Hľadanie: Emancipácia židov – antisemitizmus – prenasledovanie v Nemecku, Rakúsku, v Čechách a na Slovensku
zobraziť:
Milenky
Kto vlastne vládne svetu a posúva koleso dejín? Sú to skutočne korunované hlavy vladárov i prezidenti mocných štátov? Nie vždy. Mnohí z nich podľahli čaru krásnych sirén. Moc, ktorú im prepožičal ich úrad, má predsa magickú silu a príťažlivosť, ktorej odolá len máloktorá žena. Veď sláva, peniaze a spoločenský vplyv sú nepopierateľne sexi, na tom nič nezmenila ani emancipácia. A hoci prospechárstvo hralo v týchto vzťahoch veľmi podstatnú rolu, boli aj také prípady, keď medzi milencami vznikla skutočná láska i nežné priateľstvo.
V tejto knihe nájdete 21 príbehov žien, ktoré prežili horúce romániky s mocnými mužmi tohto sveta. Dánska novinárka, anglická grófka, čínska herečka, španielska kurtizána, ruská kňažná, poľská baletka, americká špiónka… Týmto ženám podľahli korunované hlavy, prezidenti aj diktátori: ruský cár Alexander II. aj jeho vnuk Mikuláš II., anglický kráľ Eduard VII., srbský, rumunský aj belgický kráľ, revolucionári Lenin, Castro i Mao Ce-tung, diktátori Hitler aj Mussolini a napokon aj prezidenti Jefferson, Fauré, Masaryk, Roosevelt a Kennedy.
Dívaj sa na hviezdy
Detstvo Evy Weissovej-Slonimovej, rodenej Bratislavčanky, poznačila druhá svetová vojna, počas ktorej prenasledovanie Židov v Európe dosiahlo obludné rozmery. Evini rodičia pripravili pre svoje deti úkryty, no sotva trinásťročná Eva a jej mladšia sestra Marta nakoniec neunikli deportáciám, chytili ich nitrianski gardisti a poslali do Osvienčimu.
V spomienkovej knihe autorka opisuje hrôzy prežité v koncentračnom tábore Osvienčim-Brzezinka, kde bola nielen svedkom nespočetných surovostí a násilia, ale na vlastnej koži zažila mučenie, neľudské zaobchádzanie aj medicínske pokusy neslávne známeho doktora Mengeleho. V roku 1945 po oslobodení Osvienčimu sovietskou armádou Eva a Marta samy museli prejsť kus vojnou zničenej Európy, aby sa dostali späť do rodnej Bratislavy a stretli sa s rodičmi a súrodencami.
V spomienkach Evy Weissovej-Slonimovej sa prelína dojímavá nevinnosť dievčaťa s múdrosťou vyše osemdesiatročnej ženy. Kniha Dívaj sa na hviezdy dokazuje, že človek je schopný prežiť aj zoči-voči nepredstaviteľnému peklu. Zároveň je vyvrcholením celoživotnej angažovanosti Evy Weissovej-Slonimovej v jej úsilí informovať verejnosť o holokauste a udržiavať pamiatku na tých, ktorí ho neprežili.
dostupné aj ako:
Čierna zem (druhé vydanie)
Je ešte možné o holokauste, tejto zdanlivo uzavretej kapitole ľudských dejín, povedať niečo nové? Kniha amerického historika to robí nielen preto, že si podrobnejšie všíma environmentálne pozadie nacistickej ideológie a premeny jej ústredných cieľov, ale aj preto, že vidí naliehavú paralelu so súčasnosťou, keď sa klimatické zmeny premietajú do svetovej politiky. Svet sa namiesto vízie lepšej budúcnosti čoraz viac zaoberá temnými apokalyptickými scenármi, kde boj o obmedzené prírodné zdroje môže prerásť do veľkých konfliktov.
