Jana Vargová

Láska sa nedá spútať ničím. Je to čistý cit. Láska nie je o žiarlení, vlastnení, výčitkách, posudzovaní, láska nepodozrieva, láska nič nevnucuje, láska má byť šťastím pre oboch partnerov, láska dáva priestor, láska nie je nefungujúci vzťah, láska je plynúca rieka, láska je sloboda! Ale v dnešnej dobe je všetko naopak. Neexistuje zlo či dobro, existuje len skutočnosť a stav veci. I hriech a peklo si vymysleli sami ľudia, aby sa mali čím strašiť. Život nie je boj, ako si mylne nahovára množstvo ľudí na svete, ale hra a učenie. Sme maličké kryštáliky, ktoré skladajú božskú podstatu (zabudnite, prosím vás, pri slove Boh na všetky dogmatické vyjadrenia rôznych cirkví, ktorým ide iba o moc a peniaze). Naše pády a bolesti nie sú ničím iným ako rýchlovýťahy do našich duší. Všetky životné kopance sú prepotrebné látky, prichádzajúce k nám v prestrojení a motivujúce náš vnútorný rast. Každý jeden živý element vo vesmíre je tu pre niečo vyššie, aj keď si to ani neuvedomujeme. A s naším duševným vývinom rastie aj spoločné vedomie vesmírnej identity. Všetci sme bunky Boha, tak už prestaňme konečne spolu bojovať, podajme si ruky a objímime sa. Život je krásny, pochopme to už, aj keď možno práve plačeme.

V treťom svojom románe Hirax posadil na lavicu obžalovaných lásku. Áno, čistá láska staršieho chalana k neplnoletému dievčaťu proti celému svetu šermujúcemu s pravidlami, so systémom a zákonmi. Láska odvážne stojaca proti celej spoločnosti ochotná zomrieť za pravdu, silnejšia ako spojené vedomie všetkých žijúcich bytostí.

Příběhy, někdy inspirované vlastními zážitky, jindy vyposlechnuté, jiné vymyšlené. Mnoho postav nemá předlohu ve skutečné osobě, ne vždy se jedná o člověka, který příhodu prožil, většina situací je upravena tu více, tu méně. I když je vše napsáno v ich-formě, všechno jsem nezažila na vlastní kůži, ale snažila jsem se o trochu, někdy i humorného, nadhledu v obyčejných dnech našich neobyčejných životů.

Marián Varga si pre svoje skladby či albumy rád požičiaval názvy obľúbených literárnych diel, spomeňme aspoň Ulicu plnú plášťov do dažďa, Nesmierny smútok hotelovej izby alebo Speak, Memory. My sme sa ním inšpirovali. Dôvody, prečo sme si pre knihu o Mariánovi požičali názov románu Julia Cortázara Nebo, peklo, raj, sú najmenej dva: on sa k nemu celý život opakovane vracal a naša kniha je tak ako Cortázarovo dielo viacvrstvový záznam, ktorý z rôznych uhlov a vzdialeností nasvecuje „hlavného hrdinu". Táto neautorizovaná, zato však mimoriadne živá biografia Mariána Vargu je zostavená z množstva rozhovorov, fikcií, anekdot, ale predovšetkým autentických minipríbehov od jeho spolupútnikov, ľudí, ktorí spoluvytvárali Mariánov svet a priamo sa dotýkali jeho zložitej, no charizmatickej osobnosti. Osobnosti, ktorá bola za života právom aj neprávom opradená legendami, pretože v plnej miere zakúsila svoje nebo, peklo i raj.