Marián Tkáč strana 2 z 2

Kniha o osudoch ľudí, ktorí spoluvytvárali našu históriu, spája beletristický a faktografický prístup k tejto širokej historickej téme. Príbeh o hľadaní a nachádzaní úspechov na tejto zemi, o ceste k bohatstvu, o jeho užívaní a o jeho rozplývaní sa. Je to príbeh o ľuďoch z mäsa a kostí, spravodlivých i náruživých, veľkorysých aj úzkostlivých, dodržujúcich princípy i hľadajúcich výhody bez ohľadu na ne. Turzovci patrili k najvýznamnejším magnátskym rodinám v strednej Európe od konca 15. do prvej štvrtiny 17. storočia a v tom čase zastávali celý rad významných spoločenských, politických a podnikateľských pozícií. Najvýznamnejší príslušník rodu Juraj Turzo sa stal uhorským palatínom (1609) a založil slovenskú luteránsku cirkev (Žilinská synoda 1610).

Krátka, ale zaujímavá je história bratislavských bánk od vzniku Československa po koniec 40. rokov s exkurzom do čias monarchie. Hoci sme mali málo bankárov, najvýznamnejší z nich, americký Slovák Michal Bosák, založil v Bratislave vlastnú banku a jeho podpis figuruje dokonca aj na americkom dolári. Medzi známymi bankovými úradníkmi a bankármi boli aj osobnosti, ako Hviezdoslav, Tajovský, Hodža, Blaho, Juriga, Okánik, Karvaš, Tvarožek a ďalší. V knihe sú opísané nielen ich osudy, ale aj osudy najslávnejšieho slovenského bankárskeho rodu Makovickovcov, pohnutý život Imricha Karvaša, záhadná smrť Tomáša Tvarožka, súvislosti vzniku novej meny v 20. rokoch, povojnová menová reforma a napokon centralizácia bánk v čase budovania socializmu. V 21 kapitolách tu nájdeme známe i menej známe osobnosti, udalosti, príbehy, množstvo fotografií a dobových dokumentov súvisiacich s peniazmi a bankami na "bratislavskej Wall Street", ktorá viedla v polovici 20. storočia po dnešnej Štúrovej a Medenej ulici, ale aj históriu objavenia zlatého pokladu biatekov pod novostavbou Tatra banky.

Kniha je putovaním slovenskými dejinami, je príbehom nášho národa. Autor tento príbeh porozprával svojím uhlom pohľadu. Zmyslom knihy nie je dať jediný výklad dejinných udalostí odohrávajúci sa v priestore obývanom Slovákmi, ale poctivo a zodpovedne hľadať " slovenskú pravdu ".

Voľné pokračovanie Zemplínskeho neba (1996), knihy s detektívnym nádychom, v ktorej sa osobný príbeh (rozpad manželstva) Štefana Goru, donedávna vysokopostaveného muža vo veľkom svete (staviteľa Paláca), prelína s hľadaním príčin smrti majiteľa a osu du vzácneho obrazu, ktorý sa stratil pri búraní kaštieľa v roku 1952 v malej zemplínskej obci Valal. Návrat ku koreňom umožňuje Gorovi písanie obecnej kroniky. V Druhej epoche (Zemplínske nebo II) sa Štefan Gora vracia po rokoch do rodného Valala, aby zistil, prečo sa v súvislosti s jeho vcelku úspešnou účasťou v konkurze na miesto generálneho riaditeľa verejnoprávneho masmédia objavili informácie, že v min ulosti bol agentom tajnej bezpečnosti napriek tomu, že má hneď dve negatívne lustračné osvedčenia. Jeho spolužiak Ľudvik Klacifaj, ktorý by mohol o celom probléme vedieť viac, však záhadne umiera.

Pútavo napísaný príbeh slovenských dejín od súčasnosti až po časy, v ktorých sa len hmlisto črtajú naše korene. Autor tento príbeh prerozprával svojím – slovenským – uhlom pohľadu, čo je iste podnetné, keďže interpretácia mnohých faktov bola (a čiastočne stále je) poplatná minulým mocenským a štátoprávnym pomerom. Zmyslom knihy je zamýšľať sa stále nanovo (aj pod vplyvom nových výsledkov vedeckého bádania), či mnohé nemohlo byť aj inak, ako sme si doteraz mysleli.

Voľné pokračovanie Zemplínskeho neba (1996), knihy s detektívnym nádychom, v ktorej sa osobný príbeh (rozpad manželstva) Štefana Goru, donedávna vysokopostaveného muža vo veľkom svete (staviteľa Paláca), prelína s hľadaním príčin smrti majiteľa a osu du vzácneho obrazu, ktorý sa stratil pri búraní kaštieľa v roku 1952 v malej zemplínskej obci Valal. Návrat ku koreňom umožňuje Gorovi písanie obecnej kroniky. V Druhej epoche (Zemplínske nebo II) sa Štefan Gora vracia po rokoch do rodného Valala, aby zistil, prečo sa v súvislosti s jeho vcelku úspešnou účasťou v konkurze na miesto generálneho riaditeľa verejnoprávneho masmédia objavili informácie, že v min ulosti bol agentom tajnej bezpečnosti napriek tomu, že má hneď dve negatívne lustračné osvedčenia. Jeho spolužiak Ľudvik Klacifaj, ktorý by mohol o celom probléme vedieť viac, však záhadne umiera.

Voľné pokračovanie Zemplínskeho neba (1996), knihy s detektívnym nádychom, v ktorej sa osobný príbeh (rozpad manželstva) Štefana Goru, donedávna vysokopostaveného muža vo veľkom svete (staviteľa Paláca), prelína s hľadaním príčin smrti majiteľa a osu du vzácneho obrazu, ktorý sa stratil pri búraní kaštieľa v roku 1952 v malej zemplínskej obci Valal. Návrat ku koreňom umožňuje Gorovi písanie obecnej kroniky. V Druhej epoche (Zemplínske nebo II) sa Štefan Gora vracia po rokoch do rodného Valala, aby zistil, prečo sa v súvislosti s jeho vcelku úspešnou účasťou v konkurze na miesto generálneho riaditeľa verejnoprávneho masmédia objavili informácie, že v min ulosti bol agentom tajnej bezpečnosti napriek tomu, že má hneď dve negatívne lustračné osvedčenia. Jeho spolužiak Ľudvik Klacifaj, ktorý by mohol o celom probléme vedieť viac, však záhadne umiera.