V impozantnom príbehu o vyhladení a prežití, predstavuje Timothy Snyder nové vysvetlenia obrovských ukrutností napáchaných v dvadsiatom storočí a odhaľuje riziká, ktorým čelíme v dvadsiatom prvom. Využívajúc nové pramene z východnej Európy a zabudnuté svedectvá Židov, ktorí prežili, pripomína autor, že masová vražda Židov je udalosť nie tak vzdialená a oveľa pochopiteľnejšia, ako by sme sa nádejali a teda oveľa hrôzostrašnejšia.
Holokaust sa začal na temnom a dostupnom mieste v Hitlerovej mysli. Jeho zárodkom bola myšlienka, že odstránenie Židov by mohlo obnoviť rovnováhu a planéte a umožniť Nemcom získať zdroje, ktoré zúfalo potrebovali. Táto predstava o svete sa mohla dať zrealizovať, len ak by Nemecko zničilo iné štáty, čiže Hitlerov cieľ bola koloniálna vojna na európskej pôde. K najväčším stratám na životoch došlo na miestach, kde sa úplne rozpadli politické štruktúry. V bezštátnych zónach zomreli takmer všetci Židia. Pomáhalo im niekoľko ľudí, zopár spravodlivých, ktorých nepodporovali žiadne inštitúcie.
Snyder upozorňuje na ponaučenie plynúce z holokaustu a dospieva k záveru, že sme nepochopili moderný vek a ohrozili tým našu budúcnosť. Začiatok dvadsiateho prvého storočia sa bude podobať na začiatok dvadsiateho, problémy s jedlom a vodou budú sprevádzať ideologické výzvy globálneho poriadku. Náš svet má toho viac spoločného s Hitlerovým, ako sme si ochotní priznať a ak ho chceme zachrániť, musíme sa naučiť vidieť holokaust v pravom svetle a nás tiež.
Židovská škola
V židovských rodinách sa kladie mimoriadny dôraz na výchovu a vzdelanie detí od útleho veku. Zložitý vývoj židovského školstva v rôznych obdobiach súvisel s procesom zrovnoprávnenia Židov s ostatným obyvateľstvom, čo prispelo aj k rozvoju židovských škôl. Autorka opisuje vývoj židovského školstva na našom území, spoločenské a politické podmienky, ktoré židovské školstvo bezprostredne formovalo aj ohrozovalo, pričom muselo vzdorovať politickým a ideologickým tlakom a narastajúcemu antisemitizmu. Približuje formovanie školskej politiky v období 1. ČSR, postupné vyraďovanie židovských študentov zo štúdií na všetkých školách počas slovenského štátu, ako aj pôsobenie židovských ľudových škôl v pracovných táboroch na území Slovenska.
Jozef Tiso - Kňaz, politik, kolaborant
James Mace Ward vo svojom diele podáva komplexný obraz Jozefa Tisa, jednej z najrozporuplnejších postáv európskych dejín 20. storočia. Zaoberá sa jeho rokmi štúdia za kňaza rímskokatolíckej cirkvi, vstupom na politickú dráhu, angažovanosťou na úrovni československej politiky až po funkciu hlavy Slovenského štátu. Ward sa nevyhýba ani najkontroverznejším kapitolám Tisovho života - predovšetkým jeho vojnovému spojenectvu s nacistickým Nemeckom a zodpovednosti za vyvlastnenie, deportácie a napokon aj vraždenie slovenských židov. Zachytáva Tisa ako človeka presvedčeného o poslaní katolicizmu, vášnivého nacionalistu a chladne uvažujúceho politika, odhodlaného chrániť svoju reputáciu aj manévrovací priestor. Publikácia je prvým hĺbkovým rozborom života tejto rozporuplnej osobnosti z inej ako slovenskej perspektívy. Na rozdiel od predchádzajúcich životopiscov J. M. Ward uprednostnil chronologický prístup, ktorý priniesol mnohé prekvapenia.
dostupné aj ako:
Frida
Príbeh Fridy je šokujúcim rozprávaním o strate, vojne, ale aj pocite niekam patriť a hľadaní vlastných koreňov.
