Georg Vollmer

Skutoční kamaráti si k sebe vždy nájdu cestu, stačí mať otvorené srdce. Sovička Eli má rada noc, keď sa na nebi prebúdzajú hviezdy, jedna za druhou. Ako tak sama sedí za svitu mesiaca na konári, pomyslí si: „Bolo by fajn mať nejakého kamaráta, s ktorým by som sa mohla hrať.“ Každý z nás túži po priateľstve. Sovička Eli nie je výnimkou. Na svojich potulkách sa zoznámi s kravičkou Matildou, čajkou Grétou či žabiakom Tobiášom. Zdá sa však, že všetky zvieratká sa chcú hrať iba cez deň, keď ona potrebuje spať. Môže sa premáhať, koľko chce, spánok na ňu predsa len doľahne. Podarí sa jej nájsť vytúženého kamaráta?

Čo sa stane, keď naši kamaráti vnímajú niektoré veci trochu inak? Sovička Eli konečne nie je osamelá. Našla si netopieriu kamarátku Teu, s ktorou sa veselo hrajú v nočnom lese. V jeden krásny večer si však všimnú, odkiaľ prichádza žiara mesačného svitu. Vtedy obe zistia, že i keď si vo veľa veciach dobre rozumejú, v niečom sa zhodnúť nedokážu. „Mesiac svieti dolu na oblohe!“ vykríkne Tea. „Nie, nemáš pravdu! Mám ho predsa nad hlavou, takže svieti zhora,“ namieta Eli. Ešte chvíľu sa doťahujú, no nedokážu sa vôbec dohodnúť. Rozhodnú sa teda poradiť s ďalšími zvieratkami. Podarí sa im prísť na to, kde sa nachádza mesiačik? Pokračovanie detského príbehu Sovička Eli chce mať kamaráta, ktorý deťom ukáže, že i napriek odlišnostiam si k sebe priatelia dokážu nájsť cestu, ak chcú: „Kamarát smie mať iný názor, dôležité je, že ti vždy rád pomôže, keď to potrebuješ.“ Pre deti od 3 rokov Z nemeckého originálu preložila Silvia Ivanidesová.