Ján Zozuľak

Monografia Byzantská filozofia je na Slovensku prvou systematickou publikáciou, ktorá sa zaoberá filozofickým myslením vo východnej časti Rímskej (Byzantskej) ríše, kde dominoval grécky jazyk a grécka kultúra. Autor analyzuje byzantské filozofické myslenie a pokúša sa odpovedať na otázku, aký pokrok urobili byzantskí filozofi vo svojej dobe, čím obohatili myslenie svojich predchodcov a do akej miery ovplyvnili neskorších filozofov. Vysvetľuje prechod z antického do byzantského filozofického myslenia a jeho kontinuálne rozvíjanie v neskoršom byzantskom období až do pádu Konštantínopola v roku 1453. Zároveň skúma, do akej miery byzantskí filozofi čerpali z antických prameňov a akú úlohu pri formovaní byzantskej filozofie zohral grécko-rímsky svet. Sústreďuje pozornosť na grécku patristiku, ktorá dopĺňa periodizáciu byzantskej filozofie o dôležité historické medzníky a z metodologického hľadiska umožňuje analyzovať mnohé otázky, ktoré sa formovali v kontexte kresťanskej tradície.

Monografia Nikolaj Velimirovič, Nový Zlatoústy predstavuje strhujúci život a dielo jedného z najväčších mysliteľov 20. storočia, ktorý bol veľkou osobnosťou srbského národa. Pôsobil ako diplomat, filozof, historik, spisovateľ, básnik, rečník, národný buditeľ, sociálny pracovník a cirkevný vodca. Aktívne sa zúčastňoval na všetkých dôležitých udalostiach dramatickej histórie srbského národa v prvej polovici 20. storočia. Nikolaj Velimirovič sa vyznačoval nadpriemernou inteligenciou. Študoval významné texty najznámejších spisovateľov východnej i západnej európskej kultúry. Zvlášť ho priťahovala filozofia, psychológia, história a filológia. Ako dvadsaťštyri ročný mal už preštudované diela takých autorov, akými sú Njegoš, Shakespeare, Voltaire, Nietzsche, Marx, Puškin, Tolstoj, Dostojevský a ďalší. Získal doktoráty na univerzitách v Berne a Ženeve vo Švajčiarsku, doktorát z Oxfordu, čestný doktorát honoris causa Cambridgskej univerzity, čestný doktorát Univerzity v Glasgowe, doktorát z Kolumbijskej univerzity. Nikolaj Velimirovič žil v období dvoch svetových vojen, kedy sa radikálne menila politická, spoločenská i sociálna situácia ľudí. Prednášal na univerzitách v Anglicku a USA. Angažoval sa v sociálnej práci. Počas druhej svetovej vojny bol uväznený v koncentračnom tábore v Dachau v Nemecku. Z väzenia bol vyslobodený tesne pred ukončením vojny vďaka pomoci 36. americkej divízie spojených síl. V tábore smrti pretrpel kruté mučenia. Zomrel v USA v roku 1956 vo veku 76 rokov.

Prvý Grécko-slovenský a slovensko-grécky slovník s výslovnosťou. Slovník obsahuje viac ako 20 000 výrazov a slovných spojení z kultúrnej, spoločenskej, politickej, ekonomickej, právnickej oblasti a bežného života. Vhodný pre všetkých záujemcov o grécky jazyk.

Monografia, pozostávajúca zo série článkov prof. ThDr. Jána Zozuľaka, PhD., ktoré boli publikované samostatne v rôznych zborníkoch, poukazujúca na niektoré aktuálne otázky súčasnej spoločnosti vo svetle pravoslávnej teológie.

Monografia, pozostávajúca zo série článkov prof. ThDr. Jána Zozuľaka, PhD., ktoré boli publikované samostatne v rôznych zborníkoch, poukazujúca na niektoré aktuálne otázky súčasnej spoločnosti vo svetle pravoslávnej teológie.

Monografia Filozofia, teológia, jazyk poskytuje metodologický návod na skúmanie vzťahu filozofie, teológie a jazyka od Pytagora, Platóna, Sokrata a Aristotela cez stoickú filozofiu až po novoplatonizmus. Ďalej cez judaizmus, Filona a apoštola Pavla h odnotí prínos filozofujúcich teológov 2. storočia - apologétov, prostredníctvom ktorých kresťanské teologické myslenie vyšlo z úzkych rámcov judaizmu a dostalo sa do silnej konfrontácie s gréckou filozofiou. Apologetickú literatúru vystriedal Irinej Lyonský, ktorý reagoval na gnosticizmus - nábožensko-filozofický smer raného kresťanstva, ktorý vznikol zmiešaním prvkov kresťanskej viery, náboženských predstáv starého Orientu, predovšetkým perzských, sýrsk ych a židovských filozofických myšlienok Poseidónia, Platóna a novoplatonizmu, Pytagora a novopytagorizmu, ako aj stoicizmu. Po celé stáročia viedol človeka k filozofii obdiv, pochybnosť a uvedomenie si ohraničenosti možností ľudskej existencie. Hlavnou charakteristikou antickej filozofie je hľadanie pravdy, teda metodická cesta skúmania obsahu každého poznávania. Helenizm us vyzdvihol jazyk na jediný nástroj myslenia v čase, keď ešte, okrem výnimiek pomerne malého významu, národy používali jazyk len na uspokojenie svojich každodenných biologických potrieb. Grécke myslenie a grécky jazyk mali silný vplyv aj na neskorši e obdobia pri vytváraní novších filozofických prúdov, ktoré sú výsledkom mnohorakého dozrievania gréckeho myslenia s novými prvkami.

Prehľadná učebnica Učíme sa novogrécky jazyk je vhodná aj pre samoukov. Jednotlivé lekcie sú oddelené farebne, čo zlepšuje orientáciu v knihe. - prehľadná gramatika poskytujúca základné informácie - systematický rozvoj jazykových schopností - 14 ucelených lekcií pokrývajúcich širokú rozmanitosť tém - autentické texty a dialógy na čítanie - bohatá slovná zásoba - nahliadnutie do kultúry a každodenného života Grékov - moderný, dynamický a tvorivý prístup k získavaniu vedomostí - prvá učebnica novogréckeho jazyka na Slovensku