Hľadanie: Jak mohou přežít hodnoty? CZ
zobraziť:
Luxus
Zľahka dekadentnú básnickú zbierku Luxus tvoria dva celky, cyklus Mučiareň a cyklus Svetlo. V prvom z nich sa v sugestívnych obrazoch analyzuje citovú rozorvanosť a milenecké konflikty autorského subjektu. Príčinou utrpenia je láska, respektíve to, čo z nej ostalo. V cykle Svetlo autor v ľahkých impresiách a artistných obrazoch predstavuje svoje videnie skutočnosti, akoby okom surrealistického filmára. V dramaturgii básnickej zbierky druhá časť umocňuje prvú. Svetlo, akoby prenikajúce do mučiarne, zvýrazňuje kontúry bolesti, ktorá je v prvej časti prežívaná s mimoriadnou intenzitou. Bolesti, ktorá postupne vyhasína a napĺňa človeka životne potrebnou melanchóliou.
Tieň jin-jangu
Popredný umelec má zvyčajne potrebu vyjadriť sa pomocou básni z dvoch pohnútok: 1) aby pretavil do hutnej esencie slov zrnká svojej ľudskej skúsenosti a múdrosti, o ktoré sa túži podeliť s inými ľuďmi, a čitatelia po takých básňach siahajú najmä pret
o, aby z nich nabrali silu a odvahu pre svoj vlastný život; 2) alebo ako dokument o sebe a svojej ľudskej trýzni. Nuž, keď som dočítala poslednú stranu tejto zbierky básní, pochopila som, že je básnickým svedectvom toho druhého druhu. Celú jin-jangov
ú cestu svojho nového európskeho života v nej Paolo Zhang zdokumentoval modernými básnickými obrazmi, ale aj tým, ako v obrazoch odkrýva svoje rany: "Zrúcané domy možno znova postaviť / ale čo s ruinami v ľudskej duši?" pýta sa nás dnes už zrelý muž
s dušou vystrašeného dieťaťa. A sám si na to odovzdane odpovedá: "Horúčka mi patrí, pretože sa bojím zamrznutia." Zároveň dovoľuje duši, aby mu vydala zo svojich hlbín spomienky na jeho dávnych predkov, aby nakoniec unikol zúfalstvu tým, že zmierlivo
pripustí: "azda je svet naozaj tieňom jin-jangu". A vyznáva sa, akoby odprosoval svoju životnú lásku, pre ktorú kedysi opustil rodnú krajinu.
Verše z diaľavy
Lekár Vlado Šimko emigroval v roku 1968 do USA. Po roku 1989 žije sčasti v New Yorku a sčasti v Bratislave. Stále cestuje po svete a aj jeho básne sú postrehmi z týchto ciest po svete, zo Slovenska či USA. Časť básni je aj v anglickom jazyku. Ilustrácie Fero Guldan.
Pri víne s Bohémami
Zbierka básní s fotoprílohou autora.
Ukážka:
Ešte raz víno
Víno, si nekonečnou inšpiráciou,
keď niet krásnej Múzy
a ty sa topíš v prostredí luzy.
Červený Merlot objaví ti iný svet.
A starosti?
Tie sa zmenia na bezstarostný smiech.
Doleješ pohár,
Múza ti zdrazu kýva,
aj keď tvoja verná si práve líha.
Zostávaš sám s Múzou
a vďaka vínu rozumieš si lepšie s ňou
ako so svojou zákonitou manželkou.
dostupné aj ako:
Pod bodom iného času
Básnické dielko vzniklo na základe poznania, že sa nachádzame v novom miléniu, kde sa niektoré naše ľudské vlastnosti preniesli z minulých rokov do súčasnosti. Mnohí z nás by si priali, aby sa stratil vnútorný chlad v srdciach, pocit osamelosti a svet sa tak pobral dopredu so všetkými vymoženosťami nového tisícročia, nie k likvidácii seba samých neprirodzeným spôsobom. Je ešte veľa úloh na Zemi, ktoré by mali odstrániť tento ťažký tieň života. Po prečítaní tejto zbierky básní by sa malo pochopiť, že ide o čas, ktorý je v širšom priestore, ale aj druhá možnosť, že sa čitateľ ocitne v jednom bode času. Je to knižka, ktorá vyzýva k väčšiemu pochopeniu blížnych, ale aj zdanlivo cudzích ľudí a okolia. Jednoducho, chváľme si veci, ktoré nám spríjemňujú život.
