Marek Vadas

Peter Pišťanek o najnovšej knihe Mareka Vadasa napísal: „Prečo sa rúči slovenský mládenec Marek Vadas odvracia kamsi preč, mimo nášho sveta, prečo mu nestačia naše devy, ale musia to byť exotické krásky s ebenovými bokmi, prečo ho neláka tunajšia, naša, slovenská mágia a naše vlastné tajomstvá, ale stále nazíza preč, na čierny kontinent? Dobre ho sledujem, koťuhu, a toto je už po druhý raz! Že by nám chcel svojimi knihami povedať, že nejestvuje žiadny „náš" a „iný" svet, že je len jeden spoločný a v ňom sa všetci melieme dokopy? A naozaj si myslí, že životné trápenie mladého dievčaťa v Afrike nie je o nič menej významné, ako keby sa to stalo nejakej slovenskej deve? Držme si klobúky, lebo Vadas nás vo svojich poviedkach zavedie tam, kde sme ešte neboli. Nie do Afriky Viktóriiných vodopádov, safari a žiráf spomalene prebiehajúcich krížom cez cestu tesne pre naším landroverom, ale do tajomnej, magickej, dusnej krajiny, lákavej a zároveň odpudzujúcej ako cigánska osada. Vadasova Afrika v nás zanechá vypálené znamenie, horkú guču v hrdle. No nebudem mu ďalej odrádzať čitateľov. Je to aj vtipné, mimochodom. Je to Vadas."

Zbierka poviedok Liečiteľ získala prestížnu Cenu Anasoft litera – najlepšia kniha roka vychádza v piatom vydaní s ilustráciami Mária Domčeka. Bola už preložená aj do češtiny, ukrajinčiny a maďarčiny. Súčasne vychádza aj česká verzia.

Marek Vadas (* 1971 v Košicích) na svých cestách do rovníkové Afriky získal nejen znalosti místní kultury a zvyků, ale dokonce i důvěru krále jednoho z domorodých kmenů Kamerunu, a stal se jeho poradcem. Vadasovy povídky nás berou na cestu do tropických pralesů, zapadlých vesnic i bujících velkoměst černé Afriky, do míst, kde lidé dosud žijí s duchy, šamany a mytickými bytostmi. V takovém světě si může běloch vyměnit tělo s černochem, muž se přes noc promění v ženu a kuře přichystané k večeři vám zhltne neviditelný pes. Sny, vnuknutí a kouzla zde splývají se skutečností, ale základem je nakonec pokaždé lidská zkušenost – někdy úsměvná, jindy bolestná. Čtenář si postupně zvyká na exotické kulisy černého kontinentu a přitom zjišťuje, co je na těchto příbězích nejpodstatnější: ne to, že jsou africké, ale to, že jsou lidské.

Chlapec, jeho otec a pes Alan se nedobrovolně vydávají na cestu poté, co jejich rodné město zachvátila podivná choroba. Touží nalézt místo, kde by se mohli v klidu a míru usadit. Jejich cíl ale leží kdesi v nedohlednu. Při putování městy, vesnicemi a zeměmi nacházejí pomoc a přátelství, ale také různé druhy předsudků a odmítání. Barvitý, magicko-realistický příběh svými exotickými kulisami odkazuje k černému kontinentu, stejně jako k fantastickým Sindibádovým dobrodružstvím, zároveň však zůstává aktuální i ve vztahu k současnému světu.

Zapadnutý bar na okraji tropického veľkomesta čaká na apokalypsu. Je čas rekapitulovať a cesta do minulosti je rovnako neznáma, tajomná a nebezpečná ako očakávaný koniec. Rozprávač sa vyzná vo všetkom, iba vo vlastnom živote nie, a ani sám netuší, ktorý z príbehov je jeho a ktorý niekde začul. Realita, túžby a zlé sny sa tak stretávajú v neobvyklej mozaike textov, plných irónie i kúzla Afriky. Kniha vychádza s obálkou v 4 variantoch s ilustráciami Daniely Olejníkovej.

