Marcello Stanzione

Páter Pio bol zapáleným ctiteľom duší v očistci. V jednom liste z 29. novembra 1910 napísal svojmu duchovnému vodcovi, že už dlhý čas cíti silnú potrebu obetovať sa Pánovi za duše v očistci. „Táto túžba,“ povedal svätec z Pietrelciny, „rástla v mojom srdci stále viac, až sa stala takpovediac silnou vášňou. Je pravda, že som túto obetu viackrát ponúkol Pánovi a úpenlivo som ho prosil, aby na mňa uvalil tresty pripravené pre hriešnikov a duše v očistci a aby mi ich aj stonásobne zväčšil, len aby obrátil a zachránil hriešnikov a čo najskôr vpustil duše z očistca do raja, ale teraz by som chcel vykonať túto obetu Pánovi z poslušnosti k Vám. Mne sa zdá, že to chce práve Ježiš.“ (Epist I, 206)

Perpetua, Cecília, Uršuľa, Agnesa, Genovéva, Hildegarda z Bingenu, Klára, Gertrúda, Brigita, Angela Merici, Terézia z Ávily, Ružena Limská, Margita Mária Alacoque, Mária Magdaléna de’ Pazzi, Gemma Galgani, Teresa Musco, Natuzza Evolo... Za každým z týchto mien sa ukrýva jedinečný príbeh. Stretnutie, boj, odpoveď. To sú momenty, ktoré charakterizujú osudy mnohých žien fascinovaných Božou prítomnosťou. Žien oddaných modlitbe a praktickej láske, ktoré stáli nablízku chudobným a biednym. Žien jednoduchých i vzdelaných, šľachtičien i slúžok. V určitom okamihu života sa stretol ich a Ježišov pohľad a ony – priťahované touto Božskou silou – sa rozhodli žiť z neho a s ním. Už navždy. Hoci mali tieto ženy pohľad upretý na nebo, zostávali nohami pevne na zemi, pripravené konať v prospech ľudí. A Boh im viditeľným spôsobom dával zakúšať pomoc v podobe nebeských anjelov. Spoločným menovateľom týchto výnimočných mystičiek, patriacich do tisícročnej histórie Cirkvi, je skutočnosť, že na ich ceste boli prítomní anjeli, ktorí neustále kontemplujú Boha tvárou v tvár, velebia ho a slúžia mu. Ženy ochraňované anjelmi strážnymi, ktoré odvážne čelili prekážkam, zmenili prostredie a život svojej doby, založili nové rehoľné rády a boli nositeľkami nádeje a lásky. Lásky, ktorá všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa a všetko vydrží.

Perpetua, Cecília, Uršuľa, Agnesa, Genovéva, Hildegarda z Bingenu, Klára, Gertrúda, Brigita, Angela Merici, Terézia z Ávily, Ružena Limská, Margita Mária Alacoque, Mária Magdaléna de’ Pazzi, Gemma Galgani, Teresa Musco, Natuzza Evolo... Za každým z týchto mien sa ukrýva jedinečný príbeh. Stretnutie, boj, odpoveď. To sú momenty, ktoré charakterizujú osudy mnohých žien fascinovaných Božou prítomnosťou. Žien oddaných modlitbe a praktickej láske, ktoré stáli nablízku chudobným a biednym. Žien jednoduchých i vzdelaných, šľachtičien i slúžok. V určitom okamihu života sa stretol ich a Ježišov pohľad a ony – priťahované touto Božskou silou – sa rozhodli žiť z neho a s ním. Už navždy. Hoci mali tieto ženy pohľad upretý na nebo, zostávali nohami pevne na zemi, pripravené konať v prospech ľudí. A Boh im viditeľným spôsobom dával zakúšať pomoc v podobe nebeských anjelov. Spoločným menovateľom týchto výnimočných mystičiek, patriacich do tisícročnej histórie Cirkvi, je skutočnosť, že na ich ceste boli prítomní anjeli, ktorí neustále kontemplujú Boha tvárou v tvár, velebia ho a slúžia mu. Ženy ochraňované anjelmi strážnymi, ktoré odvážne čelili prekážkam, zmenili prostredie a život svojej doby, založili nové rehoľné rády a boli nositeľkami nádeje a lásky. Lásky, ktorá všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa a všetko vydrží.