Iida Turpeinen

Prírodovedec a teológ Georg Wilhelm Steller sa v roku 1741 pripojí k Beringovej veľkej severnej výprave, ktorej cieľom je nájsť námornú cestu z Ázie do Ameriky a zaplniť biele miesta na mape. Steller počas plavby zaznamenáva nové živočíšne aj rastlinné druhy. Expedícia však stroskotá, členovia posádky vrátane kapitána Beringa zomierajú od hladu a na skorbut, až kým Steller neobjaví dovtedy neznámeho mierumilovného morského cicavca, vďaka ktorému sa jeho meno zapíše do dejín: Stellerovu morskú kravu. O sto rokov neskôr fínsky gubernátor ruskej Aljašky Johan Hampus Furuhjelm vyšle svojich mužov, aby pre profesora zoológie na cárskej univerzite našli kostru morskej kravy, o ktorej sa vraví, že dávno vyhynula. V roku 1952 reštaurátor John Grönvall rekonštruuje v dnešnom Fínskom prírodovednom múzeu kostru vyhubenej Stellerovej morskej kravy. Román Živé tvory je fascinujúcim dobrodružným rozprávaním o ľudskej túžbe oživiť to, čo človek nevedomky zničil. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Prírodovedec a teológ Georg Wilhelm Steller sa v roku 1741 pripojí k Beringovej veľkej severnej výprave, ktorej cieľom je nájsť námornú cestu z Ázie do Ameriky a zaplniť biele miesta na mape. Steller počas plavby zaznamenáva nové živočíšne aj rastlinné druhy. Expedícia však stroskotá, členovia posádky vrátane kapitána Beringa zomierajú od hladu a na skorbut, až kým Steller neobjaví dovtedy neznámeho mierumilovného morského cicavca, vďaka ktorému sa jeho meno zapíše do dejín: Stellerovu morskú kravu. O sto rokov neskôr fínsky gubernátor ruskej Aljašky Johan Hampus Furuhjelm vyšle svojich mužov, aby pre profesora zoológie na cárskej univerzite našli kostru morskej kravy, o ktorej sa vraví, že dávno vyhynula. V roku 1952 reštaurátor John Grönvall rekonštruuje v dnešnom Fínskom prírodovednom múzeu kostru vyhubenej Stellerovej morskej kravy. Román Živé tvory je fascinujúcim dobrodružným rozprávaním o ľudskej túžbe oživiť to, čo človek nevedomky zničil. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

1741. The crew of Vitus Bering's ill-starred Great Northern Expedition are shipwrecked off a remote, uncharted island. With no hope of rescue, they give in to despair. Until they discover the flesh of a huge marine mammal that feeds in herds on the kelp in the bay. 1859. The Russian colony of Alaska is on the brink of collapse. Governor Hampus Furuhjelm takes solace in the quest for a unique artefact: a complete skeleton of what is now known as Steller's Sea Cow, rumoured to have disappeared a hundred years before. Even extinct, the sea cow will continue to shape lives and destinies, from the woman charged with sketching its likeness from its bones, to the expert egg restorer who will refurbish those same bones a century later. A tribute to an iconic lost creature, and an adventure through three centuries of scientific exploration, Beasts of the Seacharts the unseen consequences of grand human ambitions and the urge to resurrect what we, in our ignorance, have destroyed.

Přírodovědec a teolog Georg Wilhelm Steller se v roce 1741 připojuje k Velké severní expedici, při níž kapitán Vitus Bering a jeho posádka hledají námořní cestu z Asie do Ameriky. Přestože nikdy nedosáhnou americké pevniny, zapíšou se do historie: Objeví sirénu, nazývanou též ochechule nebo mořská kráva. Zhruba o sto let později vyšle Hampus Furuhjelm, finský guvernér ruského území Aljašky, své muže hledat kostru tohoto mohutného mořského savce, o němž se říká, že zmizel před sto lety. V roce 1952 dostává John Grönvall, restaurátor v dnešním Finském přírodovědném muzeu, za úkol zrenovovat kostru Stellerovy mořské krávy, která je v té době již vyhubená. Poslední siréna je dechberoucím dobrodružstvím napříč staletími a fascinujícím pohledem na téma vymírání živočišných druhů, ale také příběhem velkých lidských ambicí a touhy vzkřísit to, co člověk ve své nevědomosti zničil. Román originálně popisuje dilemata, která před lidstvem stojí, a je vzácným typem díla, jež dokáže měnit lidské postoje.