Libuša Vikorová

...možno by stálo za to nájsť na konečnej nekonečno ... možno by stálo za to na konečnej našej uponáhľanej doby zastaviť a rozhliadnuť sa. Útla zbierka básní mladej autorky, ktorá sa svojím pohľadom, svojou dušou o všednosť života obtrie len na okamih, aby precítila obyčajné čriepky života.

Autorka v roku 2002 (ako 20-ročná) vydala prvú zbierku poézie Tajomstvá. S jej veršami sa možno stretnúť aj v časopise Dotyky. Okrem poézie píše rozprávky, poviedky a iné publicistické útvary. Na margo jej zbierky Večerné lampy Boris Brenza napísal: „Kniha, ktorá vám leží v rukách, je mapa. Je to mapa pocitov, túžob, clivoty, ale aj radosti a krásy. Je mapou toho, čo v takejto podobe už nikdy nebude. Krajinou a spomienkou v jednom. Miestom, ktoré je pre každého z nás uložené hlboko v srdci. Nečakajme grafomanské posadnutosti či štylizované šialenstvá a literárne pózy. Nie, autorka ich nepotrebuje, je sama sebou, so svojou samotou a s vesmírom slov v dlani...“