Miroslav Zumrík

Tragikomický debut mladej nórskej autorky, preložený krátko po vydaní už do štrnástich jazykov, rozpráva o starej žene, ktorá sa posledné roky svojho života pokúša žiť naplno. Kniha získala cenu za najlepší nórsky debut roka a bola nominovaná na cenu nórskych kníhkupcov. Mathea nikdy príliš nevychádzala s druhými ľuďmi, pretože sa od nich až príliš odlišovala. Na sklonku života ju prepadne obava, že umrie skôr, než niekto zaregistruje, že vôbec žila. Vytiahne svoje staré svadobné šaty, napečie koláčiky a konečne sa odváži zájsť medzi ľudí. Bez ohľadu na pokročilý vek hlavnej postavy sa s ňou dokázali identifikovať aj mladí čitatelia, pretože autorka bez gýčového sentimentu a humorným spôsobom hovorí o veľmi dôležitých veciach – medziľudských vzťahoch a potrebe byť samým sebou. Útla kniha počíta s čitateľom, ktorý sa rád hrá a pátra. Na prvý pohľad je to nesúrodý sled scén zo života rozprávačky, z prúdu príbehov sa však postupne vynára pomerne jasný dejový oblúk. V románe sa objavuje niekoľko časových línií a mnohé odbočky. Chaos je však iba zdanlivý, každá veta, obraz, scéna či zdanlivo náhodná poznámka má nejaký význam, ukazuje na iné miesto v knihe, prípadne definuje charakter postavy. Mathea zaháňa osamelosť nielen absurdnými výpravami do okolia svojho domu, miestami morbídnymi spomienkami či podivnými známosťami s inými zúfalcami, ale napríklad aj neústálym rýmovaním a slovnými hračkami, ktoré prinášajú pokoj do jej duše. Je na čitateľovi, aby sa týmto skrytým pôvabom nevyslovenosti nechal osloviť. Kjersti A. Skomsvold (1979) je autorkou jedného krátkeho a jedného dlhého románu. Tragikomický debut mladej nórskej spisovateľky bol preložený do štrnástich jazykov, rozpráva príbeh starej dámy, ktorá sa rozhodne žiť naplno.

Keď Gottland získal ocenenie za najlepšiu európsku knihu roka, vo svojom prejave jej autor povedal: „Teším sa, že kniha Poliaka o Čechoch môže byť knihou Európana o Európe.“ Poľský novinár a spisovateľ v nej predstavuje výber reportáží venovaných Českej republike, resp. Československu. V jeho dejinách sa horor strieda so smútkom a groteskou, autor z nezvyčajného uhla nazerá na zdanlivo známe udalosti a ľudí, ako je príbeh Baťovej firmy či Marty Kubišovej, ale predstavuje aj málo známe či úplne zabudnuté príbehy. Investigatívne reportáže a eseje (alebo „halucinačné príbehy plné úzkosti,“ ako napísal Liberation) sú vyrozprávané veľmi pútavým spôsobom, neraz pripomínajú detektívny žáner. S ním majú spoločné aj množstvo obetí a prekvapivé zápletky. Autor nepracuje s veľkými číslami, ale s osudmi známych aj menej známych osobností. Texty tvoria celok, v ktorom možno rozpoznať viaceré vzorce, ktoré sa v českej spoločnosti opakujú. Herečka Lída Baarová, ktorú miloval Goebbels a nenávideli mnohí Česi. Sochár Otakar Švec, autor najväčšieho Stalinovho pamätníka, ktorý si siahol na život. Speváčka Marta Kubišová, žena s podmanivým hlasom a obeť eštebáckeho pornopríbehu. To je len niekoľko postáv, ktoré zachytil poľský reportér Mariusz Szczygieł v knihe Gottland. Pôvodne bola určená iba poľskému publiku, ale spôsob, akým zobrazil premeny minulého storočia, z nej spravili univerzálnu knihu – slovenčina je už desiatym jazykom, v ktorom vychádza, pripravuje sa aj bulharský a švédsky preklad. Slovenský preklad vychádza z druhého, doplneného vydania. Mariusz Szczygieł (1966) je absolvent žurnalistiky na Varšavskej univerzite, spoluzakladateľ poľského Inštitútu reportáže, autor šiestich kníh. Nadväzuje na bohatú tradíciu poľských reportérov, ktorých texty mali výrazné literárne kvality. Aj o samotnom Gottlande, Szczygiełovej zatiaľ najúspešnejšej knihe, napísal recenzent Wiener Zeitung, že je to „veľká literatúra skrývajúca sa pod pláštik reportáže.“ Už dve desaťročia je redaktorom denníka Gazeta Wyborcza, v rozhlase pravidelne vysiela relácie o literatúre. Veľkú popularitu, ale aj kontroverziu, vyvolala jeho televízna šou Na každú tému, vysielaná od polovice deväťdesiatych rokov až do roku 2001. Často si do nej pozýval hostí, ktorí provokovali konzervatívnu časť poľskej spoločnosti. Napísali o knihe: „Krásna kniha. Beznádejne žalostná panoráma českých osudov 20. storočia. (Opisuje tiež storočie nové, rovnako žalostné.) Na osude Česka ma vždy fascinovala neustála, dynamická, tragická a zároveň smiešna nejednoznačnosť. Mariusz Szczygieł vychádza z tradície poľskej reportáže a svoju metódu použil práve na túto nejednoznačnú českosť. Výsledok je veľmi silný, originálny, prekvapujúci. Väčšina týchto obrazov je pre mňa podnetná. Už dlho som nezažila taký intenzívny návrat k vlastným skúsenostiam, otázkam a fascináciám z mladosti. Toto Čítanie však vo mne vyvolalo hlboký smútok. Čakám na druhú časť týchto reportáží-esejí-poviedok (pretože ich žáner nie je celkom jednoznačný) s nádejou, že je možná istá katarzia, že sa možno dá oslobodiť z pasce stredoeurópskeho osudu.“ Agnieszka Holland

