Hľadanie: Drak Plamienok
zobraziť:
Mŕtva kaviareň
Vo svojom oficiálnom debute Mŕtva kaviareň sa Martin Melicherčík predstavuje ako vyzretý autor s nápaditou a ľahko rozpoznateľnou poetikou. Básne zahŕňajú mnohé aktuálne aj staršie popkultúrne vplyvy, prirodzene prepájajú jazyk dnešného mestského života s poetickým videním a cítením. Kniha je špecificky vtipná a nebojí sa súčasné spoločenské dianie a život jednotlivca v urbanizovanom svete komentovať hravou ľahkosťou, z ktorej však pri hlbokom ponore preniká na povrch hĺbavá melanchólia. Mŕtva kaviareň je napokon práve taká, ako napovedá jej názov: retro a živá zároveň, tichá a predsa plná ruchov; miesto živelných stretnutí, ale aj nepovšimnutého osamenia uprostred davu.
Stopy dávnej minulosti 7
Siedmy zväzok dejín časovo nadväzuje na predchádzajúce časti knižného cyklu. Rozpráva sa v ňom o udalostiach po smrti Žigmunda Luxemburského, o vláde ďalšieho veľkého kráľa Mateja Korvína, ale aj panovníkov, ktorí nemali také šťastie ako on, o Ladislavovi Pohrobkovi a poľských Jagelovcoch. Ešte vždy platí, že pre Slovensko to bolo mimoriadne významné obdobie. Ťažba drahých a farebných kovov ho udržiavala v pozícii, keď aj nemecký kronikár Ulrich Richental, historiograf Kostnického koncilu, píše o „slovenských krajoch medzi Moravou a Poľskom pri rieke, ktorú volajú Váh“, a „liptovské knieža“ Ján Huňady mladší sa pokúša získať uhorský trón.
dostupné aj ako:
Maľované dejiny Bratislavy
Maľované dejiny Bratislavy, deti ilustrujú príbehy Pavla Dvořáka.Kniha má 216 strán, je plná krásnych detských ilustrácií a hutných krátkych príbehov z histórie Bratislavy od čias mamutov až po posledný Štefánikov let.Ilustrácie vznikali na výtvarných ateliéroch Rozpoviem ti tri príbehy v Múzeu mesta Bratislavy: tu sa takmer rok a pol stretával Pavel Dvořák s deťmi, ktoré pútavú históriu hneď nakreslili alebo namaľovali.
Filozofia knihy je postavená na odľahčovaní histórie cez detské videnie historických udalostí a súvislostí. Podarilo sa to cez čistý prejav mladých ilustrátorov, často vyvolávajúci úsmev, napísala o projekte jeho autorka z Múzea mesta Bratislavy Beáta Husová.
Stopy dávnej minulosti 4.
Kniha o začiatkoch Uhorského kráľovstva, sleduje ich zo slovenského pohľadu, hľadá slovenský podiel na vzniku Uhorska, na jeho budovaní a utváraní hraníc. Rozpráva príbehy z čias Nitrianskeho kniežatstva, z ktorého po krvavých bojoch vzišli nitrianski Arpádovci ako noví uhorskí králi. V záverečnej kapitole sa vracia ku vzniku modernej historiografie, ktorá skoncovala s predstavou o nekonečných a pustých „hvozdoch`.
dostupné aj ako:
Bitky na púšti
Jazyk Pachecovej novely je z hľadiska umeleckého diela univerzálny. Svet, do ktorého vstupuje mladý hrdina, rozhodne neponúka pravidlá ako žiť a ani chuť v nich zakotviť. Hlavná postava Carlos sa nevzdá a nechce na sebe pracovať. Práve naopak. Nerozumie pobúreniu, ktoré vyvolala jeho čistá láska, a rozprávača (i čitateľa) má plne na svojej strane. Pacheco nehovorí o bitkách na púšti v prvom rade kvôli kritike sveta, ktorý zanikol tým hlavným je pre neho nezničiteľná nevinnosť. Nevinnosť nie je výsadou detstva, nejde len o to uchovať si v duši dieťa. Podstatou je zotrvať vo svojich hodnotách a v prvotnej kráse vzťahov. Zostať pri tom, čo je normálne, čoho by malo byť vo svete viac: Láska je v poriadku, iba návisť je démonická.
