisovateľ, politik, diplomat a bývalý prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster. Je to jeho životný príbeh, ktorý bol napísaný na základe jeho autentických spomienok. V knihe nájdete príbehy z jeho detstva v Medzeve, jeho štúdií v Košiciach a na SVŠT v Bratislave, o „pyžamovej revolúcii“ v roku 1956, o študentských karnevaloch. Píše sa v nej o jeho práci v SAV v Bratislave a odchode do Košíc na rozostavené VSŽ, o jeho pôsobení na košickej radnici. O tom ako sa stal predsedom SNR po novembri 1989, o jeho odchode do Kanady, kde bol veľvyslancom. Odtaľ sa vrátil do Košíc, kde ako primátor zrekonštruoval mesto. Sú tu príbehy o jeho súkromnom živote, rodine, o jeho pôsobení v politike až po funkciu najvyššiu -- prezident Slovenskej republiky. Rudolf Schuster je autorom nohých kníh, výborným fotografom, veľkým propagátorom Slovenska a presadzovateľom jeho národných záujmov. V súčasnosti pôsobí ako predseda Svetového mierového inštitútu na Islande. Kniha je ilustrovaná archívnymi a dokumentárnymi fotografiami a je doplnená výpoveďami jeho najbližších spolupracovníkov a priateľov P. Dvorského, A. Hykischa, K. Peteraja, D. Jamricha, J. Miklošku, E. Labaniča J. Leikerta, R. Ferka, J. Sarvaša, J. Leikerta a iných

Zbojnícka téma na Slovensku má dlhú tradíciu. Ivan Szabó zo zbojníkov urobil ľudí z mäsa a kostí, a na základe faktov, či z archívnych materiálov nám predstavuje slovenských a európskych zbojníkov. Dozviete sa o ich pohnutých osudoch, stačí si zalistovať v tejto knihe.

Ivan Szabó zozbieral zaujímavý materiál o nadprirodzených bytostiach na Slovensku. Vychádzal z ústneho podania a zo štúdia historických prameňov, povestí a legiend. Opieral sa aj o zberateľské úsilie z tejto oblasti, ktoré v 19. storočí oživoval vo svojich článkoch Ľudovít Holuby a iní autori. Takýmto spôsobom vznikol miestopis výskytu nadprirodzených bytostí, ktoré podľa povestí a legiend sa ešte aj v súčasnosti vyskytujú na inkriminovaných miestach. Autorovým úsilím vznikol lexikón miest a dedín na Slovensku, v ktorých sa nadprirodzené bytosti vyskytujú. Heslá strašidiel od A-Ž sú stručné. Autor pracuje s nadsádzkou a iróniou, čím chce zdôrazniť predovšetkým zábavný a oddychový charakter tejto knihy. Slovensko je krajina plná magických miest, ktoré ľudová slovesnosť ukrýva v mnohých povestiach, legendách, či rozprávkach. V nich často vystupujú nadprirodzené bytosti, ako sú biele a čierne panie, rozličné zjavenia, čerti, škriatkovia, obri a podobne. Ivan Szabó sa podujal v encyklopedickej forme podľa abecedy spísať slovenské miesta, ku ktorým sa vzťahuje existencia takýchto nadprirodzených bytostí. Vznikol tak zaujímavý slovník, ktorý zábavnou a poučnou formou vedie čitateľa po netradičnom ”zemepise slovenských strašidiel”. Kniha je obohatená ešte aj o rozsiahly ilustračný materiál Milana Stana. Chcete sa trocha báť, dobre pobaviť a poučiť? Otvorte si túto knihu, začítajte sa do abecedného zoznamu našich miest, mestečiek a dedín. Dozviete sa, kde žili víly, schádzali sa bosorky, zjavovali sa biele a čierne panie, vodníci topili nepozorných a čerti sa čertili...