Frida Grünfeld sa v policajných záznamoch prvýkrát objavila v roku 1931. Bola Židovka, prostitútka, podozrivá zo špionáže – a tehotná.
Jej vnučka Nina sa vydáva na cestu po stopách svojej stratenej starej mamy. V archívoch a starých záznamoch nachádza čriepky informácií. Kúsok po kúsku skladá životný príbeh ženy, ktorá zdieľala osud mnohých Židov počas druhej svetovej vojny.
dostupné aj ako:
Dva slovenské osudy: Špitzer – Mach
Rozprávanie o osobných stretnutiach autora s dvoma výraznými postavami našej nedávnej histórie, ktoré zosobňujú dve protichodné podoby slovenského osudu. Špitzerov židovský osud poznal z rodiska, keďže vyrastal neďaleko pracovného tábora pre Židov v Novákoch. Po návrate Alexandra Macha z väzenia v roku 1968 s ním Špitzer viedol dialóg o jeho podiele na tragickom osude slovenských Židov počas Slovenského štátu. Navrhol Balážovi, vtedy poslucháčovi žurnalistiky, napísať diplomovú prácu o Machovej novinárskej tvorbe. Od ich prvého stretnutia v Univerzitnej knižnici v apríli 1969 až do ich prerušenia Štátnou bezpečnosťou v polovici sedemdesiatych rokov sa v knihe odvíja príbeh rozhovorov, v ktorých mal autor možnosť zoznámiť sa nielen s Machovou novinárskou tvorbou, jeho polemikami i priateľstvom s poprednými komunistickými intelektuálmi Novomeským a Clementisom, „z prvej ruky“ poznať a zaznamenať Machov pohľad na celú garnitúru slovenských i nemeckých politikov, osobitne na Tuku a Hitlera a byť svedkom jeho úvah, za akých okolností a za akú cenu vznikol a existoval Slovenský štát. Juraj Špitzer sa v čase vylúčenia z literatúry a zákazu publikovania vracal vo svojich textoch i rozhovoroch k svojej odbojárskej identite, k osudu židovskej partizánskej jednotky, ktorej bol prvým veliteľom a hľadal aj odpovede na otázku prečo nechcel byť Žid ani v povojnovej slovenskej spoločnosti.
Proces s mŕtvym
Cyrilu Gregus opustila matka hneď po narodení a hoci si to po roku rozmyslela a vzala dcéru k sebe, nikdy ju neľúbila. Cyrila vyrástla medzi husami a mačkami na dedinskom dvore, fascinovaná starožitnou posteľou, ktorú prastará matka Emília kúpila počas druhej svetovej vojny v dražbe majetku Židov deportovaných do táborov smrti. Cyrila nemilosrdne odhaľuje tajomstvá svojej rodiny spätne cez štyri generácie a rozpletá vrkoč osudov spletený z tragédie holokaustu, predkov aj zo vzťahu Tomáša Debrentheya, biskupa z 15. storočia, k rybárke Anne. Kniha je mozaikou postáv, ktoré sa stretávajú v priestore, ale nie v čase. Spája ich morálne zlyhanie a vyrezávaná starožitná posteľ.
Cyrila, archeologička, ktorej prácou je otvárať hroby a hľadať mŕtvych, si kladie otázky o kolektívnej vine a pasivite jednotlivca voči zločinu a predvoláva popraveného prezidenta slovenského štátu, katolíckeho kňaza Jozefa Tisa, aby sa predtým, než jeho kosti zamurujú do krypty pod biskupským palácom, opäť postavil pred súd.
dostupné aj ako:
Krajčírky z Auschwitzu
Silný príbeh podľa skutočnej udalosti o ženách, ktorým ihly a nite pomáhali prežiť.