Úchopový inštinkt
Nová zbierka Richarda L. Kramára je básnickou mapou identity v pohybe. Úchopový inštinkt do slovenskej poézie prináša jazykovo vybrúsenú a obsahovo originálnu poéziu, ktorá sa nebojí experimentovať; v duchu toho najlepšieho nielen z tradície anestetickej poézie (avšak s nezameniteľne vlastnou originálnou poetikou) skúma komplexné a krehké témy vnútorného vývoja a prerodu subjektu projektovaného aj do fyzickej telesnosti so špecifickým odstupom, ktorý autorovi umožňuje hĺbkový ponor do emocionality bez akéhokoľvek nadbytočného pátosu: moje telo je objet trouvé / jeho telo vystupuje z krajiny. Zbierka Úchopový inštinkt predstavuje Richarda L. Kramára ako mimoriadny hlas mladej slovenskej poézie.
The Paris Review / Rozhovory s osobnosťami literatúry 60. rokov
The Paris Review, jeden z najvýznamnejších literárnych časopisov na svete, publikuje už od päťdesiatych rokov rozsiahle a precízne rozhovory s poprednými autormi a spisovateľkami. Za takmer sedemdesiat rokov svojej existencie ich vyšlo niekoľko stoviek a len veľmi ťažko nájdete významného spisovateľa, ktorý by mu rozhovor neposkytol. V knižnom vydaní sme sa rozhodli postupne predstaviť každú literárnu dekádu zrkadlom jej najdôležitejších spisovateľov a autoriek.V našom výbere trinástich rozhovorov zo šesťdesiatych rokov sa okrem iného dozviete ako vznikal kultový Keroucacov román Na ceste, čo si myslela Simone de Beauvoir o láske, a prečo sa Céline na sklonku života stránil ľudí.
V knihe nájdete rozhovory s nasledovnými autormi a autorkou: Saul Bellow, Jorge Luis Borges, William Seward Burroughs, Louis-Ferdinand Céline, Jean Cocteau, Simone De Beauvoir, Aldous Huxley, Jack Kerouac, Henry Miller, Vladimir Nabokov, Boris Pasternak, Ezra Pound, Isaac Bashevis Singer
Lacná kniha Jeden deň v živote Marlona Zajda (-50%)
Zajačik Marlon sa jedného dňa zamiluje. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby sa nezamiloval do zajačika Kamila. Ak sa chcú zobrať a žiť spolu večne, musia pomocou svojich zvieracích kamarátov poraziť úhlavného zloducha neznášanlivosť. Marlon žije pod bratislavských hradom a ak si chce vziať svoju lásku Kamila, musí sa postaviť Milanovi Neprajniakovi, ktorý skutočne nikomu nič nepraje. Ako sa však píše v knihe, Neprajniakovia sú len dočasní, láska je večná. A táto rozprávka pre deti i dospelých to znovu potvrdzuje. Hlavným cieľom knihy, slovami jedného z jej hrdinov psíka Uja Labku, je ukázať deťom, že je v poriadku byť iný. Pretože byť iný, znamená aj byť výnimočný. A je jedno, či ľúbite zajačika alebo zajačicu.
Na sklade 1Ks
7,00 €
14,00 €
dostupné aj ako:
Krutá Marta
Hráte sa radi so zvieratkami? Priznajte sa, kto z vás už poťahal mačku za chvost či naháňal sliepočky po dvore? Našej hrdinke sa také veci ohromne pozdávajú, preto ju zvieratká u starej mamy nazvali Krutá Marta. Nádherne ilustrovaná kniha vás zavedie ku starej mame, kde je zvierat plný dvor. Tie si pre ňu prichystajú tiež jedno veľké prekvapenie.
Tichá jar
Jedna z najvplyvnejších kníh dvadsiateho storočia.
Kniha Tichá jar od Rachel Carson z roku 1962 je jednou z mála kníh, ktoré si môžu nárokovať na epochálny význam. Jej podrobne zdôvodnený útok na používanie pesticídov v americkom poľnohospodárstve pomohol posunúť environmentálne povedomie do popredia modernej politiky a vytvoril regulačné prostredie, ktoré poznáme dnes. Tichá jar je napísaná pútavým štýlom, ktorý spája vedeckú dôslednosť a pôsobivé obrazy. Práve používanie poetického jazyka povyšuje knihu nad obyčajnú vedeckú analýzu.
Hneď po jej vydaní chemický priemysel využil všetky svoje zdroje, aby sa pokúsil zdiskreditovať Tichú jar aj samotnú Rachel Carson. Jej vášnivá práca, ktorá sa vyznačovala dôslednou úctou k pravde a veľkou intelektuálnou odvahou, sa však ukázala byť silnejšia ako útoky.
Je zriedkavé, aby kniha dokázala zmeniť chod dejín, ale tejto eseji sa to podarilo a po vydaní sa stala klasikou environmentálnej literatúry. Rovnako možno Rachel Carson považovať za zakladateľku celosvetového environmentálneho hnutia. Dnes, keď viac ako kedykoľvek predtým pociťujeme dôsledky nezodpovedných a nebezpečných postupov, ktoré autorka odsúdila, je Tichá jar nevyhnutným čítaním pre každého, kto sa zaujíma o budúcnosť planéty a ľudských bytostí.