Bol som najrýchlejší utečenec pod slnkom. Bežal som krížom cez krajinu a hľadal otca a miesto, kde by sme našli pokoj. Žiadne také miesto som ale nevedel nájsť ani po mnohých dňoch. Podľa mňa som prešiel hádam aj polovicu zemegule. Rozhodol som sa, že nezastanem, aj keby som mal prebehnúť celý svet. Najnovšia kniha spisovateľa Mareka Vadasa je správou o fantastickej ceste malého chlapca a jeho psa Alana naprieč mestami, krajinami a kontinentmi, na ktorých sa hrdinovia príbehu stretávajú s priateľstvom i odmietaním. Obyvatelia miest sú zosobnením vlastností, ktoré vedú k predsudkom, k odmietaniu čohokoľvek cudzieho a k pohodlnému ospravedlneniu svojho nezáujmu o osudy iného človeka. Dobrodružný príbeh je však aj príležitosťou nazrieť do sveta ľudí, pre ktorých je putovanie cez rozsiahle územia životnou nevyhnutnosťou, a to zvlášť v čase, kedy sa civilizačné pohyby stali témou číslo jeden aj u nás. Vďaka spojeniu imaginatívneho textu Mareka Vadasa a ilustrácií Daniely Olejníkovej sa tak pred nami odkrývajú zdanlivo ďaleké, exotické krajiny a ich ľudia, ktorí sú však v skutočnosti omnoho bližšie, ako sme si mysleli.

Tri zbierky poviedok Mareka Vadasa sú inšpirované mystikou a príbehmi z čiernej Afriky. Za knihu Liečiteľ získal cenu Anasoft litera a zbierka Zlá štvrť je na túto cenu nominovaná tento rok. Získajte sadu kníh s 20% zľavou. O TVORBE MAREKA VADASA Vadas do slovenskej literatúry prináša jemne pozmenený a prispôsobený magický realizmus cez prelínanie sveta nášho a sveta druhého, robí to cez postavy aj motívy (šamanstva, duchov či smrti) a prenáša čitateľa do krajín, kde nikdy nebol a možno ani nikdy nebude. Môžete očakávať motívy sna, šamanstva či atmosféry, ktorá je niekde na pomedzí reality a niečoho magického. Nemalo by vás prekvapiť, ak sa hlavnou postavou v poviedke stane duch, smrtka či akási mýtická bytosť je to totiž niečo, čo musíme brať ako súčasť sveta, v ktorom sa v knihe nachádzame. Všetky poviedky sú bezčasové, čo môže súvisieť aj s kontinentom, na ktorom sa nachádzame a tak následne aj nadčasové. Mohli by sa odohrávať pred 10 rokmi a možno aj o 30 rokov. Pred začiatkom čítania knihy si však musíte uvedomiť jednu vec: vstupujete do sveta, ktorý je veľmi odlišný od toho nášho. Tak, ako chlapec v poviedke Chlapec z knihy, ani my do toho sveta nepatríme. Sme viac filozofickí než praktickí; bojíme sa smrti aj všetkého, čo je iné naše vnímanie cudzieho a nebezpečného je presne opačné. A teda, ak si chcete naplno užiť každý jeden príbeh, musíte sa úplne ponoriť do sveta, ktorý je tak iný, no zároveň tak zázračný. Barbora Benešová AUTOR O AFRIKE Snažil som sa písať príbehy, ktoré som síce zasadil do exotickej kulisy, ale ktoré by sa mohli odohrať kdekoľvek na svete. Dôkazom je aj reakcia nemeckého prekladateľa pri poviedke, ktorá sa podľa mňa najdôslednejšie drží kamerunských reálií, bol až do konca presvedčený, že sa odohráva na Slovensku a hovorí o rómskej problematike. Ak človek vstúpi na africkú pôdu, musí si z rúk zložiť hodinky. Čas tu nič neznamená. Pamätám sa na svoju prvú cestu do džungle, na ktorú mal autobus vyraziť o ôsmej. Keď som už štyri hodiny za sklom sedel na zadnom sedadle v šesťdesiatstupňovej horúčave a pozoroval nových cestujúcich, ktorí sa poobede tlačili do vozu tak, že im hlavy, zadky a prsia trčali z okien a vozidlo bolo trojnásobne preťažené, povedal som si dosť. Musím túto hru hrať s vami! Inak sa môj európsky mozog roztopí na kašu a nervy sa vzdajú svojich funkcií. Odvtedy vždy na stanici spôsobne čakám a zistil som pritom, že neexistuje stratený čas. Ak mám k dispozícii niekoľko hodín čakania, strávim ho rozhovormi, alebo premýšľaním o minulom dni. Som presvedčený, že žiadna dôležitá udalosť mi neujde. Nepotrebujem sa hnať za nejakým termínom. A zažijem viac, ako by som sa ponáhľal a triasol sa nervozitou, že nestihnem naplánovaný program. O AUTOROVI Marek Vadas sa narodil 27. mája 1971 v Košiciach, je absolventom FF UK, žije v Bratislave. Vydal zbierky poviedok: Malý román (1994, Prémia Literárneho fondu), Univerzita (1996, spoluautor Eman Erdélyi), Diabol pod čapicou (2002, spoluautor Eman Erdélyi), Prečo sa smrtka smeje (2003), Rozprávky z čiernej Afriky (2004, Cena Bibiany za najlepšiu a najkrajšiu detskú knihu sezóny). Jeho kniha Liečiteľ (2006) získala prestížnu literárnu cenu Anasoft Litera 2007 a vyšla už v piatom vydaní na Slovensku a preklady vyšli v Čechách, Poľsku, Ukrajine, Maďarsku a Bulharsku. V roku 2013 vydal zbierku poviedok Čierne na čiernom a o tri roky neskôr rozprávkovú knihu Návrat. V roku 2018 vyšla kniha Zlá štvrť, ktorá bola v roku 2019 nominovaná do finále ceny Anasoft litera.