V období najväčšieho vyhladzovania židov v Auschwitzi - Birkenau dvadsaťtri mladých žien uniklo pred plynovými komorami, vďaka navrhovaniu, šitiu a pripravovaniu odevov pre svojich mučiteľov. Krutá manželka veliteľa SS, Hedwig Hossová, založila krajčírsku dielňu, v ktorej tieto ženy pracovali na výrobe odevov pre strážcov SS a iné ženy z vysokých spoločenských kruhov v Berlíne. Množstvo oblečenia, ktoré spracúvali, pochádzalo práve z kufrov, ktoré odobrali väzňom deportovaným do tábora.
Táto kniha je svedectvom výnimočných žien, ktoré sa nenechali zlomiť ani v najťažších životných chvíľach. Je oslavou ich odvahy a solidarity, ale i vďakou za to, že zvládli utrpenie, aké si nedokážeme predstaviť, aby nám porozprávali svoj príbeh.
Spisovateľka a historička Lucy Adlingtonová viedla rozhovory s rodinami krajčírok, zhromažďovala ich výpovede, listy, fotografie a osobne sa stretla so slovenskou rodáčkou 98-ročnou krajčírkou, Brachou Kohútovou (rod. Berkovičovou). Už zostáva iba veľmi málo žijúcich obetí holokaustu, ktoré by nám mohli prerozprávať ich skúsenosti.
Výnimočné životné príbehy ako tieto musíme zachovávať, aby sa podobná tragédia nikdy nezopakovala a vzdať im hold za ich mimoriadnu statočnosť a odhodlanie prežiť.
dostupné aj ako:
Vyhasnuté oči, 2. vydanie
Za názvom knihy (Vyhasnuté oči) nie je skrytá žiadna metafora. Sú to príbehy žien, ktorých oči vyhasli v koncentračnom tábore Osvienčim – Birkenau. Boli to ženy rôznych národností, profesií, vierovyznania, veku i rodinnej histórie, spájala ich nenávisť k fašizmu a snaha pomôcť druhým. Autorka knihy bola jednou z nich – na revíri, ktorého história je v knihe opísaná. Aj keď od prvého transportu Židov zo Slovenska uplynie takmer osemdesiat rokov, táto temná časť našej histórie nesmie upadnúť do zabudnutia.
Margita Schwalbová (1915, Liptovský Mikuláš), štvrté dieťa zástupcu mlynov Alberta Schwalba a jeho manželky Ely, rodenej Skuteckej. Štúdium na Lekárskej fakulte UK musela prerušiť pre numerus clausus. V marci 1942 bola deportovaná do Osvienčimu, kde bola ako väzeň 2 675 zaradená do práce na revíri. Po skončení vojny dokončila štúdium na Karlovej univerzite v Prahe, promovala vo februári 1947. Pracovala v Detskej fakultnej nemocnici UK v Bratislave, začiatkom šesťdesiatych rokov sa stala docentkou v odbore pediatria. Pri previerkach bola vylúčená zo strany a v roku 1971 predčasne penzionovaná. V roku 1948 vyšla jej kniha Vyhasnuté oči. Jej ďalšie spomienky Žila som životy druhých vyšli v roku 2001. Zomrela 30. decembra 2002 v Bratislave.
dostupné aj ako:
Sestry z Osvienčimu
Skutočný príbeh židovských sestier Janny a Lien, ktoré sa počas 2. svetovej vojny v Holandsku aktívne zapojili do odboja proti nemeckým okupantom a nejeden raz pritom riskovali svoj život.
