Ladislav Vrtel

Jadrom knihy Štátne symboly Slovenskej republiky sú základy praktického používania štátnych symbolov Slovenskej republiky, ilustrované početnými príkladmi ich správneho aj chybného aplikovania v každodennej praxi aj v slávnostných chvíľach. Kniha obsahuje aj erbovú a vlajkovú etiketu, ktorej podstatou je úcta k vlastným i cudzím symbolom. Autor uvádza aj históriu vzniku a vývoja štátnych symbolov SR a pozornosť venuje aj vlajke Európskej únie, ktorá sa od vstupu SR do EÚ stala súčasťou vlajkovej prezentácie Slovenskej republiky. Knihu dopĺňa terminologický slovníček z heraldiky, vexilológie a sfragistiky. Súčasťou publikácie je aj znenie zákonov a ďalších predpisov upravujúcich súčasné používanie štátnych symbolov v Slovenskej republike. Autor PhDr. Ladislav Vrtel je heraldik, archivár, historik. Pôsobí v Odbore archívov Ministerstva vnútra SR, je hlavným štátnym radcom pre heraldickú tvorbu a správcom Heraldického registra SR.

Aj keď historické vedy, medzi ktoré patrí aj sfragistika, boli a vždy budú ovplyvnené špecifikami vývoja v tej či onej krajine, nemôžu byť limitované geografickými hranicami či jazykovými bariérami a uzavreté tak v národnom priestore. Uvedomili si to aj tvorcovia Medzinárodného sfragistického slovníka z roku 1990, ktorí sa usilovali vytvoriť tento elementárny predpoklad medzinárodnej vedeckej spolupráce. Adaptovaný a ilustrovaný slovensko-česko-poľsko-maďarský preklad Medzinárodného sfragistického slovníka (Vocabulaire international de la sigillographie), ktorý vznikol pod záštitou Výboru pre sfragistiku Medzinárodnej rady archívov, pôvodne vyšiel v Ríme s pripojenými prekladmi hesiel v bieloruštine, nemčine, španielčine, francúzštine, angličtine, taliančine, litovčine, nórčine, holandčine, portugalčine, rumunčine, ruštine, švédčine a ukrajinčine. Slovník nie je mechanickým prekladom francúzskeho textu definícií do jednotlivých jazykov ( navyše obohatených o jazykové ekvivalenty 14 ďalších jazykov, často aj v latinčine). Mnohé heslá boli definované celkom nezávisle od pôvodného francúzskeho textu, vždy však s prihliadnutím na systematiku a na význam pojmu definovaného vo francúzštine. Veríme, že rozpracovanie sfragistickej terminológie bude prínosom aj pre začínajúci sa slovenský súpis pečatí, pečatidiel a typárií v štátnych archívoch v Slovenskej republike. Obálka knihy je obalená modrým plátnom. Kniha je ilustrovaná a obsahuje tri farebné záložky.

Po Heraldickom katechizme a Heraldických symboloch vychádza tretia z heraldických príručiek vydávaných v edícii Libelli heraldici. Heraldica sanctorum - čiže slovné, ale tiež obrazové poučenie o heraldickom vyjadrení Najsvätejšej trojice, Panny Márie, ako aj o zobrazovaní a rozpoznávaní jednotlivých svätcov v erboch. V stredoveku v čase rozkvetu, heraldiky a všeobecného používania erbov, prežívala jeden zo svojich vrcholov aj úcta k svätým. Zobrazovali sa v nespočetných výtvarných, maliarskych, sochárskych či zlatníckych dielach. Keďže skutočnú ľudskú podobu svätcov nik nepoznal, umelci ich odlišovali pridávaním atribútov, predmetov, ktorými sa navzájom odlišovali. Napríklad k postave apoštola Petra sa pridávali kľúče, k postave svätej Kataríny Alexandrijskej zlomené koleso. Tieto atribúty sa ukázali ako veľmi funkčné aj v heraldike: ak sa v erbe mal znázorniť niektorý svätec, zastúpil ho jeho atribút. Svojho patróna mala každá fyzická osoba( jednotlivec či rod), právnická osoba (cech, univerzita, rád), každá lokalita (mesto, obec, región), každý stav (panny, vdovy, deti, invalidi), každé remeslo (tesári, baníci, vinohradníci), každé povolanie ( právnici, vojaci, profesori).

