Ladislav Tkáčik

John Sallis vo svojej knihe Významy krajiny, ktorá sa venuje stvárneniu krajiny v maliarstve, vychádza z tvrdenia, že zem je základným elementom, ktorý poskytuje ľuďom i ostatným živým bytostiam útočisko a čitateľom predkladá pôsobivé syntetické dielo. Významy krajiny ponúkajú tri druhy analýz, ktoré sú síce odlišné, ale priebežne sa neustále prelínajú. Prvá pozostáva z rozsiahlych analýz charakteristických krajín štyroch exemplárnych maliarov, Paula Cézanna, Caspara Davida Friedricha, Paula Kleeho a Guo Xiho. Sallis sa následne obracia k vlastným spisom týchto umelcov – traktátom, esejam a listom – o umení vo všeobecnosti a krajinomaľbe zvlášť, a zasadzuje ich do filozofického kontextu. Tretí druh analýz čerpá ako z teoretických textov samotného autora, tak aj z kanonických textov filozofie umenia (Kant, Schelling, Hegel a Heidegger). Ide o analýzy, ktoré čitateľovi ponúkajú prehĺbenie porozumenia pre krajinu ako pozemský príbytok človeka i pre krajinomaľbu, ktorá v súčasnom umení zažíva istú renesanciu. Súčasťou knihy je aj 32 diskutovaných farebných reprodukcií. Preložil Ladislav Tkáčik.

10. júna 2024 si pripomíname 350. výročie uvedenia prvých kapucínov do Pezinka, 350 rokov ich prítomnosti uprostred konkrétnej krajiny, na jednom mieste, v jednom z pôvabných miest na úpätí Malých Karpát. Autor knihy mapuje prvé stopy kapucínov na našom území od konca 16. storočia i jednotlivé kroky, ktoré vyústili do ich usídlenia v Pezinku, ktorý sa stal prvým miestom v Uhorsku, s ktorým natrvalo spojili svoj život i pôsobenie. Autor, kapucín a filozof, tvrdí, že krajina i mesto sú ako text, ktorý je potrebné čítať, ktorý je potrebné sa naučiť čítať a že len tak nám krajina sprístupní príbeh, ktorý je našim príbehom, ktorý sa stane našim príbehom.

Slovenský preklad majstrovského diela flámskeho mystika Jana van Ruysbroecka (1293 – 1381) Vanden seven trappen (lat. De septem gradibus amoris), v ktorom autor rozoberá aktívny, vnútorný a kontemplatívny život na pozadí anjelskej hierarchie a metafory polyfónneho spevu. Napriek tomu, že ide o menšie Ruysbroeckovo dielo, obsahuje koncentrovane celú doktrínu jeho náuky a záverečné kapitoly patria k autorovým najkrajším a najvycibrenejším textom. Slovenský preklad bol vyhotovený z latinského prekladu Vavrinca Suria, ktorý vznikal v Kolínskej kartúze od roku 1549 a v roku 1552 bol vydaný ako súčasť Ruysbroeckovho Opera Omnia. Práve tento vynikajúci a referenčný preklad sa stal základom pre preklady do viacerých národných jazykov.

Knižný rozhovor, ktorý sa Vám dostáva do rúk, mal byť pôvodne omnoho skromnejším. Mal reflektovať profesorovo životné jubileum, ktoré oslávil 23. januára 2016 a reprezentatívne trojzväzkové súborné vydanie profesorových filozofických štúdií. Rozhovor sme začali plánovať v lete roku 2015, no kvôli práci na "Filozofických štúdiách" sme ho začali až v januári tohto roku a chceli ho publikovať v časopise Ostium. Kvôli operatívnosti sme zvolili formu dopisovania si. Formuloval som otázku a odpoveď viedla k položeniu ďalšej. Virtuálny rozhovor sa však aj vďaka zvolenej forme rozrástol tak, že už v začiatkoch sme opustili možnosť jeho časopiseckého publikovania. Dúfam však, že aj napriek istej sterilnosti, ktorá je často daňou za možnosť precíznejšieho písomného formulovania, si takto zachytený rozhovor uchováva črty osobného zaujatia, výrazu a vášne, ktoré naopak, v akademickom písaní možno vidieť len vzácne. Snáď sa nám do istej miery podarilo zachytiť pohyb myslenia, siločiary a ohniská skúseností, ktoré nie sú dnes docenené a súčasníkom tak často unikajú!

Kniha Ladislava Tkáčika, pedagóga katedry filozofie, „Príspevok Emmanuela Lévinasa k fenomenológii daru“ zodpovedá nadpisu: Ide o text so skromnou ambíciou byť príspevkom. Nesnaží sa pokryť celé pole problematiky daru či darovania, no snaží sa byť verný fenomenologickému prístupu. Autor začína text etymologickými poznámkami, vďaka ktorým predbežne načrtáva zastreté významy termínu „dar“ a pokračuje topografiou relevantného priestoru, ktorý je podnetným pre celú súčasnú diskusiu o fenoméne daru: Venuje sa Maussovi, Derridovi, Ricoeurovi, Marionovi, Hénaffovi, Bourdieuovi, Heideggerovi. Stredná kapitola nazvaná „Intermezzo“ je kľúčová pre porozumenie významu Lévinasovho diela pre porozumenie daru. Autor to ukazuje na pozadí Lévinasovho kritického vyrovnávania sa s Husserlovou metodológiou, čo ho vedie k uznaniu neobjektivujúcich typov intencionality: intencionality slasti a intencionality túžby. Záverečnú tretiu časť autor venuje prípadovým štúdiám: overovaniu hľadiska vzhľadom k základným témam, ktoré sa chronologicky vynárajú v Levinasovom diele: fenoménu oddelenosti ľudskej bytosti, fenoménu zmyslovej slasti, domu, ženstva, tváre a pokusu myslieť Boha.