Kvitne tak šialene
Nórsky básnik Knut Odegard patrí k popredným spisovateľom Severu - v súčasnosti je najprekladanejším nórskym básnikom. Prekladateľ M. Richter pripravil rozsiahly výber z Odegardovej najnovšej tvorby (Stefensenov dom, Svätá omša, Vyhliadka, Kvitne tak šialene) (2008), a priradil k nim niekoľko básní z 80. a 90. rokov. V širokodyšných básňach, ktoré nám formou pripomínajú R. Jeffersa, W. Whitmana alebo S.-J. Persa, básnik naplno obnažil svoju bolesť aj svoju vieru v Boha. Bolesť zoči-voči duševne chorej dcére a jej víziám, bolesť zoči-voči starnúcej manželke a vlastným chorobám, bolesť zoči-voči utrpeniu, akému sú vystavované predovšetkým nevinné a bezbranné tvory: deti, duševne chorí ľudia, ľudia na periférii spoločnosti. Reflektujúc toto všetko originálnym, často epickým veršom, vedie autor zároveň dialóg s Bohom, čím vzniká konfrontácia profánneho sveta so svetom božským, pátos sa mieša s civilným slovným prejavom, vrúcnosť a hlboká ľudskosť básnika naráža na krutosť prírody a diabolstva v človeku. Odegard je na Slovensku známy aj ako neúnavný propagátor diela B. Björnsona - založil festival nesúci meno nám vzácneho nórskeho spisovateľa a viac než 10 rokov je na čele Akadémie B. Björnsona, ktorá sa zameriava na dodržiavanie ľudských práv najmä v oblasti kultúry a umenia na celom svete. V r. 2007 mu bola v Bratislave udelená Cena Jána Smreka.
Osm hlav šílenství
Reprezentativní výbor, který připravila Radka Rubilina, poprvé v češtině uvádí dílo ruské básnířky Anny Barkovové (1901–1976); to mohlo být postupně objevováno doma i v zahraničí teprve po pádu sovětského režimu. Autorka kvůli své tvorbě strávila mezi roky 1934 až 1965 více než dvacet let života v sovětských gulazích a další léta v mezidobí ve vyhnanství.
Její spisovatelská dráha se zpočátku slibně vyvíjela. Už v roce 1922 vyšla její první básnická sbírka Žena s předmluvou Anatolije Lunačarského, který jí také zajistil práci v moskevské Pravdě a ubytování v samotném Kremlu. Kvůli kritice panského života kremelské smetánky však záhy upadla v nemilost a dveře Kremlu se pro ni navždy zavřely.
Od konce dvacátých let mezi její hlavní témata patřil hladomor, zatýkání a všeobjímající strach. Pozdější poezie psaná v lágru a ve vyhnanství nabývá niternější, reflexivní podoby, básnířčino alter ego se stává zpodobněním celé historie Ruska. Od padesátých let reflektuje také hrozbu světové apokalypsy v podobě atomové války.
V próze, psané především ve vyhnanství, zachycuje Barkovová podstatu zla, diskutuje se svými postavami o smyslu existence a zobrazuje jejich vykořeněnost a nesvobodu. Její texty vyjadřují naprostou nedůvěru k jakýmkoliv ideologiím a patosu. Přes dominanci mnohdy až bezna¬dějného pesimismu, jako je tomu v novele Osm hlav šílenství, lze v prózách Štěstí statistika Plačkina a Huspenina zaslechnout i gogolovsko-čechovovský smích skrze slzy.
Na stiahnutie
5,15 €
dostupné aj ako:
Slovenská moderna
Antológia Slovenskej moderny prináša výber z básnickej, prozaickej, dramatickej a kritickej tvorby autorov, ktorých na začiatku 20. storočia oslovila modernistická citovosť, náladovosť a dobové filozofické a intelektuálne smerovania.