VIII. zväzok knižného vydania Heraldického registra Slovenskej republiky koncepčne i obsahovo plne nadväzuje na doterajších sedem zväzkov tohto diela. Pri tradičnej kvantitatívnej prevahe erbov miest a obcí opäť sa prezentujú erby právnických a fyzických osôb. Spolu všetkých osem zväzkov už zverejňuje 3 484 symbolov, erbov a vlajok našich miest, obcí a samosprávnych krajov, ako aj inštitúcií a osôb.

Práca renomovaného slovenského heraldika približuje byzantský pôvod dvojitého kríža, jeho predheraldické vývojové obdobie, ako aj jeho neskoršie významné postavenie v panovníckej symbolike stredovekého Uhorska a neskôr aj v štátnej symbolike Habsburskej monarchie. Osobitne si všíma jeho vzťah k Slovensku, proces, vďaka ktorému sa v 18. storočí stal všeobecne akceptovaným symbolom Horného Uhorska Slovenska a následne slovenským národným erbom. Ukazuje, ako od roku 1848 predstavitelia národného hnutia každý svoj politický štátoprávny projekt vyjadrovali aj určitou heraldickou predstavou o svojej existencii vo viacnárodnom štátnom útvare. Sleduje zvýraznenie slovenskej symboliky aj na bojových zástavách a odznakoch československých légií a mimoriadny podiel Milana Rastislava Štefánika na tvorbe symboliky prvého československého odboja. Práca odhaľuje historické pramene súčasnej štátnej symboliky Slovenskej republiky a podľa odborných posudkov vysoko prevyšuje všetko, čo bolo na danú tému napísané. Na knihu nadväzuje ďalšia pripravovaná publikácia autora, sledujúca vznik a vývoj československej a slovenskej štátnej symboliky v rokoch 1918 1993.

V poradí tretia autorova kniha, nadväzujúca na prácu Slovenský znak – jeho pôvod a vývoj do roku 1918, ktorá vyšla vo vydavateľstve VEDA v roku 2021, sa venuje osudom štátnej symboliky v búrlivom 20. storočí. Približuje činnosť pražskej heraldickej komisie pôsobiacej v rokoch 1918 – 1920, ktorá mala navrhnúť symboliku mladého Československa, ako aj diskusie o štátnom znaku a vlajke, v ktorých sa napokon odzrkadlila čechoslovakistická štátno-politická koncepcia. Podobne približuje prácu heraldických komisií aj v nasledujúcich zlomových obdobiach našich dejín – v rokoch 1938, 1939, 1945. Vo všetkých prípadoch slovom aj obrazom približuje politické motívy jednotlivých návrhov štátnej symboliky a napokon ich uzákonenú podobu. Pripomína rovnocenné používanie československej a slovenskej symboliky v protifašistickom odboji na Slovensku, ale tiež sklamanie z nedosiahnutia povojnového národného vyrovnania sa Slovákov a Čechov. To bolo vyjadrené neakceptovaním návrhu symetrického znaku a pokračovaním čechoslovakistickej symboliky. Zavŕšené bolo v roku 1960 prijatím ústavy Československej socialistickej republiky a „zrušením“ slovenského znaku v štátnej symbolike. Kniha osvetľuje nádeje na skutočnú federáciu republiky v roku 1968 a v tejto súvislosti aj návrhy na symetrický česko-slovenský štátny znak, ktoré však normalizácia zmrazila na ďalších dvadsať rokov. Posledná kapitola je venovaná obdobiu po Nežnej revolúcii, diskusiám o forme česko-slovenskej federácie, o jej názve a jej symbolike. Ladislav Vrtel ako jeden z hlavných aktérov heraldických diskusií, člen federálnej aj slovenskej komisie pre štátnu symboliku a spoluautor štátnych symbolov Slovenskej republiky, ako aj Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v roku 1990, podrobne a na základe zachovaných prameňov približuje vtedajšie diskusie na túto tému, ktoré prebiehali na odbornej, ale aj celospoločenskej úrovni. Kritický text a obrazová dokumentácia sa v knihe vhodne dopĺňajú a pútavým spôsobom uvádzajú čitateľa do zákulisia tvorby štátnych symbolov v jednotlivých prelomových obdobiach. Kniha čitateľa presvedčí o mimoriadnom význame, ktorý sa vždy pripisoval štátnej symbolike. Parafrázujúc slová anglického heraldika Anthonyho Wagnera možno povedať, že vývoj štátneho znaku je stenografickým záznamom histórie štátu. Možno však dodať, že štátna symbolika politickú situáciu nielen zrkadlila, ale často bola aj aktívnym činiteľom spoločenského diania.