Jurij Tyňanov

Smrť veľvyslanca je román, ktorý sprítomňuje osudy ruského diplomata a dramatika Alexandra Sergejeviča Gribojedova (1795 – 1829), autora trpkej komédie Útrapy z rozumu, v službách ruskej diplomacie, ktorá sa práve vyrovnáva s dôsledkami víťazného konfliktu vybojovaného s Perziou. Impérium s centrami v Moskve a Petrohrade Jurij Tyňanov, tvorca diela, špičkový literárny vedec a súčasník generácie rusko-sovietskej literárnej avantgardy, sníma na jednom z jeho mocensko-dejinných vrcholov tak trocha aj ako grandiózny blúznivý cirkus, v ktorom sa bojuje o umelcovu dušu. Ústredný protagonista, rovesník legendárnych dekabristov, čitateľov v dvoch častiach rozsiahlej prózy prevedie zákulisím kultúrneho i politického diania dobovej superveľmoci: v pútavých mikroscénach stretneme Alexandra Sergejeviča Puškina, filozofa Piotra Jakovleviča Čaadajeva, ministra zahraničných vecí; spoznáme aj vládny kabinet cárových poradcov, zostavený z bizarných figúrok a zoznámime sa letmo i so samotným monarchom Mikulášom. Ako komparz sa mihnú postavičky literátov druhého rangu: Osip Ivanovič Senkovský a Fadej Venediktovič Bulgarin; nie nevýznamnú rolu zohrá Gribojedovova milenka, skvelá baletka Katarína Telešovová. Pri sprítomňovaní dejinného pozadia sa snúbi groteska s tragikou. V druhej časti čitateľ okúsi Gruzínsko dvadsiatych rokov devätnásteho storočia: hrozno, granátové jablká, horúce kúpele, vášne žien i vrenie horských klanov. Napokon dej percipientov sotí do víru orientálneho sveta. Z arómy korenia, zo spletí zámerov nesmierne presvedčivo psychologicky uchopených vládnucich eunuchov a ruských prebehlíkov sa vynára zlovestný prízrak menom džihád. Atmosféru zahusťuje diplomatická vojna, rozohraná ako šachová partia – na opačnom konci oproti Rusku zasadne Británia. Impérium nekonečných stepí v prípade víťazstva získa priamy dostup k všetkým svetovým oceánom prepojeným súvislým územím...

Biograficko-historický román Jurija Tyňanova sa zaoberá detstvom a mladosťou veľkého ruského básnika Alexandra Sergejeviča Puškina. Autor, výborný znalec Puškinovej doby, zachytáva obraz rodinného života a prostredníctvom atmosféry a charakterov rodinných príslušníkov objasňuje, čo všetko formovalo osobnosť Puškina. Čitateľ sa v románe stretáva aj s ďalšími velikánmi ruskej literatúry a umenia, ktorí spolu s mladým Puškinom študovali na elitnom lýceu v Cárskom sele. Román má mnohovrstvovú zložitú štruktúru, používa prvky Puškinovej tvorby a pracuje s jeho reálnymi aj domnelými predstavami a postojmi, čo vyvoláva pocit homogénnosti s textami nesmrteľného básnika. Tyňanov vo svojej knihe napriek vlastným historicko-teoretickým postulátom vytvoril obraz epochy Puškinových diel a Puškina zobrazil ako človeka aj majstra básnického remesla, ako filozofa i tvorcu nových básnických foriem. Vďaka Tyňanovovi a jeho dielu pred čitateľa vstupuje básnik a človek, akým Puškin v skutočnosti bol.