Ivan Szabó zozbieral zaujímavý materiál o nadprirodzených bytostiach na Slovensku. Vychádzal z ústneho podania a zo štúdia historických prameňov, povestí a legiend. Opieral sa aj o zberateľské úsilie z tejto oblasti, ktoré v 19. storočí oživoval vo svojich článkoch Ľudovít Holuby a iní autori. Takýmto spôsobom vznikol miestopis výskytu nadprirodzených bytostí, ktoré podľa povestí a legiend sa ešte aj v súčasnosti vyskytujú na inkriminovaných miestach. Autorovým úsilím vznikol lexikón miest a dedín na Slovensku, v ktorých sa nadprirodzené bytosti vyskytujú. Heslá strašidiel od A-Ž sú stručné. Autor pracuje s nadsádzkou a iróniou, čím chce zdôrazniť predovšetkým zábavný a oddychový charakter tejto knihy. Slovensko je krajina plná magických miest, ktoré ľudová slovesnosť ukrýva v mnohých povestiach, legendách, či rozprávkach. V nich často vystupujú nadprirodzené bytosti, ako sú biele a čierne panie, rozličné zjavenia, čerti, škriatkovia, obri a podobne. Ivan Szabó sa podujal v encyklopedickej forme podľa abecedy spísať slovenské miesta, ku ktorým sa vzťahuje existencia takýchto nadprirodzených bytostí. Vznikol tak zaujímavý slovník, ktorý zábavnou a poučnou formou vedie čitateľa po netradičnom ”zemepise slovenských strašidiel”. Kniha je obohatená ešte aj o rozsiahly ilustračný materiál Milana Stana. Chcete sa trocha báť, dobre pobaviť a poučiť? Otvorte si túto knihu, začítajte sa do abecedného zoznamu našich miest, mestečiek a dedín. Dozviete sa, kde žili víly, schádzali sa bosorky, zjavovali sa biele a čierne panie, vodníci topili nepozorných a čerti sa čertili...

Išlo vajce na vandrovku je jedna z najznámejších slovenských rozprávok, ktoré oslovovali mnoho generácií detských čitateľov. Autorka Mária Čechovičová napísala túto populárnu rozprávku pre deti, aby propagovala dobro, priateľstvo a vzájomnú pomoc priateľov. V knižke sa dozviete o priateľstve vajíčka so zvieratkami, o kráse prírody, o poriadkumilovnosti, dobroprajnosti a o tom, že si treba pomáhať. Milí malí čitatelia, viete, čo je vandrovka? Nuž, tak sa voľakedy nazývali potulky remeselníckych tovarišov po svete, kde sa vybrali zbierať skúsenosti. Na vandrovku za skúsenosťami sa chodí aj dnes, hoci tento termín nahradili honosnejšie slová, napríklad študijný pobyt, či stáž. Najväčšími vandrovníkmi a figliarmi však boli – aspoň podľa mojej mienky – rozprávkári. Tí poslali do sveta na skusy nielen hlúpeho Jana, ale aj tri prasiatka, či smelého zajka, ktorý sa zatúlal až do Afriky. Kto nešiel pešo, ten si obul sedemmíľové čižmy, alebo nasadol na lietajúci koberec a fujááázd na vandrovku. V knižke, ktorú držíte v ruke, sa na vandrovku vybralo vajce. Vravíte, že vajce nemá nohy? Nuž, pán ilustrátor mu ich nakreslil, takže túlanie sa môže začať. Ako išlo vajce na vandrovku je stará rozprávka, nikto nevie, kto ju voľakedy vymyslel. Isté je, že sa v 19. storočí ocitla v zošitoch zberateľov ľudových rozprávok, ktorí do nej čosi pridali, čosi ubrali, čosi upravili, čosi vymysleli. Rozprávočka je taká populárna, že jej obsah zaujal pani spisovateľku Čechovičovú, ktorá sa rozhodla, že z nej urobí hru (skôr hierku), že čosi do nej pridá, čosi uberie, čosi upraví, čosi domyslí. Ak sa Vám spisovateľkina úprava pre divadielko zapáči, môžete si ju s Vašimi kamarátmi zahrať. Poučíte sa, zabavíte a určite aj pochopíte, že v živote je veľmi dôležité mať priateľov, ktorí Vám – nezištne – v každej situácii radi pomôžu. Príjemné čítanie Vám želá Ivan Szabó, spisovateľ