Johannesovi Jensenovi je jasné, že príliš nezapadá. Že by to bolo jeho chvostom? Alebo tým, že nosí mašľu? Žiaden z jeho pokusov zaradiť sa do spoločnosti nie je úspešný – až kým mu nečakaný sled udalostí neukáže, že je s ním všetko v najlepšom poriadku. Očarujúci príbeh ukazuje deťom aj dospelým, že nie je hanba vytŕčať z davu. Trebárs aj o jednu krokodíliu hlavu. HENRIK HOVLAD je nórsky spisovateľ a novinár, okrem kníh pre deti napísal aj dve pre dospelých. Vystriedal viacero povolaní, slúžil vo francúzskej cudzinecekj légii, robil plavčíka na Aljaške aj vojnového reportéra vo viacerých konfliktoch po celom svete. Ilustrátorka knihy TORILL KOVE získala za svoj animovaný film Oscara.

Detektívny príbeh Evino oko je slovenskou premiérou autorky s povesťou kráľovnej nórskej detektívky. Dnes už jedenásťdielna séria o prípadoch inšpektora Konrada Sejera, ktorá začala knihou Evino oko, zožala viacero nórskych, škandinávskych aj zámorských cien. Umelkyňa na voľnej nohe Eva prežíva ťažké obdobie. Jej abstraktné obrazy sa nepredávajú a akoby to nestačilo, v jeden sychravý aprílový deň na prechádzke s malou dcérou objavia v rieke rozkladajúcu sa mŕtvolu muža. Zavraždeným je nenápadný zamestnanec miestneho pivovaru, nezvestný už viac ako pol roka. Zmizol len pár dní po tom, ako ktosi zabil miestnu luxusnú spoločníčku. Na malé mesto Drammen neďaleko Osla je to čosi nevídané. Môžu tieto vraždy spolu súvisieť? Román o úzkej hranici, ktorú si ľudia všimnú, až keď ju prekročia a je neskoro, je prvým prípadom melancholického komisára Konrada Sejera. V slovenčine pripavujeme ich kompletné vydanie. KARIN FOSSUM (1954) je autorkou mimoriadne úspešnej série detektívnych románov o inšpektorovi Sejerovi, za ktorú získala viacero prestížnych ocenení. Krátko po prvej knihe vychádza slovenské vydanie jeho druhého prípadu s názvom Neobzeraj sa. Knihu vyhlásili za najlepšiu škandinávsku detektívku roka. Autorka ako dvadsaťročná debutovala oceňovanou zbierkou poézie, nasledovali dve poviedkové knihy, prelomom však bola jej kriminálna séria o inšpektorovi Sejerovi, ktorej písanie prerušila zatiaľ len jedným románom z iného prostredia.