Hráte sa radi so zvieratkami? Priznajte sa, kto z vás už poťahal mačku za chvost či naháňal sliepočky po dvore? Našej hrdinke sa také veci ohromne pozdávajú, preto ju zvieratká u starej mamy nazvali Krutá Marta. Nádherne ilustrovaná kniha vás zavedie ku starej mame, kde je zvierat plný dvor. Tie si pre ňu prichystajú tiež jedno veľké prekvapenie.

Zlo nie je otázkou psychických úchyliek. Tie najväčšie zverstvá majú na svedomí úplne obyčajní ľudia, stačí, aby sa im naskytla príležitosť. Tak ako pri protirómskom pogrome v malej obci na západnom Slovensku v roku 1928. Dovtedy bezúhonní občania tu pri nočnom lynčovaní zvlášť brutálnym spôsobom zavraždili šesť nevinných spoluobčanov. Marek Vadas sa po troch knihách odohrávajúcich sa v africkej kulise vrátil domov, aby sa voľne inšpiroval touto historickou udalosťou a na scénu sa pozrel očami priamych či nepriamych obetí, svedkov i páchateľov. ,,Šesť cudzincov,, nie je dokument, no i tak vytvára mozaiku dejinnej kauzy, s ktorou sme sa doteraz nevyrovnali. Je to príbeh o obyčajnom šialenstve alebo šialenej obyčajnosti. Rovnako dobre by sa mohol odohrať včera, dnes i zajtra.

Zbierka poviedok, ktorá získala prestížnu cenu Anasoft litera 2007 za najlepšiu knihu roka. Marek Vadas v rozhovore o knihe povedal: „Ten názov vznikol zároveň s poviedkou o mužovi, ktorý chcel ľuďom pomáhať a pritom na tom zarobiť. Vypomstilo sa mu to. Ani tie najušľachtilejšie dôvody neospravedlnia chamtivosť. Liečiteľ je človek, ktorý dokáže prekonať hranicu a vidieť. U mňa je to zároveň postava, ktorá hýbe dejom a vyskytuje sa aj v ďalších príbehoch knihy. Je sprostredkovateľom medzi ľuďmi svojho kmeňa a svetom duchov." Liečiteľa ste napísali vďaka niekoľkým vašim pobytom v rovníkovej Afrike. Čo vás tam stále ťahá? „Na africkom vidieku sa mi žije omnoho prirodzenejšie a voľnejšie. Ľudia sú srdeční a sála z nich energia a radosť. Nič neskrývajú a všetko, čo cítia, bez zábran povedia do očí. Nezaoberajú sa hlúposťami, iba tým najdôležitejším, čo je potrebné pre život. Keď som prvýkrát prišiel na dedinu a vybalil svoje zbytočnosti do hlinenej chatrče, zistil som, že v batohu mám viac vecí ako desaťčlenná rodina. Hanbil som sa ako pes, pretože im k spokojnosti stačí jedna prútená rohož, hrniec, náhradná košeľa a tri taniere.“ Nemáte problém zbližovať sa s tamojšími ľuďmi? „Ak chcete, aby vás tamojší prijali medzi seba, musíte rešpektovať ich spôsob myslenia a prispôsobiť sa ich zvykom. Zabudnúť na pravidlá z domova a pri večeri sa snažiť pohrýzť pot­kana aj s kosťami. Spočiatku to nebolo jednoduché, pretože mám najhoršie zuby na svete.“ Ako ste prišli na to, že Afrika bude dobrým námetom na písanie? „Moja prvá cesta bola rýchla a pracovná, jej výsledkom bolo zopár reportáží a pocit, že sa k rovníku musím vrátiť. Prvé poviedky z Liečiteľa som napísal krátko po návrate z druhej cesty z Kamerunu, ktorú som už absolvoval samostatne. Bolo to pred siedmimi rokmi a ten zážitok bol pre mňa ako úder kladivom do hlavy. Prebudil som sa do iného sveta s úplne iným spôsobom rozmýšľania, s iným rebríčkom hodnôt, s inými problémami a radosťami. Večer som ešte v Bratislave sedel nad číslami z marketingu a o dvadsaťštyri hodín na to som už s čiernou starenkou opekal dikobraza a počúval príbehy o chodiacich palmách a neviditeľných ľuďoch.“ Držíte sa len rozprávania tamojších ľudí, alebo si vytvárate priestor aj pre vlastné príbehy? „V knihe afrických rozprávok som sa držal osnovy a rozprávania veľmi presne a z mojej strany to bolo len hľadanie štýlu a zjednodušení, aby bol text zrozumiteľný čitateľovi u nás. Poviedky z Liečiteľa sa však vypočutým a zažitým inšpirujú len okrajovo. Zostáva atmosféra, motív, postavy a drobné situácie. Alebo naivný rozprávač.“ Čím vás to prostredie najviac inšpiruje? „Africká príroda je očarujúca, no zaujímajú ma hlavne ľudia a ich obyčajný život spätý s tradíciami. Úmrtia v rodine, hlad a choroby sú každodennou záležitosťou. Krásne a hrozivé sú v takom tesnom kontakte, že človek vníma realitu úplne inak. Možno aj preto sa domáci nezaoberajú budúcnosťou. Neplánujú, ale výdatne a bezprostredne si užívajú prítomnosť. Žijú bez času. Náš európsky čas, presne rozrátaný a zadelený v diároch, nás oberá o čas žiť.“ Marek Vadas v rozhovore pre denník SME 15.8.2007