Milovanie so sfingami
Milovanie so sfingami je zbierkou básní plnou lásky k milovanému človeku, domovine, ale aj hľadaním zmyslu ľudskej existencie. Láska k sfinge je prenesenou láskou k zvečnenej bytosti, ktorá nezradí a nahradzuje pravosť vzťahu, keď realita je posunutá nezmyslami života do pozadia. Básnik v zbierke odsudzuje nezáujem o pozitívny prístup k životu i ľahostajnosť k ľudskému osudu, keď život sa ponúka na dosah ruky, len treba za ním siahnuť... Doménou tohto diela je bolesť i nádej žitia človeka i jeho domoviny v nečase dejín, ktoré bývajú kruté.
Sedem sliviek ... na cestu!
Zaujímavé prepojenie rytmického viazaného a uvoľnenejšieho nepravidelného verša dodáva autorkiným básniam ešte silnejší náboj. Autorka čerpá inšpiráciu z každodennosti, ktorá ako píše, ,,vonia korením a pracím práškom´´.Zbierka Sedem sliviek je určená pre dospievajúceho čitateľa,ktorej rukopis získal v roku 1998 ocenenie Literárneho fondu .
dostupné aj ako:
Väznená
Knižka plná poézie.Človek, ktorý toho veľa zažil a naplno prežíva svoju každodennosť, v nej určite nájde voľačo, čo mu bude dôverne známe.
Som spotený od šťastia
Táto výnimočná kniha úsmevne sprostredkúva formou veršov a dialógov matky so synom radosť a odvahu nepoddať sa osudu. Autor veršov Sandro Milučký objavuje cez svoju optiku humor v každodennej obyčajnosti a stmeľuje nielen dva rôzne svety, ale aj mnohých rôznorodých ľudí.
Tisíckrát dopichaná ihličím mäkko kreslí úbočia
Knihou Tisíckrát dopichaná ihličím mäkko kreslí úbočia si Ústav svetovej literatúry SAV a vydavateľstvo MilaniuM pripomínajú osobnosť a dielo poprednej slovenskej poetky Viery Prokešovej, ktorá zomrela v posledný deň roku 2008. Okrem článkov A. Bžocha a M. Richtera a štúdie J. Zambora kniha prináša neuzavretý cyklus básní z Prokešovej pozostalosti (Eva) a personálnu bibliografiu, vypracovanú V. Čejkovou.
Som s tebou v slove
Zbierka básní popredného autora obsahuje prierez jeho tvorbou z obdobia od vydania poslednej knižne publikovanej zbierky (Jablko v dlani, 1998). Básne sú usporiadané do štyroch cyklov: Byť, zostať sám sebou, Stigmy času, Slovensko moje a Pod krížom stojím, ktoré predznamenávajú ich zameranie a potvrdzujú kontinuitu inšpiračných zdrojov i ustálenosť postojov básnika. Kniha je ilustrovaná reliéfmi akad. soch. Antona Gábrika z Brány sv. Cyrila a Metoda biskupského paláca na Nitrianskom hrade. Doslov napísal Peter Liba.
dostupné aj ako:
Miesto v tráve
Verše voňajúce ženstvom
V zbierke básní autorka odhaľuje svet svojich najdôvernejších pocitov, odrážajúcich najmä zložitosť partnerského vzťahu. Vedomá si mnohých svojich závažných životných chýb a omylov, hľadá pravdu o sebe, o iných a o svete, a snaží sa ísť cestou lásky a odpustenia. „Po básnickej stránke možno udeliť autorke plné absolutórium, a to hlavne za to, ako prirodzene si počínala na zradne pohyblivej pôde citov a lásky marív. Báseň jej slúži ako nástroj vivisekcie a očisty, o čom podala na viacerých miestach výrazné svedectvo. ... v jej veršoch pulzuje skutočná verva. Domáhanie sa opravdivosti. Neľútostné sebaspytovanie. A krásne vzdorovanie – zvodom prázdna, ľahostajnosti, zmaru,“ uvádza sa v doslove.
Eskimák na korze
Druhá básnická zbierka od slovenského Charlesa Bukowského - Jána Martona prináša zhruba 60 básni, ktoré sú pokračovaním jeho pozitívne prijatého debutu Život nie je pes, je to suka. Marton je vyzretejší, skromnejší na slovo, ale o to pocitovejší a údernejší.
dostupné aj ako: