Miroslav Zumrík strana 2 z 2

Zemetrasenie v Lisabone v roku 1755. Cunami v južnej Ázii v roku 2004. Zemetrasenie v San Francisku v roku 1906. Hurikán Katrina v roku 2005. Všetky tieto prírodné katastrofy nespôsobili iba veľké škody a straty na životoch, ale aj zmenili históriu a naše premýšľanie. Kniha nórskeho geológa prináša príklady z dvoch tisícročí. Sú to nielen dejiny prírodných katastrof, ale aj dejiny ľudských reakcií na ne a schopnosti prispôsobiť sa extrémnym udalostiam. Henrik Svensen rozpráva príbehy mnohých očitých svedkov. Hoci sú spomínané katastrofy prírodným fenoménom, reakcie ich obetí bývajú často veľmi podobné, neraz v nich vidia varovanie bohov. Svensen predstavuje vedecký prístup ku konkrétnym udalostiam a podčiarkuje význam toho, aby sme boli na prírodné katastrofy dobre pripravení, pretože ich počet a sila bude vďaka klimatickým zmenám iba narastať.

Stig Sæterbakken bol nórsky spisovateľ s blízkym vzťahom ku Slovensku, ktoré sa dostalo aj do jeho posledného románu Cez noc. Temný a mučivý príbeh, v ktorom nájdeme časti snov, rozprávok aj hororových príbehov, skúma tajomné hĺby smútku a lásky. Karlova rodina sa vďaka romániku s oveľa mladšou Monou otrasie v základoch, a keď už sa zdá, že sa všetko predsa len vráti do starých koľají, osud zasiahne opäť: vezme si jeho syna. Vtedy sa na scéne objaví Karlov priateľ, ktorý mu povie o záhadnom dome na Slovensku. Ľudia, ktorí si za vstup zaplatia, sa tam stretnú so svojím najväčším strachom, čo ich buď zabije, alebo znovuzrodí. Zúfalý otec za sebou spáli mosty a vydáva sa na neistú cestu naprieč Európou, len s chabou nádejou, že v záhadnom dome nájde, čo nenávratne stratil. Kráča nocou vlastného života a chce ju prečkať. Prejsť cez noc... Stig Sæterbakken (1966 – 2012) odišiel zo sveta dobrovoľne na vrchole svojej spisovateľskej kariéry a na prahu svetového úspechu. Nórsky autor básnických, prozaických aj esejistických kníh patril k najvýraznejším postavám svojej generácie.

Detektívny príbeh Evino oko je slovenskou premiérou autorky s povesťou kráľovnej nórskej detektívky. Dnes už jedenásťdielna séria o prípadoch inšpektora Konrada Sejera, ktorá začala knihou Evino oko, zožala viacero nórskych, škandinávskych aj zámorských cien. Umelkyňa na voľnej nohe Eva prežíva ťažké obdobie. Jej abstraktné obrazy sa nepredávajú a akoby to nestačilo, v jeden sychravý aprílový deň na prechádzke s malou dcérou objavia v rieke rozkladajúcu sa mŕtvolu muža. Zavraždeným je nenápadný zamestnanec miestneho pivovaru, nezvestný už viac ako pol roka. Zmizol len pár dní po tom, ako ktosi zabil miestnu luxusnú spoločníčku. Na malé mesto Drammen neďaleko Osla je to čosi nevídané. Môžu tieto vraždy spolu súvisieť? Román o úzkej hranici, ktorú si ľudia všimnú, až keď ju prekročia a je neskoro, je prvým prípadom melancholického komisára Konrada Sejera. V slovenčine pripavujeme ich kompletné vydanie. KARIN FOSSUM (1954) je autorkou mimoriadne úspešnej série detektívnych románov o inšpektorovi Sejerovi, za ktorú získala viacero prestížnych ocenení. Krátko po prvej knihe vychádza slovenské vydanie jeho druhého prípadu s názvom Neobzeraj sa. Knihu vyhlásili za najlepšiu škandinávsku detektívku roka. Autorka ako dvadsaťročná debutovala oceňovanou zbierkou poézie, nasledovali dve poviedkové knihy, prelomom však bola jej kriminálna séria o inšpektorovi Sejerovi, ktorej písanie prerušila zatiaľ len jedným románom z iného prostredia.

