Dubravka Ugrešic

‘A writer to cherish’ Susan Sontag ‘The story of a shattered life can only be told in bits and pieces’A pink cigarette lighter, lollipop sticks, a beer-bottle opener: these are some of the contents of Roland the Walrus’s stomach, displayed in the Berlin Zoo. As our narrator wanders the city, she recalls the objects and memories, dreams and reflections that make up her life – a photo album, a recipe, a fleeting love affair – as they connect to reveal the fractured reality of being an exile. Written in the aftermath of the breakup of Yugoslavia, The Museum of Unconditional Surrender is a quietly profound, absurdly humorous meditation on displacement, yearning and the weight of the past.

Román spisovateľky Dubravky Ugrešić Baba Jaga zniesla vajce sa vzpiera jednoznačnej charakteristike: vychádza z toho najlepšieho v postmodernizme a zároveň postmodernu prekonáva, venuje sa feministickým témam, ale feminizmus prekračuje. Hlavným námetom románu je staroba žien, ktorú autorka podáva z viacerých pohľadov a striedanie perspektív používa ako účinný nástroj na rozvíjanie príbehu a kladenie provokatívnych otázok. Vyrovnávanie sa žien so starnutím je v tomto románe stvárnené ako zápas o život a o jeho nevyhnutný koniec, ktorý má mnoho podôb a jednu spoločnú túžbu dôstojnosť. Univerzálnu tému autorka konkretizuje na priestore strednej Európy a na pozadí rozsiahlej slovanskej mytológie Baby Jagy, odrážajúcej podvedomú reakciu spoločnosti na prítomnosť starých žien v našom svete. Román s prvkami tragiky aj frašky je aktuálny a napojením na mýty dostáva nadčasový a archetypálny rozmer. Ugrešić využíva demiurgickú pozíciu rozprávania a majstrovsky znižuje ťaživosť námetu ironickým odstupom a typológiou postáv, ktoré prirodzene a zároveň jedinečne dokazujú zamýšľané tézy. Napriek tomu, že autorka si dáva záležať, aby román bol dokonale vyladeným literárnym dielom, jej cieľom je hranice literatúry prekročiť a dotknúť sa sveta skutočných a živých ľudí. Preložil Martin Djovčoš.

Dubravka Ugrešić putuje od demonštrantov v newyorskom Zuccottiho parku, cez melancholické sídlisko v Amsterdame, Tel Aviv, Filipíny, Zagreb, Gent: Európa v sépiovej je nutným čítaním pre každého, kto chce ohmatať a precítiť, čo sa s nami deje v tejto civilizácii, ktorá nás rozmaznáva a ponižuje zároveň. Dubravka Ugrešić je jedným z najzaujímavejších zjavov chorvátskej literatúry. Začiatkom deväťdesiatych rokov ju z jej vlasti vyhnal argresívny chorvátsky nacionalizmus, a dodnes tam oficiálnymi miestami nie je príliš vítaná. Žije v Amsterdame. Je laureátkou množstva prestížnych európskych literárnych cien. V roku 2016 získala Neustadt Prize, americký ekvivalent Nobelovej ceny za literatúry, za svoj prenikavý, jedinečný, nezávislý pohľad a literárne majstrovstvo. Európa v sépiovej je jej najnovšou knihou. Jedným z miest jej z úvah je tiež Bratislava, ktorá vôbec neunikla jej melanchólii, ani nemilosrdnému humoru v kapitole, ktorá sa volá tak ako celá kniha: Európa v sépiovej. Predslov k slovenskému vydaniu napísal Michal Havran. Je to zároveň jedna z najdôležitejších slovenských esejí o dnešnej Európe.