Príbehy z tajomného kontinentu plného chudoby, ale hlavne krásy a záhad. Mýty a rozprávky, ktoré vznikali v oblastiach južne od Sahary, plnili množstvo dôležitých úloh. Pôvodní obyvatelia čierneho svetadielu nepoznali písmo, ale o to viac si vážili slovo. Ich rozprávania v sebe niesli múdrosť predkov i celú históriu a kultúru. Príbehy šírené ústnym podaním objasňovali prírodné zákonitosti, vysvetľovali pôvod vecí a hodnotový systém v tradičnom spoločenstve. Deti sa tak učili, ako žiť v harmónii s prírodou a so svojím okolím. Rozoznať zlo a dobro, rešpektovať zákony, vážiť si rodinu, uctievať mŕtvych, vyvarovať sa nebezpečenstvu, tešiť sa zo života a vnímať prítomnosť ako veľký dar. Slovo má pre africké národy až doteraz čarovnú silu a moc zabíjať i uzdravovať. Slovo je najväčšie kúzlo. Prečo má slon také malé oči a netopiere lietajú len v noci? Odkiaľ leopard získal svoje škvrny a prečo má krokodíl zrohovatenú kožu? Prečo muchy nedajú kravám pokoj a prečo mačky naháňajú potkanov? Odkedy ryby nerozprávajú? Ako vznikla púšť? Koľko hviezd je na nebi? Prečo sa strieda deň a noc? Kto je zodpovedný za hromy a blesky? Prečo ženy nenosia brady? A čo sa stane, keď si muž vezme za ženu sliepku?

Kniha Mareka Vadasa Malý román je súborom próz, ktorých hlavným námetom je nemožnosť pomenovať absurditu, do ktorej nás dostáva náš vlastný jazyk. Nosným motívom každej z próz je neurčitosť, ktorá sa prejavuje rozpadnutím príbehovej kostry, absurdnými či surrealistickými motívmi, prelínaním niekoľkých snových vrstiev. Medzi veľmi zvláštne črty patrí aj výrazná bezčasovosť, akési zakotvenie vo svete mimo bežných časo-priestorových súradníc. Silnou stránkou textu nie je jeho celkové vyznenie, či posolstvo – to sa skladá z množstva drobných paradoxov a kalambúrov skrytých vo vetách, na mikropláne textov. Práve na tejto úrovni možno vystopovať myslenie Mareka Vadasa a jeho čudesných postáv.

Kniha Mareka Vadasa Malý román je súborom próz, ktorých hlavným námetom je nemožnosť pomenovať absurditu, do ktorej nás dostáva náš vlastný jazyk. Nosným motívom každej z próz je neurčitosť, ktorá sa prejavuje rozpadnutím príbehovej kostry, absurdnými či surrealistickými motívmi, prelínaním niekoľkých snových vrstiev. Medzi veľmi zvláštne črty patrí aj výrazná bezčasovosť, akési zakotvenie vo svete mimo bežných časo-priestorových súradníc. Silnou stránkou textu nie je jeho celkové vyznenie, či posolstvo – to sa skladá z množstva drobných paradoxov a kalambúrov skrytých vo vetách, na mikropláne textov. Práve na tejto úrovni možno vystopovať myslenie Mareka Vadasa a jeho čudesných postáv.