Johannesovi Jensenovi je jasné, že príliš nezapadá. Že by to bolo jeho chvostom? Alebo tým, že nosí mašľu? Žiaden z jeho pokusov zaradiť sa do spoločnosti nie je úspešný – až kým mu nečakaný sled udalostí neukáže, že je s ním všetko v najlepšom poriadku. Očarujúci príbeh ukazuje deťom aj dospelým, že nie je hanba vytŕčať z davu. Trebárs aj o jednu krokodíliu hlavu. HENRIK HOVLAD je nórsky spisovateľ a novinár, okrem kníh pre deti napísal aj dve pre dospelých. Vystriedal viacero povolaní, slúžil vo francúzskej cudzinecekj légii, robil plavčíka na Aljaške aj vojnového reportéra vo viacerých konfliktoch po celom svete. Ilustrátorka knihy TORILL KOVE získala za svoj animovaný film Oscara.

Keď Gottland získal ocenenie za najlepšiu európsku knihu roka, vo svojom prejave jej autor povedal: „Teším sa, že kniha Poliaka o Čechoch môže byť knihou Európana o Európe.“ Poľský novinár a spisovateľ v nej predstavuje výber reportáží venovaných Českej republike, resp. Československu. V jeho dejinách sa horor strieda so smútkom a groteskou, autor z nezvyčajného uhla nazerá na zdanlivo známe udalosti a ľudí, ako je príbeh Baťovej firmy či Marty Kubišovej, ale predstavuje aj málo známe či úplne zabudnuté príbehy. Investigatívne reportáže a eseje (alebo „halucinačné príbehy plné úzkosti,“ ako napísal Liberation) sú vyrozprávané veľmi pútavým spôsobom, neraz pripomínajú detektívny žáner. S ním majú spoločné aj množstvo obetí a prekvapivé zápletky. Autor nepracuje s veľkými číslami, ale s osudmi známych aj menej známych osobností. Texty tvoria celok, v ktorom možno rozpoznať viaceré vzorce, ktoré sa v českej spoločnosti opakujú. Herečka Lída Baarová, ktorú miloval Goebbels a nenávideli mnohí Česi. Sochár Otakar Švec, autor najväčšieho Stalinovho pamätníka, ktorý si siahol na život. Speváčka Marta Kubišová, žena s podmanivým hlasom a obeť eštebáckeho pornopríbehu. To je len niekoľko postáv, ktoré zachytil poľský reportér Mariusz Szczygieł v knihe Gottland. Pôvodne bola určená iba poľskému publiku, ale spôsob, akým zobrazil premeny minulého storočia, z nej spravili univerzálnu knihu – slovenčina je už desiatym jazykom, v ktorom vychádza, pripravuje sa aj bulharský a švédsky preklad. Slovenský preklad vychádza z druhého, doplneného vydania. Mariusz Szczygieł (1966) je absolvent žurnalistiky na Varšavskej univerzite, spoluzakladateľ poľského Inštitútu reportáže, autor šiestich kníh. Nadväzuje na bohatú tradíciu poľských reportérov, ktorých texty mali výrazné literárne kvality. Aj o samotnom Gottlande, Szczygiełovej zatiaľ najúspešnejšej knihe, napísal recenzent Wiener Zeitung, že je to „veľká literatúra skrývajúca sa pod pláštik reportáže.“ Už dve desaťročia je redaktorom denníka Gazeta Wyborcza, v rozhlase pravidelne vysiela relácie o literatúre. Veľkú popularitu, ale aj kontroverziu, vyvolala jeho televízna šou Na každú tému, vysielaná od polovice deväťdesiatych rokov až do roku 2001. Často si do nej pozýval hostí, ktorí provokovali konzervatívnu časť poľskej spoločnosti. Napísali o knihe: „Krásna kniha. Beznádejne žalostná panoráma českých osudov 20. storočia. (Opisuje tiež storočie nové, rovnako žalostné.) Na osude Česka ma vždy fascinovala neustála, dynamická, tragická a zároveň smiešna nejednoznačnosť. Mariusz Szczygieł vychádza z tradície poľskej reportáže a svoju metódu použil práve na túto nejednoznačnú českosť. Výsledok je veľmi silný, originálny, prekvapujúci. Väčšina týchto obrazov je pre mňa podnetná. Už dlho som nezažila taký intenzívny návrat k vlastným skúsenostiam, otázkam a fascináciám z mladosti. Toto Čítanie však vo mne vyvolalo hlboký smútok. Čakám na druhú časť týchto reportáží-esejí-poviedok (pretože ich žáner nie je celkom jednoznačný) s nádejou, že je možná istá katarzia, že sa možno dá oslobodiť z pasce stredoeurópskeho osudu.“ Agnieszka Holland