Nebojácne a s veľkým odhodlaním pomáhali svojim židovským spoluobčanom, i keď tým
vystavovali nebezpečenstvu aj svojich najbližších – rodičov, brata, svojich manželov a svoje deti. Židia nešli na smrť poslušne – bojovali aj v odboji. A boli medzi nimi aj ženy. Presne to platí o Janny a Lien. A hoci sa im dlho darilo ukrývať aj so svojimi príbuznými pred nacistami, ktorých prvoradým cieľom bolo transportovať všetkých holandských židov
do vyhladzovacích táborov, napokon aj ony dve spolu s celou rodinou takmer pred koncom vojny skončili v koncentračnom tábore Osvienčim II, známom aj ako Auschwitz-Birkenau. Bol
to posledný transport. V prvé ráno v Osvienčime, keď ženy v prúžkovanom oblečení
konečne viedli ku karanténnym barakom, prechádzali okolo jednej z tých nízkych budov s obrovským komínom.
„Čo je to za továreň?“ spýtala sa ktorási z ich skupiny. Kapo nezdvihla zrak, nepohla ani svalom.
„Továreň?“ zopakovala a bradou mykla ku komínu. „Tam poslali váš transport. Do kozuba, ako tomu hovoríme.“
dostupné aj ako:
Encyklopédia spravodlivých medzi národmi II. M-Z
Encyklopédia Spravodlivých medzi národmi je dielom pripravovaným Múzeom židovskej kultúry v Bratislave v spolupráci s izraelským múzeom Jad Vašem niekoľko rokov. Prvý krát prináša slovenskému čitateľovi príbehy ocenených Slovákov, ktorí zachraňovali Židov počas druhej svetovej vojny, v období Holokaustu. Pojem Spravodlivých medzi národmi pochádza z Babylonského Talmudu, ktorého edícia bola dovŕšená v 6. storočí o. l. Do hovorového jazyka jednotlivých krajín začal prenikať v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, keď múzeum Jad Vašem začalo s udeľovaním tohto vyznamenania osobám, ktoré zachraňovali Židov počas holokaustu a riskovali pritom vlastné životy. Aj v jeho pôvodnom znení tento výraz vyjadroval uctenie si prejavu ľudského vzťahu Židov k inorodým prostredníctvom slova alebo činu.
Opustené dievčatko
Je rok 1941, Rumunsko sa stalo spojencom nacistického Nemecka a Židov v krajine prenasledujú. V mrazivý januárový večer sa na schodoch obytného domu objaví opustené dievčatko. Umiestnia ho v sirotinci, no zakrátko ho adoptuje majetná rodina, ktorá túži po dieťati. Natalia má bezstarostné detstvo, adoptívni rodičia ju zo všetkých síl chránia pred vojnou, ktorá zúri vôkol nich. Po vojne sa k moci dostanú komunisti, ktorí Nataliinu novú rodinu pripravia o všetko, a tak roky dospievania trávi v bezútešnom svete za železnou oponou. Hrou na klavíri uniká pred krutou realitou a zaľúbi sa do otcovho dlhoročného priateľa Victora, ktorý po zmene režimu zastáva dôležitú funkciu. Jej rodičov označia za nepriateľov štátu, a hoci im Victor pomôže, vzápätí z ich životov zmizne na dlhých desať rokov. Po rokoch sa Natalia a Victor náhodne stretnú a zakrátko sa jej naskytne jedinečná možnosť opustiť krajinu a začať nový život v New Yorku. Ako sa rozhodne? Opustí svojich milovaných adoptívnych rodičov a Victora?
Encyklopédia Spravodlivých medzi národmi I. A-L
Encyklopédia Spravodlivých medzi národmi je dielom pripravovaným Múzeom židovskej kultúry v Bratislave v spolupráci s izraelským múzeom Jad Vašem niekoľko rokov. Prvý krát prináša slovenskému čitateľovi príbehy ocenených Slovákov, ktorí zachraňovali Židov počas druhej svetovej vojny, v období Holokaustu. Pojem Spravodlivých medzi národmi pochádza z Babylonského Talmudu, ktorého edícia bola dovŕšená v 6. storočí o. l. Do hovorového jazyka jednotlivých krajín začal prenikať v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, keď múzeum Jad Vašem začalo s udeľovaním tohto vyznamenania osobám, ktoré zachraňovali Židov počas holokaustu a riskovali pritom vlastné životy. Aj v jeho pôvodnom znení tento výraz vyjadroval uctenie si prejavu ľudského vzťahu Židov k inorodým prostredníctvom slova alebo činu.