Stig Sæterbakken bol nórsky spisovateľ s blízkym vzťahom ku Slovensku, ktoré sa dostalo aj do jeho posledného románu Cez noc. Temný a mučivý príbeh, v ktorom nájdeme časti snov, rozprávok aj hororových príbehov, skúma tajomné hĺby smútku a lásky. Karlova rodina sa vďaka romániku s oveľa mladšou Monou otrasie v základoch, a keď už sa zdá, že sa všetko predsa len vráti do starých koľají, osud zasiahne opäť: vezme si jeho syna. Vtedy sa na scéne objaví Karlov priateľ, ktorý mu povie o záhadnom dome na Slovensku. Ľudia, ktorí si za vstup zaplatia, sa tam stretnú so svojím najväčším strachom, čo ich buď zabije, alebo znovuzrodí. Zúfalý otec za sebou spáli mosty a vydáva sa na neistú cestu naprieč Európou, len s chabou nádejou, že v záhadnom dome nájde, čo nenávratne stratil. Kráča nocou vlastného života a chce ju prečkať. Prejsť cez noc... Stig Sæterbakken (1966 – 2012) odišiel zo sveta dobrovoľne na vrchole svojej spisovateľskej kariéry a na prahu svetového úspechu. Nórsky autor básnických, prozaických aj esejistických kníh patril k najvýraznejším postavám svojej generácie.

Zemetrasenie v Lisabone v roku 1755. Cunami v južnej Ázii v roku 2004. Zemetrasenie v San Francisku v roku 1906. Hurikán Katrina v roku 2005. Všetky tieto prírodné katastrofy nespôsobili iba veľké škody a straty na životoch, ale aj zmenili históriu a naše premýšľanie. Kniha nórskeho geológa prináša príklady z dvoch tisícročí. Sú to nielen dejiny prírodných katastrof, ale aj dejiny ľudských reakcií na ne a schopnosti prispôsobiť sa extrémnym udalostiam. Henrik Svensen rozpráva príbehy mnohých očitých svedkov. Hoci sú spomínané katastrofy prírodným fenoménom, reakcie ich obetí bývajú často veľmi podobné, neraz v nich vidia varovanie bohov. Svensen predstavuje vedecký prístup ku konkrétnym udalostiam a podčiarkuje význam toho, aby sme boli na prírodné katastrofy dobre pripravení, pretože ich počet a sila bude vďaka klimatickým zmenám iba narastať.

Reštaurácia The Hills v Osle je starosvetská: v 19. storočí ju založil Angličan Hill. Všetko o nej a jej návštevníkoch sa dozvieme z rozprávania čašníka, záhadnej postavy, ktorá však o sebe a svojom živote neprezradí vôbec nič. V tomto ošumelom mikrosvete sa udržuje idea starej Európy. Panuje tu osvedčený poriadok, všetko má svoje miesto a zvonka sem prenikne len sotvačo. Hrozba nepokoja a zmeny sa však jedného dňa objaví, keď starostlivo vybudované usporiadanie naruší nečakaný hosť.

Publikácia predstavuje voľné pokračovanie série Človek a jeho jazyk a usiluje sa predstaviť dielo Jána Horeckého ako zdroj inšpirácií pri ďalšom skúmaní jazyka a terminológie v historickom i systémovom aspekte. S týmto cieľom zostavovatelia prinášajú výber štúdií a textov J. Horeckého, v ktorých sa autor zamýšľal nad kľúčovými terminologickými a onomaziologickými otázkami, akými sú teoretické otázky terminológie, vzťah termínu a pojmu, onomaziologické hľadisko termínotvorby či sémantické vzťahy v terminológii, jej interlingválne skúmanie a ustaľovanie slovenskej terminológie. Na inšpiračný potenciál prác J. Horeckého sa poukazuje v štúdii J. Levickej o slovenskej terminológii v kontexte jazykovo-spoločenskej situácie 60. rokov 20. storočia a v štúdii M. Zumríka, v ktorej porovnáva Horeckého chápanie pojmu s procedurálnou teóriou pojmu. Špecifickosťou tohto zväzku je bilingválne slovensko-anglické spracovanie, ktorého cieľom je sprostredkovanie terminologického uvažovania a prác profesora Jána Horeckého nielen slovenskému, ale aj zahraničnému čitateľovi.

