František Šťastný

O osirelom kostole na konci sveta a ľuďoch, ktorí s ním boli určitým spôsobom spätí. A o neprávosti, ktorá sa na nich udiala. Na obyčajných ľuďoch, žijúcich v tomto kúte Slovenska svoje obyčajné životy i na mĺkvom svedkovi ich osudov - kostole, ktorý si tu ich predkovia postavili. Čitateľa osloví štylistická ľahkosť textu knihy a schopnosť autora urobiť aj z takejto ťažkej a vážnej témy pútavé čítanie. Aj samotný opis kostola a jeho vnútorného zariadenia dokázal pretransformovať do zrozumiteľnej, aj bežnému človeku prijateľnej podoby, pritom však faktografická presnosť je úplne dodržaná. Čitateľ sa tak nenasilnou formou dozvie, ako tento kostol, ktorý je mimochodom národnou kultúrnou pamiatkou, vyzerá i o najväčšom skvoste jeho interiéru - oltári, ale aj o ďalších súčastiach mobiliáru. Neoceniteľné a v mnohých ohľadoch objaviteľské sú informácie o organe kostola a dvoch zvonoch v priľahlej zvonici.

Autor s hlbokou znalosťou problematiky približuje čitateľovi "epizódy" v oblasti technológie postupov a organizácie práce v rokoch 1960 - 1990 v stavebníctve a veľmi citlivo a sociálne približuje hrdinov práce, ktorá poskytla prístrešie tisícom ľudí bez strechy nad hlavou.

Ing. František Šťastný (1935) patrí medzi autorov literatúry faktu. Je profesiou stavbár, a tak aj knihy, ktorých je autorom, sú v prevažnej miere zo stavbárskeho prostredia. Vychádzajú z jeho životných, hlavne stavbárskych skúseností, resp. aj z výskumov, ktoré pri príprave nejednej publikácie robil, no opäť takých, ktoré sa priamo či sprostredkovane týkali stavieb a stavebníctva, napr. Kostol na konci sveta a odsun Nemcov z horného Spiša, Prešov 2011. No aj v nej sa zaoberal nielen osudmi ľudí, ktorí kostol postavili a ho navštevovali, ale aj osudmi samotného kostola, stavby, ktorá bez ľudí stráca svoj zmysel. Šťastného debutom však bola kniha o jednej prešovskej ulici – o Sabinovskej ulici. A tak aj knihu pomenoval, no opäť s akcentom na stavbárstvo – jej názov znie Sabinovská padla, historky ostali, Prešov 2004. Kniha sa stretla s veľkým záujmom čitateľov a v krátkom čase sa minul celý tisíckusový náklad. Stavbárske epizódy, Prešov 2009, bola ďalšou jeho stavbárskou knihou, na ktorú bezprostredne nadväzuje posledná – s názvom Horúca stolička direktora. Kniha nie je len Šťastného výpoveďou o jeho skúsenostiach, o jeho bohatých zážitkoch, ale je predovšetkým holdom slovenským stavbárom, ktorí dokázali v najrozmanitejších a ťažkých podmienkach vybudovať stavby, ktoré, ak ich človek nezničil, i dnes plnia svoje poslanie. Pre Františka Šťastného je typický jemný humor, drobná irónia – prvky, ktoré jeho príbehy ozvláštňujú, robia ich čitateľsky príťažlivými a to aj vtedy, keď autor podáva zdanlivo čitateľsky nezáživné údaje. Jeho majstrovstvom totiž je premeniť čísla, mená, historické a geografické údaje, stavbárske normy a iné na napínavý rozprávačský príbeh. A to sa udialo aj v tejto knihe. A ešte niečo – vďaka autorovi, vďaka jeho knihe čitateľ – „nestavbár“ aspoň trochu nahliadne do stavbárskeho remesla a porozumie neľahkej, no krásnej stavbárskej profesii.

Cez dejiny jednej prešovskej ulice, písané živým literárnym jazykom, sa dozvie čitateľ o bežnom živote obyvateľov východoslovenského mesta. Kniha určite zaujme aj čitateľov, ktorí Prešov ešte nepoznajú. Vo svojej podstate je jedinečná a zaujímavá. Z pamäti času autor vyberá útržky života a skladá z nich mozaiku historickej podoby, cez ktorú môžeme identifikovať jedinečnosť a neopakovateľnosť letokruhov na strome života daného priestoru. Je písaná životmi prostých ľudí, ich zážitkami, niekedy aj pikantnými a veľkú časť verejnosti - prešovskej verejnosti pri čítaní stránok už len s nostalgiou zaspomína na roky detstva či udalosti.