Obsah
Zväzok I. A - L, v abecednom poradí podľa priezviska záchrancu zoradené príbehy záchrany
Dobrovoľník
Hodiny pri čítaní ubehli rýchlo, akoby to bola len chvíľa ... príbeh, ktorý si už dávno zaslúžil, aby bol dôkladne a verne vyrozprávaný, čo sa autorovi podarilo. Wall Street Journal
Snáď najväčší neopísaný hrdina Druhej svetovej vojny ... najvýznamnejší popis jeho mimoriadneho života. Economist
LETO 1940: Poslaním Witolda Pileckého, agenta poľského odboja, bolo odhaliť osud tisícov internovaných v novom koncentračnom tábore, podať správu o zločinoch nacistov, vytvoriť tajnú armádu a uskutočniť vzburu. Názov tábora Auschwitz. Počas nasledujúceho dva a pol roka Pilecki vytvoril v Auschwitzi tajnú armádu, ktorá ničila zariadenia, vraždila nacistických dôstojníkov a zhromažďovala dôkazy o strašnom týraní a masových vraždách. Kým však postupne zisťoval, aké hrôzostrašné sú plány nacistov na vyhladenie európskych Židov, uvedomil si, že by musel riskovať životy svojich mužov, svoj život a ohroziť svoju rodinu, aby varoval Západ skôr, ako bude všetko stratené. Chcel sa preto pokúsiť o nemožné ale najskôr bolo nutné utiecť z Auschwitzu.
Silný príbeh ... a zahanbujúce obžaloba Spojencov zo zlyhania, v situácii, keď mali konať. Sunday Times
Posledný Žid, 2. vydanie
Životný príbeh Jonáša Toledana, syna židovského zlatníka, sa začína na sklonku 15. storočia, tesne pred vyhostením Židov zo Španielska. V krajine kráľovnej Izabely vládne krutá inkvizícia a strach. Mnohí Židia sa pod tlakom okolností rozhodnú stať katolíkmi, no sú aj takí, ktorí si chcú zachovať pôvodnú vieru a húfne odchádzajú za hranice. Kým sa k nim rodina Toledanovcov stihne pripojiť, rozvášnený dav podpáli ich dom a nešťastného zlatníka zabije. Pätnásťročný Jonáš otcovi pred smrťou sľúbi, že zostane verný svojim koreňom. Podarí sa mu ujsť, no všade ho prenasleduje tieň inkvizície. Jonáš putuje po Španielsku a hľadá nielen bezpečné útočisko, ale aj odpovede na dôležité otázky srdca. Podarí sa mu vytrvať a pretaviť neosobnú náboženskú tradíciu do živej viery? Nájde napokon zaslúžený pokoj a lásku? Historický román Noaha Gordona je krásnym svedectvom o tom, že viera v Boha má zmysel iba vtedy, ak ju sprevádza aj láska a úcta k človeku.
Z anglického originálu The Last Jew (Little, Brown and Company, London 2000) preložila Alena Redlingerová.
dostupné aj ako:
Veliteľ Auschwitzu
Táto publikácia... je plná zla. Nemá žiadnu literárnu hodnotu a samotné jej čítanie je utrpením, vraví Primo Levi vo svojom úvode. Höss sa snaží obhajovať, javí sa takým, akým naozaj je: nechutný, hlúpy, arogantný, nudne a donekonečna tárajúci podliak. Napriek tomu táto kniha patrí medzi tie najpoučnejšie, aké boli kedy publikované.
Rudolf Höss bol počas vojny veliteľom tábora Auschwitz. Briti, ktorí ho zatkli, mu prikázali spísať svoju autobiografi u v čase niekoľkých týždňov, keď čakal po vynesení rozsudku na svoju popravu. Túto autobiografi u máte v rukách.