Jedna žena, dvaja muži, jedno dieťa. V takomto krehkom vesmíre krúži rozprávačka príbehu - učiteľka matematiky s chorými pľúcami. K. miluje Ferdinanda, ktorý viac nevládal žiť, ale aj Samuela, ktorý sa zamotal do nekonečného kriketového zápasu. Neustále uvažuje o jednom aj o druhom mužovi, o svojom zdravotnom stave, matematike a o túžbe po dieťati. Práve oslávila 33 rokov a hľadá odpoveď na otázku, čo je vlastne láska a či má dosť síl a odvahy na to, aby sa postarala o potomka. Veľká nádej mladej nórskej literatúry Kjersti A. Skomsvold rozpráva v tomto nezvyčajne intenzívnom románe s osviežujúcou a až brutálnou úprimnosťou o vnútornom svete mladej ženy, o živote a smrti.

V tejto knihe je najpodstatnejšie to, čo NIE JE! Najnovšia kniha obľúbeného poľského reportéra Mariusza Szczygieła je zbierkou výnimočných reportáží o prázdnych miestach v ľudských životoch. Chrbticou najnovšej knihy Mariusza Szczygieła je neprítomnosť a absencia, teda to, čo NIE JE. Tak čo JE vlastne v NIE JE? Prečítate si tu dojímavý príbeh pražskej Vily Müller od svetoznámeho funkcionalistického architekta Adolfa Loosa. Stanete sa svedkami príprav dospelého muža na ohlasovaný koniec sveta. Prežijete pestrý život zapísaný do excelovskej tabuľky. Omráči vás pozoruhodný príbeh českej poetky a emigrantky Violy Fischerovej. Absolvujete posledný veselý výlet starnúceho autorovho otca do Prahy. Ponoríte sa do prachu budapeštianskeho obchodu so starožitnosťami. A napokon možno stratíte vieru v ľudské dobro pri hrôzostrašnom príbehu utýraného šesťročného chlapčeka, ktorý z noci na ráno zmenil celé Poľsko. Aj toto je Szczygiełovo NIE JE. A ešte oveľa viac. Najznámejší čechofil a citlivý pozorovateľ Mariusz Szczygieł má čuch na výnimočné ľudské príbehy, z ktorých zakaždým dokáže urobiť skutočnú literatúru. Krehké príbehy z knižky NIE JE ho ukazujú ako autora, ktorý nachádza v nepostrehnuteľných detailoch nielen univerzálne pravdy, ale aj obrovský vesmír ľudských životov v celej jeho komplikovanosti. Výnimočnú knihu poľského reportéra Mariusza Szcygieła NIE JE v roku 2019 ocenila porota najväčšej poľskej literárnej ceny Nike, kde zároveň získala aj cenu čitateľov. Vychádza v preklade Miroslava Zumríka.

Zoznám sa s Klubom objaviteľov. Preži neuveriteľné dobrodružstvo plné nevídaných objavov a marshmallow! Vynálezkyňu Ellu počas práce na novom projekte - neónovom glóbuse, vtiahne neviditeľná sila do úplne nového sveta. Tam sa zoznámi s neobyčajným chlapcom Felixom, ktorý je nielen objaviteľ, ale aj kapitán vzducholode. Spolu musia čeliť hrozivým piraňátom a zistiť, prečo sa výrobňa marshmallow, ponorka kapitánky Amelie, zrazu začala vznášať. Podarí sa im to?

KLUBOM OBJAVITEĽOV JE SPÄŤ! Čo spraví Felix, keď začnú v púšti pršať korytnačky? Zavolá si na pomoc Elu! Klub objaviteľov musí v púštnom dobrodružstve znovu spojiť sily, postaviť sa zoči-voči piraňátom, ich hrozivému generálovi a zachrániť zúfalých obyvateľov Odrazova. Zvládnu to?

