Veronika Zíšková

Žiť v ubíjajúcom a nudnom stereotype je náročné. Ako som sa sem len dostala? Môj život skončil, a to mám len tridsať jeden rokov. Cítim sa akoby som nedokázala vzlietnuť. Neviem kam smerujem, som sama bez priateľa. Každým dňom sa stupňuje láva myšlienok v mojej hlave. Som príšerne unavená, nemá silu niečo riešiť. Aj keď niekde hlboko v podvedomí verím, že aj pre mňa sa nájde pomoc. Rada by som si založila rodinu, mala milujúceho partnera a prácu, ktorá by ma napĺňala. „A čo keby som vám povedala, že sa dá žiť aj inak, šli by ste do toho so mnou?“ spýtala sa ma Olívia. Aj sa tak stalo. Som šťastná a plním si svoj dlhoročný sen, ktorého som sa príliš bála.