Miroslava Urbanová

Viera Kraicová (5.júl 1920, Modra – 29.apríl 2012, Bratislava) bola významná predstaviteľka slovenskej maľby a ilustrácie, ktorej tvorba sa vymyká generačným nástupom a škatuľkám súdobých výtvarných tendencií. Hoci bola výtvarne a výstavne činná už od štyridsiatych rokov, začiatok jej zrelej tvorby v rámci slobodného autorského hľadania sa datuje až do konca päťdesiatych a začiatku šesťdesiatych rokov 20.storočia. V tom čase založila s kolegyňami z pražských štúdií Skupinu 4 (1958 – 1966) a začali spoločne vystavovať. V zbierke Galérie Nedbalka sú zastúpené Kraicovej obrazové experimenty na hranici abstraktného a figuratívneho zobrazenia, spontánne gestické maľby, ale aj jej utiahnutejšie, imaginatívne figuratívne polohy či návrat k farebnej škvrne ako hlavnému výrazového prostriedku a sprostredkovateľke emocionálneho výrazu.

Lucia Dovičáková (1981) patrí k neprehliadnuteľným umelkyniam na slovenskej výtvarnej scéne. V centre Dovičákovej záujmu je žena a jej obraz. Výstava Cítim sa ako… predstavuje diela Lucie Dovičákovej zo zbierky Galérie Nedbalka, ktoré odrážajú nosné témy objavujúce v autorkinej tvorbe od jej študentských čias po súčasnosť, rozdelené do tematických okruhov: Rozprávky o kráse, Žena a iné spotrebiče v domácnosti, Zvery v nás, Moja krv a mlieko a Cítim sa ako... Dovičákovej obrazy dokážu preklenúť priepasť medzi teóriou a každodennou realitou, medzi presvedčenými feministami*tkami a tými, ktorí*é pri pohľade na jej diela zažijú aha-moment napr. v podobe smiechu nad situáciou, ktorá je síce zveličením, ale zasahuje podstatu problému s milimetrovou presnosťou. Práve (seba)irónia a zveličenie sú zbraňou, ktorá sa v správnych rukách dokáže premeniť na emancipačný nástroj.