„Pre napísanie Tichej jari – o ktorej vedela, že to bude jej posledný pokus o boj s veternými mlynmi – vybrúsila všetky svoje rétorické zbrane a spojila poznatky zo širokého spektra výskumných oblastí.“
– Margaret Atwood
„Tichú jar od Rachel Carson som čítala v náročnom období a jej odvaha v boji s farmaceutickými spoločnosťami mi bola inšpiráciou.“
– Jane Goodall
Stopy dávnej minulosti 5
(Slovensko v stredoveku. Koniec druhého kráľovstva) Kniha má dve časti. Prvá rozpráva o začiatkoch slovenského baníctva, druhá a o tragických udalostiach tatárskeho vpádu. Na ich pozadí systematicky spracováva dejiny Slovenska (Uhorska) v 12. a 13. storočí (počas vlády posledných Arpádovcov). Obe časti sa opierajú o výsledky najnovších archeologických výskumov, ktoré dali starej histórii nový rozmer - archeologické objavy v Banskej Štiavnici histórii a významu slovenského baníctva, archeologické objavy v Levoči a východoslovenských jaskyniach dramatickým udalostiam počas tatárskeho pustošenia, ktoré kniha podáva (po prvý raz) v celosvetových súvislostiach.
V plameňoch
Nová kniha od dvojnásobného držiteľa prestížneho ocenenia Carnegie Medal! Sarah Dewhurstová a jej otec, vydedenci v malom washingtonskom mestečku Frome, sú nútení najať si draka ako pomocníka na rodinnej farme, k čomu sa uchyľujú len tí najchudobnejší z chudobných. Modrý drak Kazimír však nie je celkom tým, čím sa zdá na prvý pohľad. Sarah sa proti svojej vôli začne o neho zaujímať - o bytosť, ktorá údajne nemá dušu, napriek tomu je však očividne odhodlaná dievča chrániť. Drak vie totiž niečo, o čom Sarah nemá ani tušenie. Na farmu ho priviedlo dávne proroctvo. Proroctvo, v ktorom figuruje na všetko odhodlaný chlapec - úkladný vrah, kult uctievačov drakov, dvaja neúnavní agenti FBI - a, čo je najzvláštnejšie, samotná Sarah.
dostupné aj ako:
Lepšia verzia seba
Zbierka Lepšia verzia seba poetky Ivony Pekárkovej (*1988), ktorá v roku 2013 zvíťazila v renomovanej súťaži Básne a získala cenu publika na European Poetical Tournament v Sarajeve, je nemilosrdnou, vtipnou a sofistikovanou analýzou každodennosti autorkine básne sa dotýkajú tém od medziľudských vzťahov cez populárnu kultúru a konzum až po literárnu kritiku. S charakteristickým subtílnym humorom Pekárková dekonštruuje bežné, dôverne známe situácie a subverzívne rozkrýva podstatu príbehov, prostredníctvom ktorých hovoríme a uvažujeme o svete aj sebe samých.
V roku 2019 vydala spolu s Vladom Šimekom partnerskú básnickú knihu Manželská poézia.
Lovci mamutov a tí druhí
Kniha pre mladých čitateľov, kde autor na základe nových paleontologických objavov vyrozprával históriu Slovenska v praveku.
Po tridsiatich rokoch opäť s ilustráciami Jozefa Cesnaka.
dostupné aj ako:
Blázon z Námestia slobody
Hassan Blásim sa narodil v roku 1973 v Iraku, kde študoval na Akadémii filmových umení. Potom ako bol niekoľkokrát uväznený, mu v roku 1998 jeho profesori poradili, aby odišiel z Bagdadu. Jeho politicky angažované a voči režimu kritické filmy vyvolali pozornosť irackých tajných služieb. Najprv utiekol do Sulejmaníje, kde sa pri natáčaní filmu Zranená kamera v kurdskej oblasti v severnom Iraku dostal do problémov. Potom niekoľko rokov cestoval ilegálne po Európe, až kým sa nakoniec usadil vo Fínsku. Jeho poviedkový debut Blázon z Námestia slobody (2009) bol v roku 2010 navrhnutý na ocenenie Independent Foreign Fiction Prize. To však nakoniec získal až za druhú zbierku poviedok Iracký Kristus v roku 2014. Bolo to prvýkrát v histórii, čo ocenenie získal arabský autor. Dielo Hassana Blásima je preložené do dvadsiatich jazykov napriek tomu, že v niektorých arabských krajinách je zakázaným autorom.
