Wilhelm Wagner

Kniha přibližuje období od roku 1804 do roku 1914, kterému je v dějinách Rakouska-Uherska věnována nezaslouženě malá pozornost. Autor s pomocí neznámých fotografií ze soukromých archivů a dobových map představuje mnohotvárnost habsburské, především městské kultury a každodenní život v Rakousku-Uhersku. Probouzí tím pochopení pro kulturní bohatství podunajské monarchie a problémy jejích obyvatel. S přáním, aby se chyby vládnoucích a ovládaných už neopakovaly. „Proto by evropští státníci udělali dobře, kdyby se zamýšleli nad osudem habsburské monarchie. Zabývali by se tak totiž nejen četnými problémy ostatních evropských států, nýbrž i problémy, jež vznikají, když někdo chce vládnout mnoha zcela rozdílným, často vzájemně znepřáteleným kulturám a národům.“ Kniha volně navazuje na titul Habsburská monarchie, Dějiny Rakouska-Uherska slovem i obrazem.

Takáto kniha, atlas v takejto podobe a s takýmto obsahom, doteraz neexistovala. Je to zarážajúce. Rakúsko-uhorská monarchia trvala toľké roky, no nik sa za ten čas nepodujal, aby ľudí v tomto priestore vzájomne predstavil. Korunný princ Rudolf to zistil a nariadil, aby sa urobila rozsiahla inventúra korunných krajín. Toto „dielo korunného princa“ sa však obmedzilo na encyklopedické predstavenie faktov. Existovali práce zaoberajúce sa dejinami jednotlivých národov, ich kultúrnym a národným vývojom – nemálo z nich veľmi vehementne obhajovalo svoje národné záležitosti a nároky. A čím viac a čím intenzívnejšie tieto rozpory boli, tým menej vnímali tieto národy Rakúsko-Uhorsko ako jeden celok. Ľudia vedeli čoraz menej o dejinách, o spôsobe života, o kultúrnych výdobytkoch svojich susedov. ... Nie, to nie je nostalgický atlas. Je to vydarený pokus priblížiť nám a umožniť, aby sme pochopili, aké boli všetky tie národy okolo nás, čím sú dnes. A my s nimi. Všetky sú ešte vždy, lepšie povedané už zasa, našimi najbližšími susedmi. Táto kniha nám ukazuje včerajšok, aby sme mohli oceniť a vážiť si dnešok. Dr. Hugo Portisch Habsburská monarchia predstavuje zaujímavý, špecifický fenomén. Jej poznávanie dosiaľ nastoľuje nielen v širokej verejnosti, ale aj v kruhoch odborníkov prinajmenej toľko otázok ako odpovedí. Nepochybne súvisia s rôznymi mýtmi či skôr stereotypmi v kolektívnom vedomí jednotlivých národov bývalej monarchie. Jedným z nich je napríklad téza o Rakúsko-Uhorsku ako žalári národov, ktorá sa udomácnila aj v slovenskom historickom vedomí. Doc. PhDr. Vladimír Segeš, PhD.