Klub objaviteľov má ďalšiu úlohu! Prechladnutá Ella nemá chuť na nič, no akonáhle zabliká svetielko na volacom gombíku, vráti sa jej všetka stratená energia: Felix ju potrebuje! Odrazu sa ocitne v džungli plnej rastlín a bytostí, ktoré vyzerajú sčasti normálne a sčasti... veľmi čudne. S Felixom musia dať znovu hlavy dokopy a poradiť si s desivou papúčicou, ktorej siete sú poriadne lepkavé. Ako z nich dostanú zakliesnenú papagájoptéru? Ella musí zapojiť každý kúsok svojho objaviteľského ja, aby prišla na spôsob, ako poraziť papúčicu a pomôcť veľrybiatkam dostať sa včas do mora. Pred deti od 7 rokov Z nórskeho jazyka preložil Miroslav Zumrík

Keď si Krzysztof Kieślowski kúpil motorku, najskôr ju rozmontoval do poslednej skrutky a znova zložil, aby zistil, ako funguje. Presne tak isto pristupoval aj k svojim filmovým hrdinom. Poľská reportérka Katarzyna Surmiak-Domańska, autorka skvelej reportážnej knihy Ku-Klux-Klan. Tady bydlí láska, sa rozhodla preskúmať život, osobnosť i tvorbu jedného z najvýznamnejších režisérov dejín svetovej kinematografie. Krzysztof Kieślowski bol iba neznámy Poliak, ktorý v deväťdesiatych rokoch vyšiel z tieňa postkomunistického priestoru a svojimi filmami napokon dobyl celý svet od Berlinale až po Cannes, kde mu v roku 1994 vyfúkol vytúženú Zlatú palmu nečakaný víťaz Pulp Fiction. Detstvo Krzysztofa Kieślowského bolo výrazne poznačené predčasnou smrťou chorľavého otca. Nasledovalo obdobie hľadanie sa a zúfalá snaha vyhnúť sa povinnej vojenskej službe, pri ktorej sa opakovane podrobil brutálnej hladovke. Nasledovali pokusy opakovane sa dostať na slávnu lodžskú filmovú školu a neskôr prišli prvé svieže dokumentárne filmy, ktoré sa zameriavali na skutočných ľudí a nie „hrdinov“. Prišli však aj neúspechy, odmietnutie kritiky a úsilie zachovať si objektivitu a triezvosť nielen počas rozmachu hnutia Solidarność, či výnimočného stavu, ale aj po dosiahnutí celosvetového úspechu. Katarzyna Surmiak-Domańska hovorí, že túto knihu nenapísala od stola. Stretla sa s množstvom ľudí, na ktorých Krzysztof Kieślowski zanechal svoj ľudský odtlačok. Nevynecháva pritom žiaden úsek života svojho hrdinu, rozoberá ho na súčiastky tak, ako on kedysi dávno svoju prvú motorku. Jej kniha Kieślowski v detaile je výnimočná biografia, skvelá reportáž a zároveň pútavý román nielen o slávnom režisérovi, ale aj o zmenách, ktorými si prešla Stredná Európa na prahu nového tisícročia. Kieślowski v detaile vychádza v preklade Miroslava Zumríka.

Toto je príbeh lásky. Matka rozpráva svojmu novonarodenému dieťaťu o udalostiach, ktoré k nemu viedli. Sú to príbehy o dlhej chorobe, osamelosti a smútku. O strachu niekoho milovať, ale napriek tomu sa odvážiť to urobiť. Román skúma existenciu s nezvyčajnou zraniteľnosťou a veľmi jasným pohľadom na to, čo nám umožňuje nadviazať kontakt s druhými a čo nám ho znemožňuje. Nórska spisovateľka Kjersti A. Skomsvold po tematizovaní ľudskej osamelosti v úspešnom debute Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia a lásky s veľkým L v knihe Tridsaťtri prináša v románe Dieťa ďalšiu, miestami smutnú, miestami humornú drobnokresbu zásadných otázok, ktoré si v nejakej podobe môže položiť každý z nás.

KLUB OBJAVITEĽOV NEZASTAVÍ ANI ZIMA! V napínavom štvrtom pokračovaní série o Klube objaviteľov sa Ella a Felix vydajú na pomoc snežným lopatom. Týchto mierumilovných tvorov, ktorí potrebujú k životu len sneh a chlad, vyhnali z ich hory nepriateľskí snehofrézi. Kto vyjde zo snežného súboja ako víťaz? A je všetko naozaj tak, ako sa zdá? Pre deti od 7 rokov Z nórskeho originálu Oppdagerklubben 4: Snofreserduellen (H. Aschehoug & Co., Oslo 2020) preložil Miroslav Zumrík.