Ide o neuveriteľný a jedinečný dokument; Höss velil obrovskému exterminačnému stredisku na území Poľska, kde nacisti vyvraždili niekoľko miliónov Židov od samotného vzniku (Höss mal na starosti výstavbu tábora) v roku 1940 až do konca roka 1943, keď už bola masová likvidácia spolovice naplnená. Predtým pracoval v iných táboroch a neskôr na inšpektoráte v Berlíne. Vedel tak viac než takmer ktokoľvek iný aj vďaka svojim osobným skúsenostiam či skúsenostiam spoza stola ako úradník o najväčšom zločine nacistického Nemecka. Bol zatknutý Britmi, vydaný Poliakom, trestne stíhaný, odsúdený na smrť, prevezený do Auschwitzu a tu popravený.
dostupné aj ako:
Láskavé bohyne
Bývalý nacistický dôstojník Maximilian Aue sa po druhej svetovej vojne stáva príslušníkom strednej triedy a riaditeľom továrne vo Francúzsku. Intelektuál so záujmom o filozofiu, literatúru a klasickú hudbu je však chladnokrvný vrah a dokonalý byrokrat. V jeho fiktívnych memoároch sa očami kultivovaného, no odsúdeniahodného muža vraciame k vojnovým hrôzam, ktoré vyústili do obludnej nacistickej genocídy Židov.
Aue, človek bez svedomia, sa ako administratívny pracovník nacistickej mašinérie podieľa nielen na likvidácii židovského obyvateľstva, ale aj na perzekúcii všetkých nepohodlných etnických, náboženských a politických skupín v Európe. Vo svojich spomienkach sa vracia k postavám ako Eichmann, Himmler, Göring, Speer, Heydrich, Höss a dokonca aj k samotnému Hitlerovi, ale aj do vojnového Berlína či do zákopov v Stalingrade. V neposlednom rade sa dostávame aj na klaustrofobické miesta plynových komôr v koncentračných táboroch, ktoré Nemci vytvorili na účely masového vyvražďovania, aké nemá v dejinách sveta obdobu.
Láskavé bohyne, historická fikcia založená na skutočných udalostiach, sú náročný a sugestívny román, ktorý nastavuje zrkadlo ľudstvu a stavia pred čitateľa mnoho nepríjemných otázok a morálnych dilem. Autor vychádza z Aischylovej tragédie, pričom celý román je presiaknutý symbolickým odkazom konfliktu medzi dobrom a zlom. Kniha už krátko po svojom vydaní vyvolala nesmierny čitateľský rozruch a mnohí recenzenti, ale aj akademici označujú Littellov monumentálny epos za jeden z najvýznamnejších literárnych počinov vôbec. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
dostupné aj ako:
Mojžiš a monoteizmus
Posledné dielo veľkého mysliteľa
Vo svojom poslednom diele sa zakladateľ psychoanalýzy Sigmund Freud (1856 – 1939) vracia k problematike náboženstva, tentoraz však z iného, menej kritického aspektu, ako v predchádzajúcich prácach. Svoju pozornosť sústreďuje na postavu Mojžiša a jeho úlohu pri vzniku monoteistického židovského náboženstva a formovaní židovského národa. Vyslovuje pritom viacero odvážnych hypotéz a nových pohľadov. Vychádzajúc z psychoanalytického chápania (trauma – latencia – návrat potlačeného) skúma vznik a fenomén náboženskej viery u Židov a kresťanov a rozoberá podstatu i príčiny antisemitizmu a nenávisti voči Židom. V tejto práci sa Freud pokúsil o istý druh psycho-historického skúmania a zároveň vyjadril aj svoje osobné názory na dobu, v ktorej žil. Hoci mnohé jeho postoje sú dodnes predmetom búrlivej diskusie, kniha je cenným príspevkom k psychológii náboženstva, antropológii a teórii kultúry.
dostupné aj ako: