Sofia Tužinská

Leonardo Padura (1955) je jedným z najprekladanejších kubánskych spisovateľov novej generácie. Román Ako prach vo vetre je kronikou spoločensko-politickej situácie na Kube od druhej polovice minulého storočia po súčasnosť. Adela je dcéra imigrantov, Američanka prvej generácie. Jej otec pochádza z Argentíny, no usadil sa v New Yorku, a matka Kubánka žije na opačnom konci USA v Tacome. Keď si jedného dňa s priateľom pozerajú fotografie z mladosti jeho matky, Adela na jednom obrázku uvidí svoju matku Loretu s tehotenským bruškom. Vysvitne, že jej matka sa v skutočnosti volá Elisa a kedysi patrila do skupiny mladých vysokoškolákov, ktorí si hovorili Klan. Od tej chvíle Adela začne pátrať, kto v skutočnosti je jej matka, kto je jej biologickým otcom a kto je vlastne aj ona sama. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Dojímavý príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami o spomienkach, láske a nádeji uprostred hrôz Osvienčimu. Tento bolestne dojímavý príbeh sa vám vryje priamo do srdca, pretože autorka ho vydala pri príležitosti sedemdesiateho piateho výročia oslobodenia Auschwitzu. Hrôzy tohto koncentračného tábora podáva tak sugestívne, že sám čitateľ je ochromený strachom, akoby mu šlo o život. V septembri roku 1943 sa mladá Ella dostane z Francúzska do koncentračného tábora Auschwitz. Vedúca ženského tábora Maria Mandelová, krvilačná esesáčka prezývaná Beštia, zistí, že dokonale ovláda kaligrafiu, a tak ju prijme ako zapisovateľku do ženského orchestra. Vďaka jazykovým znalostiam začne Ella pracovať v skladoch Kanada, kde v batožine odobranej deportovaným nájde množstvo pohľadníc a fotografií a rozhodne sa na ne napísať ich príbehy, aby nikto nezabudol, kým boli. Zatiaľ čo si vytvára priateľstvá so spoluväzenkyňami, snaží sa prežiť zlo páchané na väzňoch a zároveň zabrániť, aby esesáci neprišli na jej osobitný odpor vyjadrený slovami, medzi väzňami vypukne vzbura, ktorá ešte viac ohrozí život Jožka, muža ktorého miluje a aj jej vlastný. Takmer o štyridsať rokov neskôr dostane mladá Bella škatuľku plnú pohľadníc. „To sú pohľadnice, ktoré písala tvoja mama, keď bola na východe. Pohľadnice z východu: tak ich volala. Chcela, aby si si ich prečítala, keď dozrie čas. Teraz je ten správny čas.“ Kombináciou fikcie s historickými postavami, ako Josef Mengele, Heinrich Himmler, Irma Greseová, Rudolf Hoss, Anna Franková či Alma Roséová, sa Reyes Monforte vracia k žánru, ktorému sa ako autorka zasvätila. Potvrdila tak, že tento bohato zdokumentovaný, vášňou a emóciami nabitý príbeh, je jej najambicióznejšie dielo. Príbeh o oslobodzujúcej sile slov bol vydaný pri príležitosti 75. výročia oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz.

Horkosladký literárny triptych o láske, zrade a o argentínskom tangu. Prvý príbeh sa odvíja od stávky dvoch hudobných skladateľov a jedného z nich zavedie do Buenos Aires roku 1928. Spolu so svojou manželkou Mechou sa na zaoceánskom parníku stretnú s Maxom, profesionálnym tanečníkom, zvodcom, bonvivánom a darebákom, ktorého vášnivý tanec predurčil stať sa jedným z vrcholov manželského trojuholníka. O niekoľko rokov neskôr sa Max s Mechou znovu stretnú v súvislosti s krádežou listov kompromitujúcich Mussoliniho zaťa.

Monumentálna historická freska, ktorá rozvíja príbeh o tom, ako mali tri šachové partie spečatiť dohodu o osude Sevilly. León, mladý muž vychovaný Rádom maltézskych rytierov, prichádza do mesta, aby našiel zmluvu, ktorú v 13. storočí podpísal Alfonz Múdry a posledný moslimský vládca Sevilly. Tá určuje podmienky šachového turnaja medzi monarchami, ktorého výsledok má rozhodnúť o prítomnosti moslimov v meste ovládnutom kresťanmi. O šesť storočí neskôr je však turnaj stále otvorený, záverečná parita sa totiž neodohrala, a zmluva s pravidlami hry zásadným spôsobom ovplyvní život Leóna, jeho manželky a dvoch nasledujúcich pokolení.