Eva Vženteková

V monografii ide mimo iného o prehodnotenie desaťročia ustáleného výkladu dvoch významných režisérových historických filmov, o rozlíšenie scenáristického podielu Alfonza Bednára a následného vkladu Štefana Uhra do výslednej realizácii oboch diel. Doteraz v hodnoteniach dominoval výklad a postoj scenáristu, ktorému odporuje Uhrov autorský zámer, v oboch filmoch zvrchovane uplatnený a "ukrytý" do metaforickej reči a alegórie, podrobených v tomto texte analýze, dešifrovaniu a obsiahlejšiemu výkladu. Historicita, obraznosť aj spôsob Uhrovho rozprávania sú podmienené sakrálnymi zdrojmi katolíckej tradície a spirituality - v Organe v podobe imanentnej mystiky, v Troch dcérach bolestným vytesňovaním tejto mystiky. V Organe štátotvorný zážitok usvedčuje zodpovedných, no neobozretných "spasiteľov" rovnako ako vzplanutie bezškrupulóznych karieristov a servilných imitátorov, transformovaných v rámci dejinnej "chvíle" Troch dcér do tragických následkov osedlania si štátu vládou "ľudu", u ktorého len obmedzenosť prekonáva nehanebnosť vyčíňania. Oba filmy sú zhodnotené aj v rámci Uhrovej ďalšej tvorby a porovnané s príbuznými dielami českej kinematografie (ide predovšetkým o kultový Obchod na korze a Jasného opus Všichni dobří rodáci). Text je podporený početnou fotografickou prílohou i citáciami z prameňov a ponúka sa aj ako všeobecná metóda pre "nákladnejší" rozbor filmového diela, nebrániac sa vyvolaniu nových kritických podnetov či diskusií. Zároveň považuje priestor venovaný obom Uhrovým filmom za isté zadosťučinenie veľkému slovenskému režisérovi a dôkaz bohatého potenciálu jeho jedinečného diptychu. Kniha vychádza aj s oboma technickými (režijnými) scenármi Organ a Tri dcéry od Štefana Uhra.

Monografia Slovenský štát vo filme. Dokumentárna a hraná tvorba po roku 1945 vznikla spojením dvoch autorských pohľadov na Slovenský štát po Slovenskom štáte. V prvej časti Eva Filová skúma zobrazovanie minulosti prostredníctvom nehraného, dokumentárneho filmu, v druhej časti Eva Vženteková rekonštruuje ten istý obraz v hraných kinofilmoch.  Obdobie vojnového štátu sa stalo predmetom mnohých historických výskumov a štúdií aj interpretácií, zobrazovanie minulosti je zároveň aj výpoveďou tej prítomnosti, ktorá historický obraz utvára. Ponúkané texty usilujú o nachádzanie a objasňovanie kľúčových atribútov sledovaných filmov, o ich vzťahy k dobovej slovensko-štátnej skutočnosti, ako o nej vypovedali falšovaním, prípadne jasnozrivým prienikom. Na pomedzí filmu a histórie a prostredníctvom tematických okruhov (napr. internacionalizmus, zamlčaný holokaust, priestory a prostredia, typológie postáv, toposy správania) s množstvom príkladov a rozborov autorky ponúkajú nový pohľad na starú tému. Lebo filmy o vojnovej dobe a Povstaní nie sú iba Vlčie diery a Kapitán Dabač, ale desiatky až stovky ďalších, aj menej známych domácich filmových diel. Texty sú doplnené fotografiami z archívu Slovenského filmového ústavu. Eva Filová absolvovala VŠVU a Filmovú a televíznu fakultu VŠMU, kde pedagogicky pôsobí. Napísala knihu Eros, sexus, gender v slovenskom filme (2013), je spoluautorkou rozhlasového cyklu Kino-Ucho (2012 2014) a niekoľkých edukatívnych projektov. Dramaturgicky a lektorsky spolupracuje s kinom Lumiere a festivalmi 4 živly, Febiofest, Art Film Fest. Eva Vženteková (predtým Dzúriková) po absolvovaní kulturológie na Filozofickej fakulte UK publikuje filmové recenzie a texty v rôznych periodikách. Je autorkou monografií Dejiny filmovej distribúcie v organizácii a správe slovenskej kinematografie (Fotofo, 1996) a Diptych Štefana Uhra Organ a Tri dcéry (Fotofo, 2013) a tiež knižného rozhovoru Vyznanie tajného kňaza (Lúč, 2010). Prvé dva tituly boli ocenené prémiou Literárneho fondu.