Brilantné a znepokojujúce... divoké a nezabudnuteľné. Wall Street Journal
Odvážne a ukrutné. The Huffington Post
Nočná mora násilia a teroru. Guernica Magazine
dostupné aj ako:
Chaconna
Príbeh rozpadajúceho sa vzťahu dopĺňajú fragmenty úvah, básní a poviedok, ktoré autor umne zasadil do príbehu.
Nevytvárame príbehy, iba sa snažíme prezentovať svoj vlastný pokrivený obraz, ktorému sme počas rozprávania sami uverili. Užasné na tom je najmä to, že z toho nie je žiadne východisko. Na úprimnosti je totiž niečo znepokojivo neúprimné. Za každou snahou o pravdu je skrytá agenda, nejaká lož vyššieho stupňa.
Tomáš Hučko vo svojej debutovej novele Chaconna skúma hranice autenticity. A väčšinou tvrdo naráža na to, že autobiografia je v prvom rade fikcia.
dostupné aj ako:
Kurič v letnom kine
Augustín (Gusto) Dobrovodský (1947 – 1999), neprehliadnuteľná postava bratislavskej neoficiálnej kultúrnej scény, vyštudoval sociológiu, no odmietol sa podriadiť profesijným kompromisom. Živil sa ako kurič, letá trávil na kysuckých Brízgalkách, podieľal sa na príprave a nakrúcaní niekoľkých filmov Dušana Hanáka, organizoval happeningy i ochranárske aktivity.
Kniha básní Kurič v letnom kine je sumárom jeho dvoch zbierok Smútok je smiešok a Spoločnosť prvotnopospolnospoločenských tancov, ktoré na prelome 90. a nultých rokov edične pripravil básnik a filmový recenzent Andrej Stankovič. Ten sa o Dobrovodského lyrike, poznamenanej okrem iného aj surrealizmom a morgensternovskou poetikou absurdity vyjadril, že sa nad ňou „rysujú horizonty ďaleko presahujúce chotáre bežného literárneho štandardu“.
Súčasťou knihy, ktorá vychádza pri príležitosti jeho nedožitej sedemdesiatky, sú aj texty Alexandra Balogha, Dušana Dušeka, Dušana Hanáka, Martina Kleina, Vladimíra Mertu, Jana Antonína Pitínského, Andreja Stankoviča a Laca Terena, ukážky zo samizdatového spevníka Opravári z roku 1975, ako aj dobové fotografie.
Vysťahovalci
Šíre more, zástava dymu, sivá diaľava, stúpanie a klesanie lode na vlnách, úzkosť a nádej, ktorú sme v sebe niesli, to všetko si teraz vybavujem, povedal doktor Selwyn, akoby to bolo iba včera. Asi po týždni, oveľa skôr, ako sme rátali, sme dorazili do cieľa. Ocitli sme sa v širokom ústí rieky. Všade boli veľké a malé nákladné lode. Za riekou sa rozprestierala rovina. Všetci vysťahovalci sa zhromaždili na palube a čakali, či sa z prevaľujúcej sa hmly vynorí Socha slobody, lebo všetci mali kúpený lístok do Ameriky. Keď sme vyšli na pevninu, bolo pre nás mimo akýchkoľvek pochybností, že máme pod nohami pôdu Nového sveta, vychýreného mesta New York. V skutočnosti, ako sa onedlho – loď medzičasom dávno odplávala – na našu nevôľu ukázalo, sme pristáli v Londýne. Väčšina vysťahovalcov sa chtiac-nechtiac zmierila so svojou situáciou, podaktorí sa však, napriek všetkým protirečiacim dôkazom dlho držali viery, že sú v Amerike. (ukážka z diela)
Štvoricu silných ľudských príbehov z knihy W. G. Sebalda Vysťahovalci spája nielen téma exilu, zapríčineného turbulentnými dejinnými pohybmi 20. storočia, ale predovšetkým hlboký záujem o ľudskú pamäť a vzťah, ktorý vytvára medzi človekom a miestom. Zároveň sa v nich naplno rozvíja výrazný autorský štýl, balansujúci na pomedzí memoárovej prózy, cestopisu a fotografickej eseje, ktorým si nemecký spisovateľ získal ešte pred svojou tragickou smrťou v roku 2001 pevné miesto v kánone modernej svetovej literatúry.
Denník malého Minecrafťáka: komiks 6
Minus a jeho skupina dobrodruhov majú dôvod na radosť. Našli spôsob ako dostať Albérica nazad! S ním sa ale vráti aj drak, a to nie je práve dobrá správa...
Bagel sa nevie Albérica dočkať, Marguerite je ale opatrnejšia a snaží sa ju brzdiť, čo medzi priateľmi vytvára nebezpečné napätie...